Psychológ Steven Pinker je ďalším vedcom, ktorý súhlasil, aby kolegovia zmapovali jeho kompletnú dedičnú informáciu (genóm) a zverejnili ju na internete. Nasleduje genetikov Craiga Ventera a Jamesa Watsona.
BRATISLAVA. Pred časom hľadal biológ George Church desať známych ľudí, ktorí by si nechali zmapovať kompletný genóm a otvorili tak Osobný genómový projekt (Personal Genome Project, PGP). Cieľom je vytvoriť verejnú internetovú databázu, ktorá bude obsahovať genómy a opisy vlastností stotisíc ľudí.
Video: Personal Genom Project
Návrh odhaliť svoju „genetickú dušu" využil medzi inými aj montrealský rodák Steven Pinker (*1954), autor mnohých vedeckých bestsellerov (Slová a pravidlá, Jazykový inštinkt, Nepopísaná tabuľa).
V New York Times Magazine Pinker uvažuje o možnostiach a najmä hraniciach personalizovanej genomiky, ušitej na mieru každého človeka. Jej zmyslom je stanoviť dedičnú informáciu každého človeka a interpretovať ju v termínoch životných pochodov.
Za všetkým hľadaj gény?Pinker upozorňuje, že PGP je projektom základného výskumu. Preto nie je isté, či z neho vzniknú aj konkrétne výstupy.
Ľudia však budú chcieť poznať svoje genómy. Naša myseľ túži spoznávať skryté substancie, ktoré živým veciam dávajú formu a určujú ich silu.
Nevieme, čo z nás urobilo ľudí, ktorými sme. A keď už sme nútení o tom niečo povedať, vytvárame iba pekné príbehy, ktoré udalostiam dávajú dodatočný zmysel. Takto však život neprebieha.
Lepším kandidátom na správnu odpoveď je myšlienka, že nás formujú naše gény. „Genetické testy, ktoré odhalia dedičné choroby, alebo hľadanie našich predchodcov s využitím analýzy DNA je už bežné. No až teraz sme si uvedomili, že genóm obsahuje aj informácie o našom temperamente a schopnostiach," píše Pinker.
Genetická ruletaAj keď gény neurčujú naše správanie priamo, rozhodujú o našich vlastnostiach, temperamente, myšlienkových vzoroch, empatii. Naša DNA vypovedá o tom, či túžime poznávať nové, alebo je nám lepšie v náručí bezpečia.
Nevieme však prakticky nič o spôsobe, akým to gény robia. Vieme iba, že ich vplyv sa prejavuje prevažne podľa istej pravdepodobnosti, až na výnimky, ako je trebárs Huntingtonova choroba (tu sa zlý variant prejaví vždy).
Určitá verzia génu nás teda robí náchylnými na určitý rys, no v skutočnosti to závisí od množstva ďalších okolností. Okrem toho aj samotný proces fungovania génov je dosť zložitý.
Dokonca ani v najjednoduchších organizmoch sa gény nevypínajú a nezapínajú ako hodinky. Vplýva na ne štatistický šum, preto aj geneticky zhodné ovocné mušky vypestované v kontrolovaných laboratórnych podmienkach môžu skončiť s nepredvídateľnými anatomickými rozdielmi.
Vplyv genetickej „rulety" musí byť ešte významnejší v takom komplexnom organizme, akým je človek. Hovorí nám, že k dvom tradičným a uznávaným skutočnostiam, ktoré formujú osobnosť, teda prírode a výchove, treba pridať náhodu.
Zabudnite na GattacuStrach z personalizovanej genomiky nezapadá do komplexnej a pravdepodobnostnej povahy génov, upokojuje Pinker.
V kakofónii celého genómu existujú stovky alebo tisícky génov, ktoré vás robia iba o trošku bystrejšími alebo hlúpejšími, pokojnejšími alebo nervóznejšími.
Preto odhadovať, čo vlastne vyplýva z genomických údajov, nie je ako používať tehotenský test, ktorý oznámi jednoznačný výsledok zafarbením. Je to skôr ako spisovať výskumnú správu, ktorú musíte odovzdať, a k dispozícii máte obrovské množstvo chaotickej literatúry, ktorá si v mnohom odporuje.
„Zabudnite na hyperrodičov, ktorí chcú implantovať nenarodeným deťom matematické gény. Zabudnite na spoločnosti z filmu Gattaca (sci-fi triler Andrewa Niccola z roku 1997), ktoré skenujú DNA ľudí, aby ich rozdelili do kást. Zabudnite na zamestnávateľov alebo nápadníkov, ktorí poľujú vo vašom genóme, aby zistili vaše pracovné či manželské kvality. Nech to skúsia, bude to iba strata času."
Šanca pre zvedavýchAk v sebe máte vedeckú zvedavosť a viete rozmýšľať v pravdepodobnostných kategóriách, všetkými prostriedkami sa snažte využiť budúce šance osobnej genomiky, nabáda Pinker. Dnes už to možno urobiť za cenu LCD televízora.
Možnosť nahliadnuť do svojho genómu je aj zábavná. Pinkerovi, známemu jeho mohutnou hrivou, totiž našli gény, ktoré zvyšujú riziko plešivosti na 80 percent.
No ak chcete vedieť, či vám hrozí riziko vysokého cholesterolu, radšej si ho nechajte zmerať. Ak chcete zistiť, či ste dobrí v matematike, urobte si matematický test. Genomika je tu zbytočná.
A keď chcete naozaj poznať samých seba, Pinker odporúča najskôr zvážiť radu Françoisa La Rochefoucaulda: „To, čo si o nás myslia naši nepriatelia, je bližšie pravde ako to, čo si o sebe myslíme my."
K tradičným a uznávaným skutočnostiam, ktoré formujú osobnosť, teda k prírode a výchove, treba pridať ešte náhodu.
Steven Pinker, Harvardova univerzita
Craig Venter.
James Watson.
FOTO - wikipedia.org
