Obojstranne prospešný vzťah medzi rastlinami a včelami ako jednými z ich opeľovačov je dobre známy. Nemeckí vedci teraz zistili, že včely okrem toho robia rastlinám akýchsi telesných strážcov. Už svojou prítomnosťou na scéne od rastlín zaháňajú húsenice.
Podľa nového výskumu, ktorý urobili apidolód čiže odborník na včely Jürgen Tautz a botanik Michael Rostás z Würzbugskej univerzity (Nemecko), si totiž húsenice spravidla zmýlia bzukot včiel s bzukotom svojich hlavných nepriateliek - dravých os - a zareagujú na to až panickým útekom z rastliny.
Bádatelia to napísali v predvianočnom čísle časopisu Current Biology.
Včely sú hlavné opeľovače väčšiny rastlín. Húsenice, ktoré im požierajú listy, zasa ich hlavnými škodcami. Húsenice sa našťastie v prirodzených podmienkach málokedy nebezpečne premnožia, väčšinu času panuje rovnováha medzi počtom húseníc a biomasou rastlín, ako aj počtom nepriateľov húseníc. Ich dôležitými predátormi sú osy.
Pri lete spôsobujú vírením krídel vzdušné vibrácie, bzukot. Jürgen Tautz s kolegami ešte v 70. rokoch minulého storočia zistil, že mnohé húsenice tieto vibrácie zachytávajú jemnými senzorickými vláskami na prednej časti tela.
„Senzorické vlásky ale nemajú presne vyladené," povedal Jürgen Tautz. „Húsenice preto nedokážu rozlíšiť medzi bzukotmi loviacich os a neškodných včiel. Ak sa k nim blíži ´neidentifikovaný lietajúci objekt´, produkujúci vzdušné vibrácie v náležitom rozpätí frekvencií, znehybnejú, alebo z rastliny odpadnú. Pri nepretržitom stresovaní bzučiacimi včelami, čo je na stromoch obsypaných kvetmi pravdepodobné, húsenice zožerú oveľa menej listov," doplnil.
Inak totiž húsenice žerú listy prakticky nepretržite. Každé ich vyrušenie tak listom pomáha.
Tautz s Rostásom tento scenár preverili pokusmi. V univerzitnej botanickej záhrade prekryli porast papriky, ktorá ešte nemala plody, jedným stanom 2 x 2 x 2 metre, v ktorom boli iba húsenice a druhým s celkom rovnakými rozmermi, v ktorom ale boli aj včely. V stane so včelami papriky utrpeli až o 70-percent menšie poškodenie listov ako v stane bez nich. Pri paprike s plodmi húsenice listom škodili menej, lebo prešli do zrejúcich plodov. V ďalšom pokuse papriku nahradila sója, s podobne výrazne menším poškodením listov, keď v stane boli aj včely.
Listy z pokusu so sójou po 18 dňoch pobytu "v spoločnosti" húseníc. Vľavo sú listy zo stanu so včelami, vpravo listy zo stanu bez včiel.
Foto: Jürgen Tautz, Michael Rostás
„Naše poznatky prvý raz ukázali, že navštevujúce včely poskytujú rastlinám celkom neočakávanú výhodu," povedali bádatelia. „Nielenže prenášajú z kvetu na kvet peľ, ale zmenšujú i rozsah ničenia rastlín hmyzími bylinožravcami."
Podľa Tautza to zvýrazňuje ekosystémový význam nepriamych vzájomných vplyvov inak spolu nesúvisiacich členov potravných sietí v prírode.
Môže sa to dokonca prakticky využiť v trvale udržateľnom poľnohospodárstve. Keby sa vysadené plodiny kombinovali s príťažlivými kvetmi, takže by okolo nich neustále bzučali včely z blízkych úľov, v oblastiach s množstvom listožravých škodcov by to mohlo značne zvýšiť výnosy. Tautzov tím to preverí ďalšími pokusmi. „Náš objav môže znamenať začiatok celkom novej metódy biologickej kontroly škodcov," povedal Jürgen Tautz.
Hlavné zdroje: Current Biology z 23. decembra 2008; Komuniké Cell Press z 22. decembra 2008.
