BRATISLAVA. Správanie davu sa študuje zle. Vedci nemôžu podnecovať napríklad výtržnosti na futbalových štadiónoch, ktorých je aj tak dosť. O udalostiach prebiehajúcich v dave preto nevieme ani zďaleka to, čo by sme chceli a mali vedieť.
„Davy sú komplexné, prispôsobivé systémy, preto môžu vyzerať ako chaotické, no v skutočnosti v sebe skrývajú usporiadanosť. Nielenže sa riadia samy v čase a priestore, no prejavuje sa v nich až geometrická pravidelnosť, založená na postupných kontaktoch medzi ľuďmi a ich okolím," hovorí Paul Torrens z Arizonskej štátnej univerzity. „Je takmer nemožné toto všetko realisticky modelovať."
Canetti, Torrens a mravce
Pred vyše pol storočím skúmal psychológiu davu spisovateľ Elias Canetti a napísal dnes už klasickú knihu Masa a moc (vyšla v roku 1960).
Torrens a spol. chcú vytvoriť experimentálnu teóriu správania sa davu. Budujú virtuálne mesto, osídlené tisíckami umelých ľudí, ktorí chodia, padajú a šoférujú ako my. Snažia sa aj rozmýšľať ako my, čo by im mal umožniť mozog s „dokonalosťou" počítača.
Nové počítačové modely vedci zvyčajne „kŕmia" známymi dátami, no v tomto prípade ich bolo veľmi málo. Zdrojom boli snímky či videozáznamy, útržkovito dokumentujúce správanie davu, alebo prípadové štúdie dospelých, detí a dokonca zvierat. Cestu do umelého mesta si našli aj údaje zo štúdií mravčích fariem.
Introverti a výtržníci
Základom algoritmov ovládajúcich umelý dav sú bohaté kontakty medzi ľuďmi v priestore a čase od fyzických cez sociálne a slovné až k digitálnym.
Simulácie napodobňujú aj zjednodušené charakteristiky jednotlivých osobností: inak sa budú správať zakríknutí introverti, inak opití futbaloví výtržníci.
Tak ako Canetti, aj americkí vedci venujú zvláštnu pozornosť tomu, čo vlastne privedie pokojný dav až k situácii, keď sa môže stať neovládateľným.
Vedci, ktorí stvorili umelé mesto a jeho obyvateľov, potrebujú podrobné informácie o všetkých účastníkoch virtuálneho experimentu v reálnom čase. Preto zaznamenávajú a analyzujú správanie každého člena a zisťujú, ako sa prispôsobuje meniacim sa podmienkam. V jednom zo scenárov spolunažíva 14 rôznych ľudských typov.
Reťazová reakcia
Simulácie dovoľujú meniť priestor, kde sa udalosti odohrávajú, a napodobniť množstvo najrôznejších situácií.
Poskytujú aj inú zaujímavú možnosť. Vedci môžu sledovať udalosti v dave z odlišnej perspektívy - buď ich hodnotiť z nadhľadu, alebo sa do nich zapojiť.
Zatiaľ z modelov vyplynulo, že v dave prebieha nečakane rýchla výmena neverbálnych informácií prostredníctvom výrazov tváre, reči tela a zdanlivo nevýznamných pohybov. Ďalším poznatkom je, že jediný človek môže naštartovať reťazovú reakciu, ktorá rozhýbe celý dav.
„Keď som býval v New Yorku, videl som, ako mnohých nespratníkov v metre spacifikovali ďalší cestujúci," povedal Torrens. „Psychológia davu môže fungovať aj ako pozitívna, upokojujúca sila. Ibaže my o nej nezvykneme takto rozmýšľať, pretože príklady tohto typu sa spravidla neobjavujú vo večerných správach."
Vedci chcú svoje scenáre prebrať s policajtmi, ktorí sa stretávajú s davovými prejavmi už roky. Radi by si overili, ako skúsenosti z ulíc súhlasia s tým, čo ukazujú modely. Výmena poznatkov nepochybne pomôže policajtom aj vedcom.
Modely môžu byť užitočné nielen pre políciu alebo pre organizátorov zhromaždení, no aj pre plánovačov mestskej zástavby, lebo umožnia odhadnúť, aká architektúra je najvhodnejšia.
Vedci spolupracujú s firmami
Vedci sa delia o poznatky aj s firmami, ktoré vyrábajú počítačové hry. Mnohé totiž zobrazujú dav ako detské vystrihovačky. S použitím výskumu Torrensovho tímu by ich výtvory získali oveľa viacej vierohodnosti, čo by urobilo hry realistickejšími.
Torrensov tím, pripravený na beh na dlhú trať, sa snaží kalibrovať modely dátami z reálnych situácií. Nedávno začal inú zaujímavú štúdiu s deťmi v predškolskom veku. Vedci chcú zistiť, ako a kde sa deti zhromažďujú. Pomôžu im v tom odborne školení pozorovatelia, ktorí budú deti sledovať každodenne počas troch rokov. „Skúsime zistiť, podľa akých pravidiel sa formujú detské skupiny," vysvetľuje Torrens. „Zhromažďujú sa okolo hračiek, ostatných detí, alebo okolo učiteľov? Je to výnimočná príležitosť, pretože predškolské deti nemajú nijakú skúsenosť so socializáciou."
Otázka, prečo sa mierumilovné zhromaždenie môže tak ľahko premeniť na zúrivý dav, alebo ako sa medzi ľuďmi šíri panika, určite stojí za podrobnejšie štúdium. Výskum Torrensovho tímu, ktorý sa začal iba nedávno, financuje americká Národná vedecká nadácia (National Science Foundation, NSF). Na jeho konci by mohli byť napríklad vhodné architektonické úpravy častí miest, kde sa ľudia najviac zhromažďujú. Ak si spomenieme na nedávne smutné udalosti na futbalovom štadióne v Dunajskej Strede, nepochybne nás napadne, že prvé by mohli prísť na rad štadióny.
Psychológia davu môže fungovať aj ako pozitívna sila. Ibaže my o nej takto nerozmýšľame, pretože také príklady sa neobjavujú vo večerných správach.
Paul Torrens, Arizonská štátna univerzita
Zdroj: Národná vedecká nadácia (NSF)
Simulácie z virtuálneho mesta, ktoré slúži na výskum správania sa davu.
KREDIT – PAUL M. TORRENS
