SME
Piatok, 7. október, 2022 | Meniny má Eliška

Záhada trofejných lebiek z Nazcy

Predkolumbovskí obyvatelia Nazcy v južnom Peru sú známi najmä plošnými kamennými obrazcami, viditeľnými iba z výšky. Zbierali však aj ľudské lebky ako trofeje.

Ukážky trofejných lebiek z Nazcy.Ukážky trofejných lebiek z Nazcy. (Zdroj: Museo Antonini de la ciudad de Nasca)

Analýza teraz preukázala, že na rozdiel od podobného správania Indiánov v amazonskej džungli, obete neboli cudzí vojnoví nepriatelia, ale obyvatelia tej istej oblasti. Prečo?

„Lov lebiek" má dva základné významy. Známejší je dnes asertívny štýl personalistiky, ktorý zahŕňa aj priame odlákanie schopných ľudí konkurencii. Historicky rozšírenejší je rituálne odoberanie hláv zväčša mŕtvym nepriateľom a ich dlhodobé vystavovanie v príbytkoch či na kultových miestach.

Antropológovia a etnografi ho zaznamenali prakticky na všetkých kontinentoch. Azda najznámejšími oblasťami s výskytom tejto praxe sú indonézsko-malajský ostrov Borneo s okolím v Ázii a Amazónia v Južnej Amerike. Viazala sa najmä na kmene blízke dobe kamennej, no neobišla ani rozvinutejšie etniká. Vrátane európskych, ako boli Skýti a Kelti. Hlavným účelom bolo údajne zmocniť sa „duše" či „životnej sily" protivníka.

SkryťVypnúť reklamu

Tvorcovia obrazcov „pre nebesá"

Kultúra Nazca respektíve Nasca (niekedy sa rozlišuje medzi zemepisnou oblasťou so „z" a kultúrnou so „s") existovala v riečnych údoliach pri juhoperuánskom pobreží, kde vládne všeobecne suchá klíma. Vyvinula sa na úsvite nášho letopočtu z paracaskej kultúry a pretrvala asi do ôsmeho storočia. Príznačné sú pre ňu textílie a keramika s bohatou výzdobou, dodnes fungujúci systém tunelov na rozvod vody a zvlášť obrovské geoglyfy, plošné obrazce na planinách, vytvorené z línií, ktoré vznikli obnažením svetlejšej vrstvy pôdy.

Z povrchu prakticky nemožno rozpoznať, čo znázorňujú a blízko nie sú ani vhodné vyvýšeniny ako pozorovacie stanoviská. Tieto fakty vzbudili rad špekulácií o účele obrazcov, od superexotických (signály pre mimozemských astronautov) po prinajmenšom netradičné (horúcovzdušné balóny či akési vetrone). Možno sa na ne nepozeralo, ale chodili po nich procesie. Iní vedci si myslia, že obrazce predstavovali špecifický miestny kalendár - orientácia línií voči javom na oblohe mohla Nazcanom pomáhať pri určovaní dôležitých agrotechnických termínov počas roka.

SkryťVypnúť reklamu

nazca_lebky2.jpg

Schéma niektorých nazcanských geoglyfov, tu z plochy približne 1,5 x 2 kilometre.

Ilustrácia: Carlo Alabiso/Universita di Parma/C.I.S.R.A.P.

Lebky z prímorskej púšte

Nazcania zrejme tvorili kmeňový zväz či zväzy s niekoľkými strediskami, ako mocenskými, tak rituálnymi. Najväčšie rituálne bolo Cahuachi s prírodnými pahorkami upravenými do akýchsi pyramíd. Rozkvet Nazcanov podľa všetkého ukončilo mimoriadne kruté sucho v širšej andskej oblasti. Ich panteón sa krútil okolo poľnohospodárstva s umelým zavlažovaním a úrodnosti. Pestovali kukuricu, batáty, maniok a tekvice, ale aj bavlnu, koku a istý kaktus, z ktorého získavala halucinogénnu látku - kresby na keramike naznačujú, že pre potreby šamanov.

nazca_lebky3.jpg

Veľká pyramída v Cahuachi, vysoká 28 metrov.

SkryťVypnúť reklamu

Foto: Museo Antonini de la ciudad de Nasca

nazca_lebky4.jpg

Rekonštrukcia podoby Cahuachi na vrchole rozvoja kultúry Nazca

Ilustrácia: Carlo Alabiso/Universita di Parma/C.I.S.R.A.P.

Známi sú však aj v súvislosti s lebkami. Zvládli jednoduché liečebné trepanácie, ktoré rad pacientov prežil. Deťom umelo predlžovali lebky. A zbierali trofejné. Ilustrujú to nálezy lebiek a kresby na keramike. Už od prvých prebieha polemika, či to boli proste vojnové trofeje, alebo výsledky zložitejších rituálov. Kľúčový znak - otvor v čele zjavne na prevlečenie povrazu - ukazoval, že Nazcania lebky zavesovali v rámci „výstav", alebo ich dokonca nosili zo sebou.

Neraz pochovali iba časti tela, často práve bez lebky, a naopak viaceré lebky spolu. V niektorých hroboch lebku nahradila nádoba s nakreslenou hlavou, z ktorej vyrážali výhonky stromov a plodín. Zvyk odsekávať hlavy sa veľmi rozšíril v strednom období nazcanskej kultúry (roky 450-550) a pretrval do jej konca. „Lov lebiek" asi dodával prestíž nazcanskej elite. Najviac bádateľov si ale myslelo, že Nazcania lebky používali pri vykonávaní rituálov úrodnosti. Či už to boli pozostatky hláv porazených nepriateľov, alebo uctievaných predkov.

SkryťVypnúť reklamu

Nazcanská trofejná lebka z hrobky v Cahuachi.
FOTO: The Field Museum

Lebky a múmie v múzeu

Jeden z najväčších súborov nazcanských trofejných lebiek má Fieldovo múzeum v Chicagu (USA). Zaslúžil sa o to predovšetkým slávny americký antropológ Alfred Louis Kroeber (1876-1960), ktorý ich našiel v Nazce pred približne osemdesiatimi rokmi. Spoločne s nimi skúmal aj pozostatky bežným spôsobom pochovaných ľudí. Povšimol si, že v niektorých prípadoch boli trofejné lebky pochované spoločne s ich "zberateľmi". Lebky a vlastne prakticky všetky nálezy z Nazcy sú vďaka tamojšej suchej klíme veľmi dobre zachované.

Časť pozostatkov bola prírodne mumifikovaná. Na viacerých trofejných lebkách zostali vlasy. Ich vystavovanie či nosenie dokazujú cez ne prevlečené povrazy. Patrick Ryan Williams je kurátor predmetných zbierok. Rozhodol sa, že polemiku o trofejných lebkách z Nazcy treba posunúť ďalej. So štyrmi kolegami preskúmal kresby odseknutých hláv na nazcanskej keramike v zbierkach múzea. A odobrali vzorky zubnej skloviny nazcanských trofejných lebiek a z lebiek múmií v hroboch, aby stanovili vzťah ľudí, ktorým patrili, k pochovaným ľuďom, ktorí ich "zbierali".

SkryťVypnúť reklamu

Lov na susedov?

Kresby na keramike zobrazovali bojovníkov s trofejnými lebkami, trofejné lebky v kontexte rituálov, ktorých účelom bolo zachovanie či zvýšenie úrodnosti poľnohospodárskych plodín a napokon mýtické postavy, ako nosia trofejné lebky. Vedci urobili túto pracovnú úvahu: ak by rozhodujúcim zdrojom trofejných lebiek boli porazení nepriatelia, mali by pravdepodobne pochádzať z oblasti vzdialenej od tej, ktorú vymedzovali nazcanské strediská.

nazca_lebky6.jpg

Nazcanská nádoba s kresbou odseknutých hláv.

Foto: The Field Museum

nazca_lebky7.jpg

Nazcanská nádoba s kresbou bojovej scény a odseknutých hláv.

Foto: The Field Museum

nazca_lebky8.jpg

Nazcanská nádoba s kresbou oddelených častí tela. Našla sa v hrobke, ktorá obsahovala aj trofejnú lebku.

Foto: The Field Museum

Výskumnú vzorku tvorilo šestnásť trofejných lebiek a trinásť mumifikovaných tiel Nazcanov starých 1500 až 2000 rokov. Bádatelia merali obsahy a pomery izotopov stroncia, kyslíka a uhlíka. Stroncium odráža miestnu pôdu a podkladové horniny, uhlík konzumované rastliny a kyslík vypitú vodu. Trofejné lebky pochádzali z nálezísk v Aja, Cahuachi, Cantayo, Majoro Chico a Paredones, múmie z cintorínov v Cahuachi, Cantayo a Majoro Chico.

SkryťVypnúť reklamu

Williams s kolegami zistili prelínanie: ako „darcovia", tak „zberatelia" lebiek žili v tej istej oblasti. Lebky zreteľne nepatrili nájazdníkom, ktorí do Nazcy vpadli odinakiaľ, alebo zajatcom, ktorých pri vojnovej výprave naopak získali Nazcania. Bádatelia výsledky opísali v časopise Journal of Anthropological Archaeology, prvou autorkou článku je popredná odborníčka na analýzu chemického zloženia kostí dávnych obyvateľov Ánd Kelly Knudsonová z Arizonskej štátnej univerzity v Tempe (USA). Trofejné lebky mohli patriť porazeným protivníkom, ale z vojen medzi miestnymi kmeňmi či kmeňovými zväzmi. Možno však aj „mierovým" miestnym ľudským obetám počas každoročne konaných rituálov. Podľa novej analýzy sú ale nazcanské trofejné lebky každopádne domáca záležitosť.

SkryťVypnúť reklamu

Medzi vojnou a rituálmi ako zdrojom trofejných lebiek v Nazce sa teda stále nedá rozhodnúť. Vedci preto chcú analýzou väčšieho počtu vzoriek a spresnením datovania zmapovať vývoj praxe s trofejnými lebkami.

Kultúra Nazcy zosobňuje prechod od malých poľnohospodárskych spoločností k regionálnemu impériu, ukončený sociálnym kolapsom, pri ktorom najpravdepodobnejšie rozhodovala klimatická zmena.

Hlavné zdroje: Journal of Anthropological Archaeology online z 11. decembra 2008; Komuniké Field Museum z 5. januára 2009.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Inzercia - Tlačové správy

  1. Slováci a peniaze: Na čo sporíme a koľko investujeme?
  2. Kedysi boli takéto šóry na práčku PHILCO. Dnes ju môžete VYHRAŤ!
  3. Náklady na domácnosť pomôže ušetriť aj kompostér FoodCycler
  4. Dizajnový krb či krbové kachle? Šetriť dokážu obe
  5. Láka na dvadsať kilometrov pláží. Varadero má aj ďalšie tromfy
  6. S Alžbetou II. odchádza aj kus osobných dejín Britov
  7. Nakúpte pre seba aj pre ľudí, ktorí potrebujú pomoc
  8. Putinovi hackeri, biznis s krytmi a špekulácie s energiami
  1. Dizajnový krb či krbové kachle? Šetriť dokážu obe
  2. Láka na dvadsať kilometrov pláží. Varadero má aj ďalšie tromfy
  3. Biometricky presné progresívne okuliarové šošovky Rodenstock
  4. S Alžbetou II. odchádza aj kus osobných dejín Britov
  5. Kedysi boli takéto šóry na práčku PHILCO. Dnes ju môžete VYHRAŤ!
  6. 8 najčastejších problémov ústnej dutiny a zubov
  7. Nakúpte pre seba aj pre ľudí, ktorí potrebujú pomoc
  8. Riešenie Atosu zachraňuje životy
  1. Hasič vyrába knedle. Denne ich uvarí tisíc a má vypredané 22 130
  2. Digitálne predplatné SME.sk so zľavou až -52% 7 880
  3. Notebook s dvomi obrazovkami. Ako dlho si naň budete zvykať? 6 956
  4. Nakupovať viac ovocia a zeleniny sa oplatí každý deň 6 015
  5. Láka na dvadsať kilometrov pláží. Varadero má aj ďalšie tromfy 5 551
  6. Dôležitosť duševnej pohody 5 096
  7. Púštne kráľovstvo: Prečo by ste mali navštíviť Jordánsko? 3 858
  8. Putinovi hackeri, biznis s krytmi a špekulácie s energiami 3 202
SkryťZatvoriť reklamu