Dva dvojčlenné tímy astronómov nezávisle od seba prakticky súbežne uskutočnili unikátne pozorovania. Pozemskými ďalekohľadmi zachytili žiarenie obrích mimoslnečných planét z kategórie takzvaných horúcich Jupiterov.
BRATISLAVA. „Horúce Jupitery" tvoria veľkú časť z vyše 330 dnes známych exoplanét.
Volajú sa tak preto, lebo okolo materských hviezd obiehajú mimoriadne blízko, zväčša bližšie ako planéta Merkúr okolo Slnka v našej Slnečnej sústave, takže materské hviezdy silne zohrievajú ich ovzdušia.
Teoretikov tieto poznatky donútili korigovať predstavy o vzniku a vývoji planetárnych sústav, hoci málokto pochybuje, že v spomínaných sústavách obiehajú aj ďalšie, zatiaľ ani našimi najmodernejšími prostriedkami nezachytené planéty v „normálnejších" vzdialenostiach.
Prielom v Herkulesovi
V prvom prípade ide o exoplanétu TrES-3b v súhvezdí Herkulesa približne 800 svetelných rokov od nás (1 svetelný rok = 9,46 bilióna kilometrov).
TrES-3b objavili už v roku 2007. Meno dostala podľa toho, že objav bol jedným z výsledkov projektu Transatlantic Exoplanet Survey (Transatlantický prieskum exoplanét, TrES).
Exoplanéta má hmotnosť približne 1,3 hmotnosti Jupitera. Svoju hviezdu obieha raz za 31 hodín. Na porovnanie oveľa menší Merkúr obehne naše Slnko raz za 88 dní.
Holandskí astronómovia teraz priamo zachytili svetlo TrES-3b infračervenými pozorovaniami, čiže vlastne zachytili teplo tohto planetárneho obra ďalekohľadom Williama Herschela s priemerom zrkadlového objektívu 4,2 metra na Kanárskych ostrovoch.
Sledovali ho aj druhým ďalekohľadom - UKIRT (United Kingdom Infrared Telescope, Britský infračervený ďalekohľad) s priemerom objektívu 3,8 metra na Havaji. Oba teleskopy využívajú prevažne európski bádatelia.
Vôbec prvý raz sa im zo zemského povrchu podarilo skúmať exoplanétu v blízkej infračervenej oblasti, na vlnových dĺžkach okolo dvoch mikrónov (milióntin metra), kde vydáva väčšinu svojho žiarenia.
Teplotu hornej časti ovzdušia TrES-3b určili na asi dvetisíc stupňov Kelvina.
Pri zohľadnení svetla materskej hviezdy odvodili tepelné pomery v ovzduší. Najmä to, že má inverznú vrstvu, vrstvu vzduchu, kde sa obracia bežné klesanie teploty s rastom výšky nad povrchom; na Zemi to bráni úniku vzduchu spod vrstvy do priestoru nad ňou.
Druhý Jupiter v Strelcovi
Iná dvojica bádateľov skúmala horúci Jupiter OGLE-TR-56b. Objavený bol už v roku 2002 počas prieskumu hľadajúceho prejavy gravitačných mikrošošoviek, ktorý odhalil viacero exoplanét.
OGLE-TR-56b leží v súhvezdí Strelca približne 5-tisíc svetelných rokov od Zeme. Materskú hviezdu obieha raz za 1,21 dňa a má hmotnosť 1,29 hmotnosti Jupitera.
Exoplanétu vedci pozorovali európskym ďalekohľadom Antu zo systému VLT (Very Large Telescope čiže veľmi veľký ďalekohľad) s priemerom objektívu 8,2 metra v Čile a americkým ďalekohľadom Magellan-Baade s priemerom objektívu 6,5 metra tiež v Čile.
Pozorovania prebiehali na vlnovej dĺžke okolo jedného mikrónu. Vedci určili teplotu hornej časti ovzdušia exoplanéty OGLE-TR-56b na 2718 kelvinov. V ovzduší sa neprejavuje nijaké silnejšie prúdenie čiže vetry.
Tak ako v prípade TrES-3b, podstatné je, že pri použití vhodnej metodiky už možno skúmať ovzdušia exoplanét aj zo zemského povrchu ďalekohľadmi, ktoré nepatria k najväčším. O to sľubnejšie sa javí nasadenie pripravovanej novej generácie podstatne väčších a teda citlivejších ďalekohľadov pri skúmaní ďalších objavených exoplanét.
Pozorovania astronómovia opísali vo dvoch článkoch v časopise Astronomy and Astrophysics: TrES-3b Ernst de Mooij a Ignas Snellen z Leidenskej univerzity (Holandsko) a OGLE-TR-56b David Sing z Astrofyzikálneho ústavu v Paríži (Francúzsko) a Mercedes Lópezová-Moralesová, ktorá aktuálne pôsobí v Carnegieho inštitúte vo Washingtone (USA).
Zdeněk Urban
