úlet. Bádatelia zvolili metodiku „poučiť sa z minulosti".
Úroveň hladiny morí v dlhodobom meradle výrazne kolíše. Geologické i paleontologické poznatky jednoznačne dokladajú, že rozloha a hĺbka morí sa prakticky nepretržite mení. V praveku sa moria, hoci pomerne plytké, rozkladali aj hlboko vnútri dnešných kontinentov, vrátane Európy a Slovenska.
Dnes tento jav vzbudzuje obavy najmä v súvislosti s globálnym otepľovaním a výsledným topením ľadovcov. Pozdĺž brehov morí a oceánov totiž žije väčšina ľudstva. Existujú krajiny, ktorých terén sčasti či celý leží tesne nad, alebo dokonca pod úrovňou morí.
Ako rýchlo stúpnu moria?
Bežné horské ľadovce majú dokopy potenciál zdvihnúť úroveň hladiny morí nanajvýš o zopár metrov, grónske však približne o šesť metrov a antarktické až o vyše 60 metrov.
To by sa však museli roztopiť celé, čo nikto v dohľadnom čase neočakáva. S ich čiastočným roztopením však treba rátať. Otázne je: S akým čiastočným? K akému stúpaniu morí povedie? Ako rýchlo sa to stane?
IPCC - zriadený OSN - v súhrne predpokladá, že globálna klíma sa v najbližších sto rokoch oteplí o dva až štyri stupne Celzia (ide o rast priemernej ročnej teploty).
Teplota vzduchu však nie je jediný faktor. Oceánske vody sa ako celok zohrievajú podstatne pomalšie a pomaly sa topia aj veľké ľadové štíty v Grónsku a v Antarktíde.
Ako rýchlo teda bude v nadväznosti na globálne otepľovanie stúpať hladina morí? Závisí to na rýchlosti topenia kontinentálnych ľadových štítov a výsledného skĺzavania ľadovcov či odtoku vody do okolitých morí a oceánov.
V menšom a krátkodobom meradle síce už jestvujú priame merania, avšak vo veľkom a dlhodobom je situácia stále neurčitá.
Príslušné odhady vychádzajú predovšetkým z počítačového modelovania. To je síce už sofistikované a modelové projekcie možno testovať tým, ako dobre sa ten-ktorý model zhoduje s minulým vývojom klímy. Lenže model je vždy model a zahŕňa predpoklady.
Predpovede IPCC o stúpaní hladiny morí sa zakladajú práve najmä na modeloch. Udávajú desiatky centimetrov do roku 2100 (18- až 59-centimetrov). V posledných rokoch však vedci pozorujú rýchle zmeny topenia ľadových štítov, s ktorými sa doterajšie predpovede veľmi nezhodujú. IPCC to uznal ako skutočnosť.
Minulosť ako kľúč k budúcnosti
Aslak Grinsted z Ústavu Nielsa Bohra pri Kodanskej univerzite (Dánsko) preto s Johnom Mooreom z Ouluskej univerzity (Fínsko) a Svetlanou Jevrejevovou z Proudmanovho oceánografického laboratória v Liverpoole (Veľká Británia) zvolili iný prístup.
„Namiesto toho, aby sme robili výpočty na základe svojich predpokladov o budúcom topení ľadových štítov, vyšli sme pri nich z toho, čo sa skutočne stalo v minulosti," povedal Aslak Grinsted. „Pozreli sme sa na priamy vzťah medzi globálnou teplotou a úrovňou hladiny morí počas posledných 2000 rokov."
Na určenie globálnej teploty v tomto časovom rozpätí využili letokruhy stromov a údaje z vrtov do ľadu. Pre posledné tri storočia existujú aj písomné záznamy o úrovni morí, ktoré na viacerých miestach sveta robili európski moreplavci, kolonizátori a vedci. Všelikde možno využiť aj miestne kroniky a iné historické dokumenty.
Z toho všetkého zostavili graf zmien úrovne hladiny morí. V zhode s inými údajmi o vývoji klímy zistili, že v stredoveku vládlo okolo 12. storočia teplé obdobie s hladinou morí asi o 20 centimetrov nad dnešnou a v 18. storočí naopak „malá doba ľadová" s hladinou morí asi 25 centimetrov pod dnešnou.
Výsledky uverejnili v časopise Climate Dynamics.
Novourčená závislosť úrovne hladiny morí na čase. Bádatelia vyšli zo strednej hodnoty oteplenia očakávaného IPCC. Na zvislých osiach je zmena úrovne hladiny v metroch, na horizontálnej čas. Bodkovaná trasa budúceho vývoja zodpovedá predpovediam IPCC, plná novému odhadu Grinsteda s kolegami. Modré tieňovanie udáva rozpätie neurčitostí.
Ilustrácia: Aslak Grinsted, Niels Bohr Institutet
Mapka severozápadnej Európy znázorňuje červenou farbou oblasti trvalo zaplavené pri stúpnutí úrovne hladiny morí. o meter. Mnohé ďalšie ohrozí podstatne zvýšená pravdepodobnosť dočasných záplav pri vzdúvaní mora počas silných búrok.
Ilustrácia: CReSIS/Haskell Indian Nations University
Bude, ako bolo...
Ak sa klíma v najbližšom storočí oteplí o asi tri stupne Celzia, z nového vzťahu, ktorý určil Aslak Gribsted s kolegami, vyplýva, že hladina morí tým stúpne o 0,9 až 1,3 metra. Ľadové štíty sa teda budú topiť oveľa rýchlejšie, ako predpokladajú doterajšie odhady.
Rýchlejšia reakcia ľadových štítov na vzrast teploty sa už napokon pozoruje. Ešte pred niekoľkými rokmi by ju drvivá väčšina odborníkov nepovažovala za možnú.
Na druhej strane platí aj to, že v zásade nejde o nič nové. Keď sa pred asi 11 700 rokmi definitívne skončila zatiaľ posledná ľadová doba, rýchle topenie ľadových štítov spôsobovalo stúpanie úrovne hladiny morí o 11 milimetrov ročne, čo je práve zhruba jeden meter za storočie.
Hlavné zdroje: Climate Dynamics online zo 6. januára 2009; Komuniké University of Copenhagen z 8. januára 2009.
