BRATISLAVA. Vplyv oteplenia v Arktíde na našu regionálnu klímu si už začíname uvedomovať. Väzby sú očividné.
Klimatické deje na opačnom póle zemegule, v Antarktíde, sa však javia ako vzdialené. No obe pologule sú klimaticky prepojené cez prúdenia v oceánoch aj v ovzduší.
Ani Európania nemôžu ignorovať to, čo sa deje okolo južného pólu.
Nenápadné súvislosti
Základným klimatickým trendom posledného storočia je globálne otepľovanie. Dlho sa zdalo, že v Antarktíde sa týka iba severozápadného výbežku, Antarktického polostrova, ktorý sa tiahne k Južnej Amerike.
Potom isté oteplenie zistili aj v Západnej Antarktíde, časti kontinentu západne od Transantarktického pohoria, ktorá leží v priemernej nadmorskej výške asi 1800 metrov.
Východoantarktický ľadový štít však má priemernú nadmorskú výšku asi 3-tisíc metrov. Neprekvapovalo, že tam to vyzeralo naopak na ochladzovanie. Keďže ide o väčšiu časť Antarktídy, kontinent ako celok sťaby globálnemu otepľovaniu odolával.
Klimatické dôsledky
Nový výskum však preukázal, že od Medzinárodného geofyzikálneho roku (IGY, 1957), sa väčšina Antarktídy otepľuje podobným tempom ako zvyšok sveta.
Rozhoduje najmä novoodhalené výraznejšie otepľovanie západnej Antarktídy, ale aj objav, že ochladzovanie na východe kontinentu je slabšie a navyše nepôsobí všade. V súhrne rast teploty na západe kontinentu „prebíja" lokalizované ochladenia na jeho východe.
Klimatické dôsledky budú o to výraznejšie, že ľadovce v západnej Antarktíde sú náchylnejšie na topenie a voda z nich viac ovplyvní úroveň morských hladín aj slanosť oceánskej vody. Hoci celý kontinent je vlastne púšť, v západnej Antarktíde bývajú búrky, ktoré prinášajú pomerne teplý a vlhký vzduch a spadne tam oveľa viac snehu ako vo východnej Antarktíde.
Pol stupňa za polstoročie
Otepľovanie západnej Antarktídy za posledných 50 rokov presiahlo desatinu stupňa za desaťročie. Vyplýva to z nového spracovania údajov z meteorologických staníc priamo v Antarktíde a zo satelitov.
„Dosiaľ ľudia počítali akoby z hlavy, namiesto toho, aby robili ozajstnú matematiku," povedal vedúci tímu Eric Steig z Washingtonskej univerzity v Seattli (USA). „Nik v skutočnosti nevyužil úplne výhodu satelitných údajov, ktoré poskytujú kľúčové informácie o priestorových vzoroch teplotnej zmeny."
Satelity merajú povrchovú teplotu podľa intenzity infračerveného svetla, ktoré vyžaruje snehová pokrývka. Naraz pokrývajú celý kontinent, no fungujú iba 25 rokov. Stanice na povrchu fungujú už od IGY, ale väčšinou lemujú pobrežie a nepokrývajú vnútrozemie.
Ozón nerozhoduje
Steig s kolegami zistili, že merania teploty z meteorologických staníc a zo satelitov sa prekrývajú. Zo satelitných odvodili teplotu aj na miestach nepokrytých meteorologickými stanicami. „Jednoduché vysvetlenia nepostihujú zložitosť klímy. Stále počuť, že Antarktída sa ochladzuje, čo nie je pravda. Ak už, je to opačne, no vec je zložitejšia. Antarktída sa neotepľuje všade rovnakým tempom a hoci niektoré oblasti sa dlho ochladzovali, dôkazy ukazujú, že kontinent ako celok sa otepľuje," povedal Eric Steig.
Ochladzovala sa Antarktída aj vplyvom ozónovej diery, ktorá prispieva k ochladzovaniu jej východnej časti?
„Predpoklad o príspevku ozónovej diery k poklesu teploty celého kontinentu nepodporujú pozorovania ani teória," hovorí Steig. „Každopádne sa nakoniec prejaví úsilie ozónovú vrstvu zaceliť, takže asi v polovici tohto storočia sa azda uzavrie. Tým by sa mohlo začať otepľovanie celej Antarktídy v rovnakom tempe, akým prebieha v ostatnom svete."
Steigov päťčlenný tím uverejnil analýzu vývoja teplôt v Antarktíde v časopise Nature.
Antarktída sa neotepľuje rovnakým tempom. Hoci sa niektoré oblasti dlho ochladzovali, kontinent ako celok sa otepľuje.
Eric Steig, Washingtonská univerzita
