LONDÝN, BRATISLAVA. Galileo Galilei bol bezpochyby niekto, kto stál pri základoch vedy tak, ako ju dnes poznáme. Do jej praxe totiž v istom zmysle „zaviedol“ dôkaz a experiment.
Tiež podal dôkazy o tom, že geocentrizmus nie je oprávneným modelom vtedy známeho vesmíru. Považuje sa tiež za človeka, ktorý ako prvý namieril ďalekohľad na Mesiac a nakreslil mapu jeho povrchu.
Podľa britskej tlače však v skutočnosti prvý nebol. Tá teraz špekuluje nad primátom, ktorý by mal patriť Britovi. Guardian na svojom vedeckom blogu napríklad napísal, že prvým by mal byť britský astronóm (vtedy matematik) Thomas Harriot.
Jestvuje totiž skica jeho lunárnej mapy z roku 1609, Galileo svoje pozorovania publikoval až nasledujúci rok.
Podľa Iana Sampla, vedeckého korešpondenta novín, však Harriot - ako zámožný člen spoločnosti - nevyhľadával publicitu a trochu sa i bál, keďže dvoch z jeho priateľov v tých časoch väznili v londýnskom Toweri za politické prehrešky.
Galileovský prevrat bol však v tom, že nielenže ukázal mesačný povrch a jeho fázy, ale aj fázy Venuše, mesiace Jupitera či slnečné škvrny, ktorými podkopal dôveru v ptolemaiovský hviezdny systém. Keď sa však jeho tvrdenia stali spoločenským a náboženským problémom, inkvizičný súd ho prinútil jeho „kopernikovské“ zmýšľanie odvolať. Zomrel nakoniec v domácom väzení.
Autor: tp
