SME
Nedeľa, 12. júl, 2020 | Meniny má NinaKrížovkyKrížovky

S ružovým leguánom sa Darwin minul

Galapágske ostrovy neprestávajú byť pozoruhodnou ilustráciou evolúcie. Potvrdil to objav nového druhu tamojšieho suchozemského leguána, podľa DNA najstaršieho v celom súostroví. Práve s ním sa však v roku 1835 Charles Darwin pri svojom pobyte na Galapágac

Ružový leguán na okraji krátera galapágskej sopky Wolf v nadmorskej výške približne 1700 metrov.Ružový leguán na okraji krátera galapágskej sopky Wolf v nadmorskej výške približne 1700 metrov. (Zdroj: Gabriele Gentile)

h minul, keďže oblasť, kde žije malá populácia tohto tvora, nenavštívil.

Súostrovie Galapágy leží v Tichom oceáne, necelých tisíc kilometrov západne od juhoamerického pobrežia, presnejšie od pobrežia Ekvádoru, ktorého je provinciou. Tvorí ho vyše sto ostrovov, ostrovčekov a útesov so súhrnou rozlohou takmer osemtisíc štvorcových kilometrov. Galapágy majú približne 40-tisíc obyvateľov.

Dnes de facto celé predstavujú národný park. Vynikajú totiž počtom druhov živočíchov a rastlín, aké sa nikde inde nevyskytujú. Keďže ide o pomerne mladé sopečné ostrovy, ich fauna skvele ilustruje, ako sa tam mnohé tvory pôvodom odinakiaľ prispôsobili špecifickým životným prostrediam. Poznatky z Galapág rozhodujúcim spôsobom inšpirovali zrod Darwinovej predstavu o evolúcii prírodným výberom.

Skryť Vypnúť reklamu

Od piniek ku korytnačkám

Najmä pozorovania tamojších piniek. Pred státisícmi rokov zrejme na Galapágy náhodne zaletelo (strhla ich búrka?) niekoľko členov istého ich druhu z juhoamerickej pevniny. Potomstvo sa rozšírilo na jednotlivé ostrovy a tam sa im miestne dostupnej potrave prispôsobil tvar zobáka. Medzi populáciami piniek každého ostrova postupne vznikla reprodukčná izolácia, čo napokon vyústilo do vzniku nových druhov.

Galapágske pinky hrajú dôležitú úlohu vo výklade prezentovanom v Darwinovom slávnom diele O pôvode druhov. Po pinkách Darwin načerpal obdobné poznatky najmä zo špecificky rozdielnych tvarov pancierov veľkých suchozemských korytnačiek na jednotlivých ostrovoch Galapág.

Tento rok uplynie 24. novembra 150 rokov od vydania knihy O pôvode druhov a ešte predtým, 12. februára, okrúhlych dvesto rokov od narodenia samotného Charlesa Darwina.

Skryť Vypnúť reklamu

Prekvapenie v ružovom

V roku 1986 si strážcovia národného parku prvý raz všimli na svahoch sopky Wolf na najväčšom galapágskom ostrove Isabela čudne sfarbeného, ružového suchozemského leguána. Uvideli ho ešte niekoľkokrát. Vedci však zviera začali skúmať až v roku 2000.

ruzovy_leguan2.jpg

Mapa Galapágskych ostrovov. Sopka Wolf leží na severe najväčšieho, ostrova Isabela. Čierne trojuholníčky označujú sopky, kotúčiky miesta odberu vzoriek DNA leguánov.

Ilustrácia: PNAS

V poslednom čase predovšetkým sedemčlenný taliansko-ekvádorsko-americký tím Gabrielea Gentilea z Univerzity Tor Vergata v Ríme. Získané výsledky títo vedci práve uverejnili online v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences USA.

Zviera meria až vyše jedného metra a dosahuje hmotnosť dvanásť kilogramov. Popri základnej ružovej farbe má na tele čierne pásy.

Skryť Vypnúť reklamu

Oproti bežnému žltému leguánovi drsnohlavému (Conolophus subcristatus) sa vyznačuje aj zložitejšími gestami pri stretávaní jedincov, spočívajúcimi v krčení sa a pohojdávaní hlavou, podľa všetkého ako súčasť rituálov, ktoré súvisia s vymedzovaním teritória a párením.

Od neho i od ďalšieho galapágskeho suchozemského leguána (žijú tam aj morské leguány) druhu Conolophus pallidus, sa líši tiež tvarom hrebeňa na hlave. To spolu s iným správaním naznačuje, že nejde o variant leguána drsnohlavého, ale o dosiaľ neznámy druh.

ruzovy_leguan3.jpg

Leguán drsnohlavý zo sopky Sierra Negra na juhu ostrova Isabela (A) a zo sopky Wolf (D), ružový leguán zo sopky Wolf (B a C). Na sopke Wolf žijú obidva druhy vedľa seba.

Foto: Gabriele Gentile et al./PNAS

Druh subcristatus žije na šiestich galapágskych ostrovoch, pallidus iba na jednom.

Skryť Vypnúť reklamu

Charles Darwin strávil v roku 1835 na Galapágach približne päť týždňov. Vo svojich denníkoch opísal a komentoval tamojšie morské i suchozemské leguány. Na sever ostrova Isabela, kde takmer presne na rovníku leží sopka Wolf, sa však nedostal.

Darwin svoje poznatky z Galapág stručne zhrnul v kapitole XVII knihy Cesta prírodovedca okolo sveta (aktuálne najprístupnejší je zrejme reprint prekladu Jozefa Balana, VSSS, Bratislava 2006).

Genetický ponor do minulosti

Skutočné prekvapenie však priniesli analýzy DNA. Už dávnejšie z nich vyplynulo, že suchozemské leguány na Galapágach sa evolučne rozišli s morskými príbuznými zhruba pred 10 miliónmi rokov. Ružový leguán sa od oboch spomenutých suchozemských druhov, ktoré to spravili niekedy v pleistocéne, čiže pred menej ako 1,8 milióna rokov, geneticky líši viac, ako ony od seba navzájom. Jeho línia sa s ich rozišla pred asi 5,7 miliónmi rokov.

Skryť Vypnúť reklamu

Na Galapágach dnes geologicky také staré suchozemské miesto azda ani neexistuje. Vedci si preto myslia, že staré leguánie línie, vrátane ružového druhu, ktorý pracovne nazvali Conolophus rosada a čakajú na jeho oficiálne uznanie príslušnými zoologickými inštitúciami, obývali sopky, ktoré sa opätovne ocitli pod hladinou. Ružové leguány žijú výlučne na sopke Wolf - tá však vznikla „iba" asi pred 350-tisíc rokmi. Predtým očividne žili inde.

Navyše je ich tam menej ako sto, možno iba okolo štyridsať, čo z nich robí vysoko ohrozený druh. Gabriele Gentile s kolegami preto navrhujú prísnu ochranu.

Ružový leguán predstavuje jeden z najstarších známych prípadov vyčlenenia nového druhu suchozemského tvora na Galapágach, čiže aj ponoru do tamojšej evolučnej minulosti.

Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné zdroje: Proceedings of the National Academy of Sciences USA Early Edition z 5. januára 2009 (terajší online článok vyjde v tlačenom čísle časopisu z 13. januára 2009); Komuniké Reuters z 5. januára 2009; Komuniké BBC z 5. januára 2009.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Nemeckí obyvatelia Smolníckej Huty. Nemci na Slovensko priniesli rozvoj remesiel, najmä baníctva.
Ilustračné foto
AUTORSKÁ STRANA MICHALA HAVRANA

Vraj ideme rúcať pyramídy (píše Michal Havran)

Ľudia sú si rovní a každý, kto tvrdí opak má našliapnuté do pekla.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Slovenskí študenti rozumejú financiám čoraz lepšie
  2. Turistický sprievodca: Cestujeme na obľúbenú Malorku
  3. Neriskujte zahraničie. Spoznajte neobjavené krásy Slovenska
  4. Krížovkársky magazín Lišiak opäť v denníku SME
  5. Samsung „zdivočel“. Za nákup ponúka späť až 2 tisícky
  6. Ázii dali košom. Tieto bicykle sa celé vyrábajú na Slovensku
  7. Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac
  8. Lokálne nákupy vo VIVO! Markete
  9. Kedysi ovocie chutilo inak. Rozmanitosť sa zachovala na dedinách
  10. Za päť rokov chce mať päť reštaurácií
  1. Viete, ako vzniká kvalitná šálka espressa?
  2. Turistický sprievodca: Cestujeme na obľúbenú Malorku
  3. Slovenskí študenti rozumejú financiám čoraz lepšie
  4. Rozdávajú sa dotácie na tepelné čerpadlá. Využite to, kým sa dá
  5. Neriskujte zahraničie. Spoznajte neobjavené krásy Slovenska
  6. Keď sa inšpiráciou stane samotné víno
  7. Nezávislý test autokamer TESTADO dal vysoké hodnocení 9.1! Komu?
  8. O2 poľudštilo svoju zákaznícku linku
  9. Samsung „zdivočel“. Za nákup ponúka späť až 2 tisícky
  10. Krížovkársky magazín Lišiak opäť v denníku SME
  1. Ázii dali košom. Tieto bicykle sa celé vyrábajú na Slovensku 48 352
  2. Za päť rokov chce mať päť reštaurácií 14 399
  3. Neriskujte zahraničie. Spoznajte neobjavené krásy Slovenska 13 978
  4. Kedysi ovocie chutilo inak. Rozmanitosť sa zachovala na dedinách 13 271
  5. Poznáte zaujímavosti Malty? Tieto lákajú turistov najviac 13 049
  6. Zmenia sa Vysoké Tatry na lunapark? 12 690
  7. 15 miest v Grécku, na ktoré sú domáci najpyšnejší 11 023
  8. Ťažšie sa vám dýcha? Možno máte vlhký dom 10 649
  9. Magazín denníka SME: Leto v Čechách a na Morave 9 661
  10. Leto na Slovensku: Mimoriadny 48-stranový magazín týždenníkov MY 9 580