Kolaps: stav sveta podľa Jareda Diamonda

Svet je zaujímavé miesto na život. Nemali by sme však podľahnúť ilúzii, že tu pre nás a našich potomkov bol a bude vždy. V súčasnosti totiž ľudstvo ako celok pracuje na ekologickej samovražde, varuje Jared Diamond v knihe Kolaps.

Desaťmetrové kamenné sochy symbolizujú niekdajšiu moc náčelníkov dnes vyľudneného Veľkonočného ostrova.(Zdroj: SITA/AP)

Svet je zaujímavé miesto na život. Nemali by sme však podľahnúť ilúzii, že tu pre nás a našich potomkov bol a bude vždy. V súčasnosti totiž ľudstvo ako celok pracuje na ekologickej samovražde, varuje Jared Diamond v knihe Kolaps.

BRATISLAVA. Nebudú raz turisti zmätene civieť na hrdzavejúce kostry newyorských mrakodrapov tak, ako sa my dnes s nostalgiou pozeráme na džungľou zarastené zrúcaniny mayských miest? Nie je to vylúčené, píše Diamond.

vedaok2.jpg

Recenzia/kniha

Jared Diamond: Kolaps. Proč společnosti přežívají a zanikají.
Academia, Praha 2008
Preložil Zdeněk Urban

Aj najbohatšie a technologicky najpokročilejšie spoločnosti dnes čelia rastúcim problémom, ktoré by sme nemali podceňovať - nech je to odlesňovanie, nekontrolovaný populačný rast alebo ľudský podiel na znečisťovaní ovzdušia či globálnom otepľovaní.

Presvedčivá databáza

Diamond musel napísať veľmi tučnú knihu, aby ukázal, že so svetom to naozaj vyzerá vážne. Tvrdí, že buď väčšina, alebo všetky najzávažnejšie problémy globálnej civilizácie sa začnú naliehavo prejavovať ešte za života dnešných mladých ľudí. Preto ich s čistým svedomím nemôžeme prehliadať.

Jeho 750-stranová kniha je ojedinelým intelektuálnym výkonom. So zaujatosťou chemika v nej zostavil rozsiahlu, podrobnú a presvedčivú tabuľku prvkov, ktoré rozhodli o dávnych aj bližších kolapsoch civilizácií, no aj o niektorých úspechoch. Nezabudol však pripomenúť, že život nie sú chemické reakcie a všetko je oveľa zložitejšie.

Všíma si nielen zánik populácie kedysi prosperujúceho Veľkonočného ostrova alebo krach nórskeho osídlenia Grónska, no aj nebezpečný a najmä podceňovaný vývoj v moderných spoločnostiach, akými sú súčasná Čína, Austrália či USA (tam analyzuje podmienky na život v dvoch oblastiach - v jeho mieste pre dovolenky, Montane, a bydlisku, Los Angeles).

Potácajúci sa obor

Napríklad Čína, ktorú Diamond pre rôzne politické ambície jej vodcov v histórii nazýva potácajúcim sa obrom, má najrýchlejšie sa rozvíjajúcu ekonomiku, no neudržateľné životné prostredie.

Tri štvrtiny svojej energetickej spotreby pokrýva spaľovaním uhlia, čo je príčinou znečistenia ovzdušia a kyslých dažďov. Pretože patrí ku krajinám s najnižšou zalesnenou plochou, dovozom stavebného dreva z tropických dažďových pralesov sa stala jedným z hlavných „odlesňovačov" trópov.

Na druhej strane Čína podľa Diamonda rýchlo a účinne znížila pôrodnosť, a olovnatého benzínu sa dokázala zbaviť za jediný rok. Teraz ide o to, či jej vodcovia pochopia, aké dôležité je zlepšiť životné prostredie.

Môžeme sa poučiť?

Aké ponaučenie vyplýva z pádu Mayov, Anasaziov, obyvateľov Veľkonočného ostrova a ďalších bývalých spoločností vrátane Sovietskeho zväzu?

„Prudký úpadok sa môže začať iba jedno alebo dve desaťročia po tom, čo daná spoločnosť dosiahla vrchol v počte obyvateľov, bohatstva a moci," varuje Diamond.

Prístup autora nás môže inšpirovať, no aj dráždiť alebo rozčuľovať. Napríklad tým, že za úspešnú považuje civilizáciu Novej Guiney alebo tichomorského ostrova Tikopia, no pre našincov má iba slová o chudobných Európanoch (my to predsa vidíme inak, veď kto kedy počul o nejakej Tikopii).

Nehľadiac na množstvo ťaživých štatistík, Diamond sám seba vníma ako mierneho optimistu. Verí ľuďom a (možno naivne) predpokladá, že si už začínajú uvedomovať závažnosť problémov a sami ukážu snahu ich riešiť. Pričom nemusia byť práve Billom Gatesom alebo americkým prezidentom.

Porovnáva napríklad dve naftárske firmy, jednu (indonézsku, štátnu a zlú) a druhú (americkú, súkromnú a dobrú). Ukazuje, z čoho vyplýva ich rozdielny prístup k ochrane životného prostredia: jedným z rozhodujúcich faktorov je tlak miestnej spoločnosti. Čím vyššie právomoci ľudia majú, tým viac bojujú o svoje miesto na život.
S Diamondovým naliehavým posolstvom môžeme nesúhlasiť, občas aj veľmi, no to je asi tak všetko, čo sa dá proti jeho nepriestrelným argumentom robiť.

Prečo majú Diamondove argumenty silu?

Jeden z recenzentov (Juraj Kušnierik v .týždni) vyčítal Diamondovi slepotu - najmä ku kultúrnym a náboženským súvislostiam kolapsov dávnych spoločností.

Diamond však rozhodne nie je slepý k takému fenoménu, akým náboženstvo bolo a je, no vidí a hodnotí ho po svojom, ako to vyplýva aj zo zámeru knihy.

Zamýšľa sa napríklad nad tým, prečo nórski kolonizátori Grónska nepochopili, že by mali prebrať zvyklosti Inuitov, aby sa lepšie prispôsobili prostrediu. Považovali ich za barbarov a príliš lipli na svojej európskosti. A tak sa podľa Diamonda rozhodli radšej zomrieť ako nórski kresťania, než žiť ako inuitskí barbari. A ani príliš nerozmýšľali o tom, či by namiesto kostolných zvonov nebolo lepšie dovážať zo starej vlasti niečo praktickejšie, napríklad zbrane.

Iná výčitka patrila zbytočnej hrúbke knihy, ktorá sa vraj stáva únavnou. Aj to je vecou vkusu. Keď totiž naozaj poctivo čítate riadok za riadkom, zistíte, že slová tu nepadajú iba tak do vetra. A preto sa vám nepodarí autora usvedčiť z nejakej polopravdy či úhybného manévru. Vždy sa snaží jasne a detailne vysvetliť, čo má na mysli, a ak niečo sám domýšľa, povie to vopred.

Sila jeho argumentov vyplýva nielen z presvedčivej logiky, ale tiež z toho, že navštívil, často opakovane, prakticky všetky oblasti, o ktorých píše (hádam okrem Číny). Na niektorých miestach dlhšie žil alebo žije.
Ku klenotom knihy nepochybne patrí vstupná kapitola o vzostupe a poklese amerického štátu Montana, kde v jednom krásnom údolí autor trávi s rodinou letné dovolenky.

Má blízko k živej reportáži, v ktorej sa Diamond rozpráva s obyvateľmi oblasti, ktorá predstavuje mikrokozmos amerických a súčasne globálnych problémov.
Michal Ač
Vedu robí nielen v laboratóriu

Biológ a fyziológ Jared Diamond je typom vedca, ktorý sa neuzatvára v jednej disciplíne. Dejiny ľudských spoločností vníma aj ako šancu uplatniť postupy z exaktných vied.

Sedemdesiatjedenročný Jared Diamond pochádza z Bostonu, s rodinou býva v Los Angeles, ktorého ekologickým problémom venoval aj časť svojej poslednej knihy Kolaps.

Hovorí dvanástimi jazykmi vrátane gréčtiny, indonézštiny, fínčiny a jazyka fore, používaného na Novej Guinei.

Veda sa definuje ako súhrn poznania, ku ktorému viedli opakované experimenty v laboratóriu.
V skutočnosti je jej úloha oveľa širšia: získavať spoľahlivé poznatky o svete.

Jared Diamond, biológ a fyziológ

Je profesorom zemepisu a fyziológie na Kalifornskej univerzite v Los Angeles (UCLA) a autorom mnohých vedeckopopulárnych prác z antropológie, evolučnej biológie, genetiky a histórie.

Bestsellermi, vydanými aj v našej jazykovej oblasti, sa stali knihy Tretí šimpanz, Prečo máme radi sex a Osudy ľudských spoločností. Za tú získal Pulitzerovu cenu.

V knihe o osudoch ľudských spoločností skúmal, prečo moderná civilizácia Západu vyvinula také technológie, ktoré jej umožnili dobyť veľkú časť sveta. Na začiatku stála zvedavá otázka jeho priateľa z Novej Guiney: Vysvetli mi, prečo vy bieli máte toľko karga (tovaru), zatiaľ čo my tak málo?

No aj tie najbohatšie a technologicky najpokročilejšie spoločnosti dnes čelia rastúcim environmentálnym a ekonomickým problémom, ktoré nemožno podceňovať. Stali sa osudnými aj pre mnohé bývalé spoločnosti, naopak, iné sa dokázali ekologickej samovražde vyhnúť. Jednoduchá otázka opäť znie: Prečo?

Diamond je otcom dvoch chlapcov (dvojčiat) a knihu Kolaps napísal aj preto, lebo mu záleží na ich budúcnosti. Nechce, aby jeho deti žili v kolabujúcom svete. Uvedomil si totiž, že v roku 2037 budú mať 50 rokov; presne v tomto veku sa mu narodili.

Diamondov Kolaps môže vyznieť dosť chmúrne. No jedným z výsledkov štúdie vývoja v minulosti je, že ľudia majú v princípe veci vo svojich rukách.

Michal Ač
diamond.jpg

V roku 1999 získal Jared Diamond z rúk Billa Clintona Národnú medailu USA za vedu.
FOTO - NATIONAL MEDALS OF SCIENCE & TECHNOLOGY FOUNDATION

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Tech

Inzercia - Tlačové správy

  1. Mobil banking VÚB opäť bližšie k najlepšej bankovej aplikácii
  2. Na čo dbať pri výbere nehnuteľnosti? Tu je niekoľko rád
  3. Objavte novinku s duálnym účinkom proti starnutiu pleti
  4. Tip na výlet: Prechádzka tokajskými vinicami a biele tigre
  5. First moment za skvelú cenu: Neapol, Capri, Pompeje, Ischia
  6. Geológ: recykláciu umelého kopca v Slnečniciach sledujeme denne
  7. Volkswagen radí: ako svietiť a čo s hmlovkami?
  8. Liek na obezitu v reklamách nenájdete
  9. Mobil banking VÚB opäť bližšie k najlepšej bankovej aplikácii
  10. Nový cestovný poriadok ŽSR z vášho regiónu v denníku SME
  1. Mobil banking VÚB opäť bližšie k najlepšej bankovej aplikácii
  2. Tip na výlet: Prechádzka tokajskými vinicami a biele tigre
  3. Na čo dbať pri výbere nehnuteľnosti? Tu je niekoľko rád
  4. Objavte novinku s duálnym účinkom proti starnutiu pleti
  5. V bratislavskom Poluse vystrájali čerti :-)
  6. Pred Auparkom vystúpi Veronika Rabada, chýbať nebude ani Mikuláš
  7. First moment za skvelú cenu: Neapol, Capri, Pompeje, Ischia
  8. ZSSK: Bratislavu a Zürich spojí priamy rýchlovlak
  9. Geológ: recykláciu umelého kopca v Slnečniciach sledujeme denne
  10. Volkswagen radí: ako svietiť a čo s hmlovkami?
  1. Na školách potrebujeme kontroverznejšie témy. Byť ticho nepomáha 26 245
  2. Nový cestovný poriadok ŽSR z vášho regiónu v denníku SME 19 806
  3. Prehrieva sa vám mobil? Môžete prísť o peniaze 15 022
  4. First moment za skvelú cenu: Neapol, Capri, Pompeje, Ischia 13 258
  5. Takto vyzerá miesto, odkiaľ k nám putuje slovenské hovädzie 9 706
  6. Kramáre prešli zmenami. Detským pacientom viac chutí jesť 9 696
  7. Liek na obezitu v reklamách nenájdete 6 134
  8. Nový Supermarket Fresh Plus v centre je nabitý novinkami 4 468
  9. Geológ: recykláciu umelého kopca v Slnečniciach sledujeme denne 4 361
  10. Volkswagen radí: ako svietiť a čo s hmlovkami? 4 099

Hlavné správy zo Sme.sk

PREŠOV KORZÁR

Obvineného kanadského profesora sa zastávali aj matky dievčat (fotogaléria)

Mušinka: Tento prípad nie je detská pornografia.

Dobré ráno

Dobré ráno: Prečo by ste (ne)mali zrušiť svoje konto na Facebooku

Čo sa stalo z najväčšej sociálnej siete.

Neprehliadnite tiež

Na Medzinárodnú vesmírnu stanicu dorazili vianočné zásoby

Dragon priviezol aj myši a červy potrebné k experimentom.

Sonda InSight zachytila zvuky vetra na Marse

Audio nahrávku zverejnil inštitút Jet Propulsion Laboratory.

DETSKÁ RUBRIKA

Neposedná sýkorka. Uhliarka sa prispôsobí, zahniezdi aj v myšacej nore

Sýkorky bielolíce a belasé obývajú najmä listnaté lesy, kde nie je núdza o lukratívne dutinky v stromoch. Ich príbuzná uhliarka to má ťažšie.

Podcast Klik

Klik: Google si konečne upratal svoje komunikačné aplikácie

Komentovaný prehľad technologických správ.