ĽUDIA A UDALOSTI

Alchymisti Joliot­-Curie

Iréne Curie a Frédéric Joliot boli najslávnejšou manželskou vedeckou dvojicou. V roku 1935 získali Nobelovu cenu za chémiu. V Štokholme ňou ocenili ich spoločný objav rádioaktivity, ktorá pochádzala z umelo vytvoreného zdroja. Legendárni francúzski manžel

Frédéric Joliot a Iréne Curie.(Zdroj: ARCHÍV ČTK)


Francúzski vedci ako prví zistili, že rádioaktivita môže vzniknúť aj umelo

ia objav oznámili pred 75 rokmi, 15. januára 1934.

Frédéric Joliot, syn parížskeho obchodníka, bol živé a impulzívne dieťa. Zaujímal ho najmä šport, no prospech na gymnáziu mal vynikajúci. Fyzika a chémia ho očarili až ako vysokoškoláka, zato naplno. V kúpelni rodinného domu mal laboratórium, steny jeho izby zdobili portréty obľúbených vedcov, medzi ktorých patrili Marie a Pierre Curieovci. V roku 1925 ho prijali ako dvadsaťpäťročného do parížskeho Rádiového inštitútu. Založila a riadila ho dvojnásobná nositeľka Nobelovej ceny Marie Curie. Joliot sa stal jej asistentom.

Jedno meno pre dvoch

V ústave stretol najstaršiu dcéru Marie Curie, Iréne; narodila sa v roku 1897, rok predtým, než Curieovci objavili rádioaktívny prvok polónium. Iréne a Frédéric mali spoločné hobby - tenis, lyžovanie a plávanie. Dobre sa dopĺňali nielen pri práci, ale aj náturou; ona mala málo priateľov a bola pokojná a vážna, on udržiaval množstvo kontaktov a prejavoval veľa emócií. Rozumeli si natoľko, že od októbra 1926 už ako manželia podpisovali spoločné vedecké články jediným menom, Joliot-Curie.

1926 ­ - Iréne Curie a Frédéric Joliot sa zosobášili a začali podpisovať články Joliot­-Curie.
1934 ­ - Po mnohých pokusoch objavili umelú rádioaktivitu.
1935 ­ - Získali Nobelovu cenu.
1939 - Joliot navrhol postaviť prvý francúzsky jadrový reaktor.

Krátko po svadbe sa im narodila dcéra Héléne (1927), o päť rokov mali chlapca. Dostal meno po starom otcovi Pierrovi, ktorý nešťastnou náhodou zahynul v roku 1906 pod kolesami konského záprahu.

Hliník lepší než berýlium

Iréne a Fréderic pokračovali v práci Marie a Pierra. Tí, spolu s lordom Rutherfordom, vytrvalo študovali jadrové reakcie a stáli na začiatku zrodu modernej alchýmie, keďže pri jadrovom rozpade dochádza k vysnívanej premene prvkov. Už v roku 1930 študovali záhadné žiarenie, ktoré vznikalo bombardovaním berýlia časticami alfa pochádzajúcimi z polónia. Neutróny neobjavili, no veľmi prispeli k tomu, že sa to v roku 1932 podarilo Jamesovi Chadwickovi.

Po mnohých pokusoch použili namiesto berýlia hliník. Vložili polónium do hliníkovej nádoby a zaznamenali prenikavé žiarenie. Nebolo to nijaké prekvapenie, veď polónium je silný zdroj rádioaktivity (za zmienku stojí, že v roku 2006 poslúžilo umelo vyrobené polónium 210 k široko medializovanej vražde bývalého ruského špióna Alexandra Litvinenka).

Žiarenie však pokračovalo aj po tom, čo Curieovci polónium z nádobky odstránili. Zmerali intenzitu žiarenia a zistili, že postupne klesá rovnako ako pri iných rádioaktívnych prvkoch. V hliníku vznikol nový, umelo vyrobený prvok - rádioaktívny izotop fosforu. Ten sa premenil na kremík s polčasom rozpadu 3 minúty 15 sekúnd, pričom vysielal elektróny s kladným nábojom, teda pozitróny. Boli to prvé pozitróny pripravené v laboratóriu; tieto častice antihmoty predpovedal v roku 1928 Paul Dirac.

Objaviteľom umelej rádioaktivity sa prívlastok umelý vôbec nepáčil. Zdôrazňovali, že rádioaktivita, ktorú získali, je identická s prírodnou, iba jej produkt je umelý. Neskôr ju Iréne objavila aj v ďalších prvkoch.

Chceli reakciu, ale v reaktore

Pri preberaní Nobelovej ceny Frédéric hovoril o princípe reťazovej reakcie, ktorý už predtým napadol maďarskému vedcovi Leovi Szilárdovi: ak do jadra vnikne neutrón a vyrazí z neho dva ďalšie, môže sa taká reťazová reakcia skončiť dosť zaujímavo: buď riadenou výrobou energie, alebo poriadnym výbuchom. Joliot uvažoval iba o prvej možnosti. V roku 1939 navrhol spolu s Halbanom a Kowarským francúzskej vláde, aby postavila prvý jadrový reaktor. Výskumy na ňom však na osem rokov prerušila vojna a reťazová reakcia medzitým poslúžila na výrobu atómovej bomby. Prvý jadrový reaktor postavil v Chicagu v roku 1942 Enrico Fermi, už ako súčasť tajného vojenského projektu.

Iréne sa stala v roku 1946 riaditeľkou Rádiového inštitútu a nakoniec sa predsa len podieľala na príprave prvého francúzskeho jadrového reaktora. Keď v roku 1956 zomrela na chorobu jadrových vedcov, leukémiu, Frédéric dokončil jej projekt centra jadrovej fyziky v Orsay.

V roku 1958 zomrel aj on. Obaja mali štátny pohreb. Aj vďaka nim je dnes Francúzsko krajinou, ktorá vyrába takmer 80 percent všetkej energie v jadrových reaktoroch.

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. 14 tipov na exotickú dovolenku, ktorú si môžete dovoliť (aj vy)
  2. Štatutári, máte už prístup k elektronickej schránke?
  3. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished!
  4. Volkswagen Arteon je výkladná skriňa technológií
  5. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom
  6. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody
  7. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa
  8. Plavba po Karibiku na luxusnej lodi
  9. Hyundai H350 je dokonale spoľahlivým partnerom pre biznis
  10. Študenti majú na získanie 30 € ešte 20 dní
  1. Aj vy môžete mať pekný trávnik, poradí vám expert
  2. Výrobky, ktoré chutia a voňajú ako z domácej zabíjačky
  3. 14 tipov na exotickú dovolenku, ktorú si môžete dovoliť (aj vy)
  4. Profesionálne sa predaj nehnuteľností dá robiť jedine exkluzívne
  5. HÝBSA Slovensko odštartovalo turné po Slovensku. Buďte pri tom!
  6. Každý štvrtý 70-tnik na Slovensku má cukrovku, pribúdajú mladší
  7. 5 hviezdičkové apartmány priamo na pobreží - Dubrovník
  8. Stavba domu na kľúč – úspora času aj financií
  9. Štatutári, máte už prístup k elektronickej schránke?
  10. Nová veľvyslankyňa Turecka na návšteve EU v Bratislave
  1. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa 15 669
  2. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody 10 719
  3. Plavba po Karibiku na luxusnej lodi 6 805
  4. Volkswagen Arteon je výkladná skriňa technológií 6 489
  5. Čím všetkým som si prešla, aby som sa naučila po anglicky 6 344
  6. 14 tipov na exotickú dovolenku, ktorú si môžete dovoliť (aj vy) 6 033
  7. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom 5 928
  8. Hyundai H350 je dokonale spoľahlivým partnerom pre biznis 5 347
  9. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished! 4 666
  10. Domácnosť, ktorá šetrí sama? Aj u nás je to už realitou 4 127

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Viola Fischerová: prežila Mengeleho pokusy

„Mňa dal (Mengele) na stranu života. A teraz som, bohužiaľ, tu a nenájdem si miesto, lebo ma to stále, stále prenasleduje. Nemám pokoja.“ Viola Sternová, ktorej príbeh vyrozprávala Veronika Homolová Rothová v knihe Mengeleho dievča, zomrela včera vo veku 94 rokov.

TECH

Mesiac som žil v inteligentnej domácnosti. A takto to dopadlo

Moderná, zábavná a zaujímavá. Inteligentná domácnosť je ale drahá a slovenským príkazom zatiaľ nerozumie.

KOMENTÁRE

Nová česká celebrita, hlúpa Mary a budúcnosť ľavosúdia (Schutzov týždeň)

Proti „ideám“ Sme rodina je šuvix aj nový „sociálny balík“ Smer-SNS-HíD.

SVET

Rozhoduje sa o budúcnosti sveta, čo plánujú lídri (Globsec naživo)

Lídri, vojaci a odborníci sa rozprávajú o hrozbách.

Neprehliadnite tiež

Vzdali sa ropy, ponúknu tenisky z morských rias

Nerozpadnú sa po jednom daždi, nový materiál je určený na štandardné použitie.

Desatina Američanov opustila autá, presunuli sa k Uberu

Uber a Lyft menia spotrebiteľské návyky, niektorí im veria tak ako vlastnému autu.

Kardiostimulátory majú tisíce bezpečnostných IT chýb. Zdravotníci bezpečnosť zanedbali

Má držať rytmus srdca, stačí však hackerský útok a kardiostimulátor môže zabíjať.

Na čom hrať hry? Na PC či konzolách?

Porovnávať má zmysel hlavne produkty najväčších hráčov na trhu, keďže herným počítačom dokážu plnohodnotne konkurovať iba konzoly od Sony a Microsoftu.