ĽUDIA A UDALOSTI

Alchymisti Joliot­-Curie

Iréne Curie a Frédéric Joliot boli najslávnejšou manželskou vedeckou dvojicou. V roku 1935 získali Nobelovu cenu za chémiu. V Štokholme ňou ocenili ich spoločný objav rádioaktivity, ktorá pochádzala z umelo vytvoreného zdroja. Legendárni francúzski manžel

Frédéric Joliot a Iréne Curie.(Zdroj: ARCHÍV ČTK)


Francúzski vedci ako prví zistili, že rádioaktivita môže vzniknúť aj umelo

ia objav oznámili pred 75 rokmi, 15. januára 1934.

Frédéric Joliot, syn parížskeho obchodníka, bol živé a impulzívne dieťa. Zaujímal ho najmä šport, no prospech na gymnáziu mal vynikajúci. Fyzika a chémia ho očarili až ako vysokoškoláka, zato naplno. V kúpelni rodinného domu mal laboratórium, steny jeho izby zdobili portréty obľúbených vedcov, medzi ktorých patrili Marie a Pierre Curieovci. V roku 1925 ho prijali ako dvadsaťpäťročného do parížskeho Rádiového inštitútu. Založila a riadila ho dvojnásobná nositeľka Nobelovej ceny Marie Curie. Joliot sa stal jej asistentom.

Jedno meno pre dvoch

V ústave stretol najstaršiu dcéru Marie Curie, Iréne; narodila sa v roku 1897, rok predtým, než Curieovci objavili rádioaktívny prvok polónium. Iréne a Frédéric mali spoločné hobby - tenis, lyžovanie a plávanie. Dobre sa dopĺňali nielen pri práci, ale aj náturou; ona mala málo priateľov a bola pokojná a vážna, on udržiaval množstvo kontaktov a prejavoval veľa emócií. Rozumeli si natoľko, že od októbra 1926 už ako manželia podpisovali spoločné vedecké články jediným menom, Joliot-Curie.

1926 ­ - Iréne Curie a Frédéric Joliot sa zosobášili a začali podpisovať články Joliot­-Curie.
1934 ­ - Po mnohých pokusoch objavili umelú rádioaktivitu.
1935 ­ - Získali Nobelovu cenu.
1939 - Joliot navrhol postaviť prvý francúzsky jadrový reaktor.

Krátko po svadbe sa im narodila dcéra Héléne (1927), o päť rokov mali chlapca. Dostal meno po starom otcovi Pierrovi, ktorý nešťastnou náhodou zahynul v roku 1906 pod kolesami konského záprahu.

Hliník lepší než berýlium

Iréne a Fréderic pokračovali v práci Marie a Pierra. Tí, spolu s lordom Rutherfordom, vytrvalo študovali jadrové reakcie a stáli na začiatku zrodu modernej alchýmie, keďže pri jadrovom rozpade dochádza k vysnívanej premene prvkov. Už v roku 1930 študovali záhadné žiarenie, ktoré vznikalo bombardovaním berýlia časticami alfa pochádzajúcimi z polónia. Neutróny neobjavili, no veľmi prispeli k tomu, že sa to v roku 1932 podarilo Jamesovi Chadwickovi.

Po mnohých pokusoch použili namiesto berýlia hliník. Vložili polónium do hliníkovej nádoby a zaznamenali prenikavé žiarenie. Nebolo to nijaké prekvapenie, veď polónium je silný zdroj rádioaktivity (za zmienku stojí, že v roku 2006 poslúžilo umelo vyrobené polónium 210 k široko medializovanej vražde bývalého ruského špióna Alexandra Litvinenka).

Žiarenie však pokračovalo aj po tom, čo Curieovci polónium z nádobky odstránili. Zmerali intenzitu žiarenia a zistili, že postupne klesá rovnako ako pri iných rádioaktívnych prvkoch. V hliníku vznikol nový, umelo vyrobený prvok - rádioaktívny izotop fosforu. Ten sa premenil na kremík s polčasom rozpadu 3 minúty 15 sekúnd, pričom vysielal elektróny s kladným nábojom, teda pozitróny. Boli to prvé pozitróny pripravené v laboratóriu; tieto častice antihmoty predpovedal v roku 1928 Paul Dirac.

Objaviteľom umelej rádioaktivity sa prívlastok umelý vôbec nepáčil. Zdôrazňovali, že rádioaktivita, ktorú získali, je identická s prírodnou, iba jej produkt je umelý. Neskôr ju Iréne objavila aj v ďalších prvkoch.

Chceli reakciu, ale v reaktore

Pri preberaní Nobelovej ceny Frédéric hovoril o princípe reťazovej reakcie, ktorý už predtým napadol maďarskému vedcovi Leovi Szilárdovi: ak do jadra vnikne neutrón a vyrazí z neho dva ďalšie, môže sa taká reťazová reakcia skončiť dosť zaujímavo: buď riadenou výrobou energie, alebo poriadnym výbuchom. Joliot uvažoval iba o prvej možnosti. V roku 1939 navrhol spolu s Halbanom a Kowarským francúzskej vláde, aby postavila prvý jadrový reaktor. Výskumy na ňom však na osem rokov prerušila vojna a reťazová reakcia medzitým poslúžila na výrobu atómovej bomby. Prvý jadrový reaktor postavil v Chicagu v roku 1942 Enrico Fermi, už ako súčasť tajného vojenského projektu.

Iréne sa stala v roku 1946 riaditeľkou Rádiového inštitútu a nakoniec sa predsa len podieľala na príprave prvého francúzskeho jadrového reaktora. Keď v roku 1956 zomrela na chorobu jadrových vedcov, leukémiu, Frédéric dokončil jej projekt centra jadrovej fyziky v Orsay.

V roku 1958 zomrel aj on. Obaja mali štátny pohreb. Aj vďaka nim je dnes Francúzsko krajinou, ktorá vyrába takmer 80 percent všetkej energie v jadrových reaktoroch.

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  2. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
  3. Rastie nám pokrivená generácia?
  4. Intímna hygiena – celoročná záležitosť
  5. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
  6. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  7. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  8. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  9. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  10. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
  1. Detské zúbky sú veda
  2. Štartujú jesenné módne dni v Poluse
  3. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
  4. Rastie nám pokrivená generácia?
  5. Intímna hygiena – celoročná záležitosť
  6. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
  7. AAA AUTO za päť rokov predalo 320 tisíc vozidiel
  8. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  9. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  10. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  1. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj? 21 822
  2. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku 11 039
  3. Rastie nám pokrivená generácia? 9 583
  4. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 3 173
  5. Intímna hygiena – celoročná záležitosť 2 143
  6. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba 2 096
  7. Kedy sa refinancovanie oplatí? 1 620
  8. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci 1 433
  9. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji 1 309
  10. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky 1 194

Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Slobodné a rozvedené matky sú moderné vdovy, tvrdia Kotlebovci

Kotlebovci cielia na zraniteľné skupiny s najväčšími finančnými problémami.

PLUS

Kto bol záhadný génius Jan Blažej Santini, staviteľ barokovej gotiky

Pompéznosť, lesk a gestá vyvažovala zanietená zbožnosť. Do Čiech ju priniesol velikán dávnej architektúry.

Neprehliadnite tiež

Astronautka z NASA: Vieme, že sa niečo pokazí

Astronautka Dorothy Metcalf-Lindenburgerová hovorí, ako vyzerá tréning v NASA a ako sa astronauti pripravujú na zlyhania.

Rozšírená realita je zábavná aj užitočná. Skúste tieto aplikácie pre iPhone a iPad

Nová aktualizácia iOS 11 pre mobilné zariadenia od Apple priniesla aj ARKit. V ponuke sú prvé aplikácie a je s nimi zábava.

TECH_FM

Kontroverzný objav naznačuje, že praľudia sa mohli vyvinúť v Európe

Stopy dávneho tvora mätú vedcov. Odborníci sa sporia, komu patrili.

Strašia vás baktérie na mobile? Vymysleli "umývačku"

Nová nabíjačka dezinfikuje mobily, používa na to ultrafialové žiarenie.