ĽUDIA A UDALOSTI

Alchymisti Joliot­-Curie

Iréne Curie a Frédéric Joliot boli najslávnejšou manželskou vedeckou dvojicou. V roku 1935 získali Nobelovu cenu za chémiu. V Štokholme ňou ocenili ich spoločný objav rádioaktivity, ktorá pochádzala z umelo vytvoreného zdroja. Legendárni francúzski manžel

Frédéric Joliot a Iréne Curie.(Zdroj: ARCHÍV ČTK)


Francúzski vedci ako prví zistili, že rádioaktivita môže vzniknúť aj umelo

ia objav oznámili pred 75 rokmi, 15. januára 1934.

Frédéric Joliot, syn parížskeho obchodníka, bol živé a impulzívne dieťa. Zaujímal ho najmä šport, no prospech na gymnáziu mal vynikajúci. Fyzika a chémia ho očarili až ako vysokoškoláka, zato naplno. V kúpelni rodinného domu mal laboratórium, steny jeho izby zdobili portréty obľúbených vedcov, medzi ktorých patrili Marie a Pierre Curieovci. V roku 1925 ho prijali ako dvadsaťpäťročného do parížskeho Rádiového inštitútu. Založila a riadila ho dvojnásobná nositeľka Nobelovej ceny Marie Curie. Joliot sa stal jej asistentom.

Jedno meno pre dvoch

V ústave stretol najstaršiu dcéru Marie Curie, Iréne; narodila sa v roku 1897, rok predtým, než Curieovci objavili rádioaktívny prvok polónium. Iréne a Frédéric mali spoločné hobby - tenis, lyžovanie a plávanie. Dobre sa dopĺňali nielen pri práci, ale aj náturou; ona mala málo priateľov a bola pokojná a vážna, on udržiaval množstvo kontaktov a prejavoval veľa emócií. Rozumeli si natoľko, že od októbra 1926 už ako manželia podpisovali spoločné vedecké články jediným menom, Joliot-Curie.

1926 ­ - Iréne Curie a Frédéric Joliot sa zosobášili a začali podpisovať články Joliot­-Curie.
1934 ­ - Po mnohých pokusoch objavili umelú rádioaktivitu.
1935 ­ - Získali Nobelovu cenu.
1939 - Joliot navrhol postaviť prvý francúzsky jadrový reaktor.

Krátko po svadbe sa im narodila dcéra Héléne (1927), o päť rokov mali chlapca. Dostal meno po starom otcovi Pierrovi, ktorý nešťastnou náhodou zahynul v roku 1906 pod kolesami konského záprahu.

Hliník lepší než berýlium

Iréne a Fréderic pokračovali v práci Marie a Pierra. Tí, spolu s lordom Rutherfordom, vytrvalo študovali jadrové reakcie a stáli na začiatku zrodu modernej alchýmie, keďže pri jadrovom rozpade dochádza k vysnívanej premene prvkov. Už v roku 1930 študovali záhadné žiarenie, ktoré vznikalo bombardovaním berýlia časticami alfa pochádzajúcimi z polónia. Neutróny neobjavili, no veľmi prispeli k tomu, že sa to v roku 1932 podarilo Jamesovi Chadwickovi.

Po mnohých pokusoch použili namiesto berýlia hliník. Vložili polónium do hliníkovej nádoby a zaznamenali prenikavé žiarenie. Nebolo to nijaké prekvapenie, veď polónium je silný zdroj rádioaktivity (za zmienku stojí, že v roku 2006 poslúžilo umelo vyrobené polónium 210 k široko medializovanej vražde bývalého ruského špióna Alexandra Litvinenka).

Žiarenie však pokračovalo aj po tom, čo Curieovci polónium z nádobky odstránili. Zmerali intenzitu žiarenia a zistili, že postupne klesá rovnako ako pri iných rádioaktívnych prvkoch. V hliníku vznikol nový, umelo vyrobený prvok - rádioaktívny izotop fosforu. Ten sa premenil na kremík s polčasom rozpadu 3 minúty 15 sekúnd, pričom vysielal elektróny s kladným nábojom, teda pozitróny. Boli to prvé pozitróny pripravené v laboratóriu; tieto častice antihmoty predpovedal v roku 1928 Paul Dirac.

Objaviteľom umelej rádioaktivity sa prívlastok umelý vôbec nepáčil. Zdôrazňovali, že rádioaktivita, ktorú získali, je identická s prírodnou, iba jej produkt je umelý. Neskôr ju Iréne objavila aj v ďalších prvkoch.

Chceli reakciu, ale v reaktore

Pri preberaní Nobelovej ceny Frédéric hovoril o princípe reťazovej reakcie, ktorý už predtým napadol maďarskému vedcovi Leovi Szilárdovi: ak do jadra vnikne neutrón a vyrazí z neho dva ďalšie, môže sa taká reťazová reakcia skončiť dosť zaujímavo: buď riadenou výrobou energie, alebo poriadnym výbuchom. Joliot uvažoval iba o prvej možnosti. V roku 1939 navrhol spolu s Halbanom a Kowarským francúzskej vláde, aby postavila prvý jadrový reaktor. Výskumy na ňom však na osem rokov prerušila vojna a reťazová reakcia medzitým poslúžila na výrobu atómovej bomby. Prvý jadrový reaktor postavil v Chicagu v roku 1942 Enrico Fermi, už ako súčasť tajného vojenského projektu.

Iréne sa stala v roku 1946 riaditeľkou Rádiového inštitútu a nakoniec sa predsa len podieľala na príprave prvého francúzskeho jadrového reaktora. Keď v roku 1956 zomrela na chorobu jadrových vedcov, leukémiu, Frédéric dokončil jej projekt centra jadrovej fyziky v Orsay.

V roku 1958 zomrel aj on. Obaja mali štátny pohreb. Aj vďaka nim je dnes Francúzsko krajinou, ktorá vyrába takmer 80 percent všetkej energie v jadrových reaktoroch.

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Tatra banka spustila najmodernejší internet banking pre firmy
  2. Toto tajomstvo vrcholoví športovci dlho skrývali
  3. Egejská riviéra: Ktoré letovisko je pre vás najlepšie?
  4. Slovensko má pralesy, púšť aj kameňopád. Už ste ich videli?
  5. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných
  6. Leto 2018 v Grécku s odletom z Bratislavy
  7. Dlhopisy 7,25 % p.a. majú najvýhodnejšiu nákupnú cenu v roku
  8. Zelené Grunty vám ponúknu viac, ako očakávate
  9. Kam do tepla v januári?
  10. First moment Turecko: využite zľavy na špičkové hotely
  1. Egejská riviéra: Ktoré letovisko je pre vás najlepšie?
  2. Slovensko má pralesy, púšť aj kameňopád. Už ste ich videli?
  3. Toto tajomstvo vrcholoví športovci dlho skrývali
  4. Vlani sme si vyberali z vyše pol milióna inzerovaných áut
  5. V centre našej pozornosti sú zákazníci. Už 50 rokov
  6. Začiatok roka patrí dani z nehnuteľností
  7. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných
  8. Tipy pre atraktívne poprsie po dojčení. Plastike povedzte nie
  9. Stanovisko spoločnosti Advokátska kancelária JUDr. Radomír Bžán
  10. Tatra banka spustila najmodernejší internet banking pre firmy
  1. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných 6 306
  2. Tatra banka spustila najmodernejší internet banking pre firmy 5 026
  3. Leto 2018 v Grécku s odletom z Bratislavy 3 844
  4. Slovensko má pralesy, púšť aj kameňopád. Už ste ich videli? 3 146
  5. Toto tajomstvo vrcholoví športovci dlho skrývali 2 732
  6. Kam do tepla v januári? 2 535
  7. First moment Turecko: využite zľavy na špičkové hotely 2 290
  8. Dlhopisy 7,25 % p.a. majú najvýhodnejšiu nákupnú cenu v roku 2 213
  9. Demänovku mieša iba jeden človek. Ako si strážia receptúru? 1 548
  10. Iba dnes: Narodeninové predplatné SME.sk za 25 eur 1 541

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Harabin má k prezidentskej petícii bližšie, ako priznáva

Čím viac hlasov, tým ľahšie rozhodovanie o kandidatúre, tvrdí konšpirátor a bývalý minister spravodlivosti. Zneužitia svojich údajov sa nebojí.

Neprehliadnite tiež

LG V30 je skoro dokonalý smartfón pre milovníkov multimédií

Špičkový výkon, skvelý fotoaparát a množstvo ďalších superlatív. Aký je nový smartfón od LG v skutočnosti?

DETSKÁ RUBRIKA

Krahulcom ublížili postreky. Z poškodených vajec sa mladé nikdy nevyliahli

Pôsobením chemikálií sa škrupina na vajíčkach stenčila a nasledoval smutný koniec. Keď si nádejná mama sadla na znášku, vajíčka pod ňou popraskali.

Prekvapivé príslušenstvo: Nintendo spojilo kartónové hračky a hraciu konzolu

Postavte si vlastný klavír, auto na diaľkové ovládanie či robotický oblek.

Prekonáva všetky limity. Nový fotoaparát má 400 megapixelové fotky

Jedna fotografia zaberie 2,4 gigabajtu úložného priestoru.

Môže ukrývať mayské tajomstvá. Našli najväčšiu zatopenú jaskyňu sveta

Potápači našli prepojenie dvoch jaskynných systémov, spolu sú dlhé 347 kilometrov.