;) |
Presne o tom je aj druhý Madagascar. Tam, kde sme sa v jednotke ešte celkom bavili a užívali si tradičnú plošinovku, dostávame v pokračovaní zlepenec minihier. Jednoduchých, primitívnych, nelogicky zasadených do prostredia – ale pre mladšieho hráča, ktorý sa chce iba baviť a pozerať na svojich obľúbencov, to je dostatočne kvalitný pokrm. Jednotlivé minihry sú totiž dostatočne rozdielne minimálne vykonávanou činnosťou, neustále sa striedajú a hoci nedávajú veľký zmysel, ich pokorenie napokon vyústi k odchodu z Madagascaru, nechcenému pristátiu v Afrike a následnému – ale veď to dobre poznáte. Madagascar: Escape 2 Africa verne kopíruje filmovú predlohu, takže sa žiadne prekvapenie nekoná.
Všetky screenshoty nájdete v galérii hry
Hranie na city vytvorením príbehu o zvieratkách vo vás môže vyvolávať obavy z dvíhajúceho sa obsahu žalúdku a istotne nebudete osamotení. Lenže ono to funguje a pokým je niektorý z hlavných protagonistov tak trochu dobrák, jeden šašo, druhý idiot a nejaká partia bláznivých vševedkov, ono si to svoje publikum nájde. Tu máme tradičnú zostavu: lev Alex, žirafa Melman, hrošica Glória a zebra Marty. A samozrejme nesmú chýbať ani obľúbené tučniaky, nápadne podobní veveričke z Doby Ľadovej, nápadne podobní akémukoľvek zábavu tvoriacemu zvieratku z desiatok iných animákov. Zvieratká ovládate postupne, vždy len jedno, kooperácia je vec neznáma a k zmene dochádza pri nutnosti splnenia úlohy. Takže raz zatvárate kufre skákaním po nich, potom naťahujete laná, inokedy revete a strašíte ostatné zvieratá, zatĺkate klince hlavou, točíte sa vo vzduchu, fotíte sa, likvidujete „chorobu“, kradnete predmety, tancujete, skáčete, hráte futbal, zostreľujete balóny, absolvujete hneď niekoľko pretekov a tak ďalej. Princíp: idem v tuneli a narazím na úlohu, ktorá mi otvorí ďalší tunel je pre deti, respektíve mladších hráčov ako stvorená.
Tomu zodpovedá aj spracovanie, ktoré je krajne nenáročné. Síce nebudete nadšení z príjemného obrazu ako napríklad vo Wall-e alebo najlepšie Kung-fu Panda , no na druhú stranu nepotrebujete extra silné železo potrebné na spustenie hry. Textúry sú primitívne, je ich len zopár, animácie neprekonávajú niekoľkoročné tituly a grafické spracovanie tvorí skutočne len nutnú kulisu k zobrazeniu prostredia pre jednotlivé minihry. Podobne je to aj so zvukom, pričom PC verzia je aspoň nadabovaná, takže tomu porozumie takmer každé dieťa. No a samozrejme náročnosť – tá musí byť nastavená tak, aby ani najmladší nemali veľké problémy s prekonávaním prekážok, zároveň však nemôže ísť o hru, ktorá sa bude hrať úplne sama. Postup hrou je vcelku plynulý a hoci sa vyskytne niekoľko nepríjemných situácií, všetko sa dá po niekoľkonásobnom opakovaní zvládnuť. Znamená to však, že pre dospelého nejde takmer o žiadnu výzvu – ale tak to už väčšinou býva. Samotné ovládanie je pomerne jednoduché, k lepšiemu zážitku treba doporučiť gamepad. Kamera stvára psie kusy len v minime prípadov, čo je dané tým, že plošinovkových pasáží skutočne nie je mnoho. Pri minihrách je väčšinou pohľad statický, respektíve minimálne sa meniaci.
Vyslovene haniť druhý Madagascar pre jednoduchosť a strohosť by bolo trochu nevhodné. Skúsení hráči nech sa na hru ani len nepozrú, pretože podobných minihier sa nachádza na internete hŕba a sú zadarmo. Lenže deti milujú známe postavičky a dokážu sa tešiť z podobných súborov hier. Je len škoda, že tvorcovia sa nepokúsili o nič viac. Mohli do hrania nenápadne preniesť aspoň niekoľko zaujímavosti, mohli sa snažiť niečo naučiť deti o zvieratách, o Afrike, o čomkoľvek a proste dať Madagascaru: Escape 2 Africa trochu hlbší rozmer. Takto musíme konštatovať, že ide o klasiku. Žiaľ, len nutné zlo, ktoré poteší mladších hráčov, ale nedá im nič viac.
