SME
Pondelok, 5. december, 2022 | Meniny má Oto

Včely robia rastlinám bodyguardov

Obojstranne prospešný vzťah medzi rastlinami a včelami ako jednými z ich opeľovačov je dobre známy. Nemeckí vedci teraz zistili, že včely okrem toho robia rastlinám akýchsi telesných strážcov. Už svojou prítomnosťou na scéne od rastlín zaháňajú húsenice.

Včela na kvete pod vrcholom Sinej v Nízkych Tatrách.Včela na kvete pod vrcholom Sinej v Nízkych Tatrách. (Zdroj: Zdeněk Urban)

Obojstranne prospešný vzťah medzi rastlinami a včelami ako jednými z ich opeľovačov je dobre známy. Nemeckí vedci teraz zistili, že včely okrem toho robia rastlinám akýchsi telesných strážcov. Už svojou prítomnosťou na scéne od rastlín zaháňajú húsenice.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Podľa nového výskumu, ktorý urobili apidolód čiže odborník na včely Jürgen Tautz a botanik Michael Rostás z Würzbugskej univerzity (Nemecko), si totiž húsenice spravidla zmýlia bzukot včiel s bzukotom svojich hlavných nepriateliek - dravých os - a zareagujú na to až panickým útekom z rastliny.

SkryťVypnúť reklamu

Bádatelia to napísali v predvianočnom čísle časopisu Current Biology.

Včely sú hlavné opeľovače väčšiny rastlín. Húsenice, ktoré im požierajú listy, zasa ich hlavnými škodcami. Húsenice sa našťastie v prirodzených podmienkach málokedy nebezpečne premnožia, väčšinu času panuje rovnováha medzi počtom húseníc a biomasou rastlín, ako aj počtom nepriateľov húseníc. Ich dôležitými predátormi sú osy.

Pri lete spôsobujú vírením krídel vzdušné vibrácie, bzukot. Jürgen Tautz s kolegami ešte v 70. rokoch minulého storočia zistil, že mnohé húsenice tieto vibrácie zachytávajú jemnými senzorickými vláskami na prednej časti tela.

„Senzorické vlásky ale nemajú presne vyladené," povedal Jürgen Tautz. „Húsenice preto nedokážu rozlíšiť medzi bzukotmi loviacich os a neškodných včiel. Ak sa k nim blíži ´neidentifikovaný lietajúci objekt´, produkujúci vzdušné vibrácie v náležitom rozpätí frekvencií, znehybnejú, alebo z rastliny odpadnú. Pri nepretržitom stresovaní bzučiacimi včelami, čo je na stromoch obsypaných kvetmi pravdepodobné, húsenice zožerú oveľa menej listov," doplnil.

SkryťVypnúť reklamu

Inak totiž húsenice žerú listy prakticky nepretržite. Každé ich vyrušenie tak listom pomáha.

Tautz s Rostásom tento scenár preverili pokusmi. V univerzitnej botanickej záhrade prekryli porast papriky, ktorá ešte nemala plody, jedným stanom 2 x 2 x 2 metre, v ktorom boli iba húsenice a druhým s celkom rovnakými rozmermi, v ktorom ale boli aj včely. V stane so včelami papriky utrpeli až o 70-percent menšie poškodenie listov ako v stane bez nich. Pri paprike s plodmi húsenice listom škodili menej, lebo prešli do zrejúcich plodov. V ďalšom pokuse papriku nahradila sója, s podobne výrazne menším poškodením listov, keď v stane boli aj včely.

vceli_strazcovia2.jpg

Listy z pokusu so sójou po 18 dňoch pobytu "v spoločnosti" húseníc. Vľavo sú listy zo stanu so včelami, vpravo listy zo stanu bez včiel.

SkryťVypnúť reklamu

Foto: Jürgen Tautz, Michael Rostás

„Naše poznatky prvý raz ukázali, že navštevujúce včely poskytujú rastlinám celkom neočakávanú výhodu," povedali bádatelia. „Nielenže prenášajú z kvetu na kvet peľ, ale zmenšujú i rozsah ničenia rastlín hmyzími bylinožravcami."

Podľa Tautza to zvýrazňuje ekosystémový význam nepriamych vzájomných vplyvov inak spolu nesúvisiacich členov potravných sietí v prírode.

Môže sa to dokonca prakticky využiť v trvale udržateľnom poľnohospodárstve. Keby sa vysadené plodiny kombinovali s príťažlivými kvetmi, takže by okolo nich neustále bzučali včely z blízkych úľov, v oblastiach s množstvom listožravých škodcov by to mohlo značne zvýšiť výnosy. Tautzov tím to preverí ďalšími pokusmi. „Náš objav môže znamenať začiatok celkom novej metódy biologickej kontroly škodcov," povedal Jürgen Tautz.

SkryťVypnúť reklamu

Hlavné zdroje: Current Biology z 23. decembra 2008; Komuniké Cell Press z 22. decembra 2008.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Logo podcastu Dobré ráno.

Počet ľudí na Zemi dosiahol osem miliárd.


a 1 ďalší 2 h
Podcast Klik

Komentovaný prehľad technologických správ.


a 3 ďalší 3. dec

Každomesačné rozhovorové vydanie podcastu Zoom.


a 1 ďalší 3. dec

Výsledky prieskumu poslucháčov podcastov 2022.


a 1 ďalší 2. dec

Inzercia - Tlačové správy

  1. Ako sa dostať k darčeku výhodnejšie? Skúste túto možnosť.
  2. Ikonický projekt Metropolis vyhral CIJ Awards
  3. Pozor na predvianočné online podvody, takto nakúpite bezpečne
  4. Vyberte si knihy s príbehom. Čo sa oplatí čítať na Vianoce?
  5. Darujte predplatné a získate poukaz v hodnote 10 € do Panta Rhei
  6. Deti cestujú do exotiky zadarmo
  7. Predaj osobných automobilov Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s.
  8. TRNKA: Esetov veľa nevznikne a ani ten jeden nemá Slovensko istý
  1. Nová éra stavieb začína teraz
  2. Pozor na predvianočné online podvody, takto nakúpite bezpečne
  3. TRNKA: Esetov veľa nevznikne a ani ten jeden nemá Slovensko istý
  4. Deti cestujú do exotiky zadarmo
  5. Darujte predplatné a získate poukaz v hodnote 10 € do Panta Rhei
  6. Predaj osobných automobilov Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s.
  7. Vyberte si knihy s príbehom. Čo sa oplatí čítať na Vianoce?
  8. Polovicu dovolenky zaplatíme od pondelka za Vás
  1. Polovicu dovolenky zaplatíme od pondelka za Vás 14 776
  2. Po pohlavnom styku by sa ženy mali čo najskôr vymočiť. Muži nie 7 942
  3. Strážia ho divé opice. Gibraltár vás prenesie do Británie 7 514
  4. Gizka Oňová: Pre mnohých som ideálna babka a lichotí mi to 3 021
  5. V Danteho pekle sa našlo miesto pre každého 2 382
  6. Niektorí ľudia nemajú pracovné návyky. Ako dlho trvá zmeniť to? 2 063
  7. Deti potrebujú rodinu na optimálny vývoj 1 692
  8. Zarábame milióny, no jachtu na Malorke nemám 1 257
SkryťZatvoriť reklamu