BRATISLAVA. Kódovanie dvoch aminokyselín jedným kodónom znamená veľké prekvapenie.
V posledných rokoch sa zistilo, že kodóny možno upraviť tak, aby kódovali inú aminokyselinu. Od čias rozlúštenia genetického kódu na prelome 50. a 60. rokov 20. storočia sa však predpokladá, že vždy kódujú iba jednu, alebo ešte príkaz typu „stop", čiže koniec reťazca aminokyselín v bielkovine (hoci aj „stop" kodóny možno umelo potlačiť a do reťazca vkladať nové aminokyseliny).
Prvok je výnimočný
Morský riasinkový prvok Euplotes crassus je však v tomto výnimočný. Prinajmenšom to platí pri kodóne UGA (uracil-guanín-adenín).
V organizmoch prvokov z rodu Euplotes kódujú aminokyselinu cysteín tri kodóny: UGA, UGU a UGC (C je cytozín). UGA je súčasne univerzálny signál „stop" genetického kódu.
Lenže americkí bádatelia (spolovice východoslovanského pôvodu) teraz prekvapujúco zistili, že UGA spomenutého prvoka kóduje buď cysteín, alebo selenocysteín (posledná aminokyselina je 21. dosiaľ objavená v bielkovinách pozemského života, ako prvá prekročila hranicu klasickej „bio" dvadsiatky, dnes sa hovorí o 23). A dokonca v tom istom géne, teda v géne enzýmu thioredoxín reduktáza 1.
O voľbe cysteín či selenocysteín rozhoduje prítomnosť takzvanej selonecysteínovej inzerčnej sekvencie (SECIS). Ak má gén spomenutého enzýmu sedem kodónov UGA a navyše SECIS v istej neprekladanej oblasti, prvá šestica UGA kóduje cysteín, siedmy UGA selenocysteín.
Nájdu sa aj iní?
Podstatná otázka teraz znie: je také podvojné kódovanie príznačné iba pre prvoka Euplotes crassus a jeho príbuzných, alebo sa to isté odohráva aj v mnohobunkových organizmoch?
Ak by platila druhá možnosť, bude sa nepochybne treba vrátiť k základom a prehodnotiť ich aj v neraz „učebnicovo" prebádaných oblastiach, za akou je už dlhšie považovaná sféra genetického kódu.
V Science minulý týždeň o zvláštnom kodóne písal Anton Turanov z Nebraskej univerzity v Lincolne (USA) so siedmimi kolegami.
