h minul, keďže oblasť, kde žije malá populácia tohto tvora, nenavštívil.
Súostrovie Galapágy leží v Tichom oceáne, necelých tisíc kilometrov západne od juhoamerického pobrežia, presnejšie od pobrežia Ekvádoru, ktorého je provinciou. Tvorí ho vyše sto ostrovov, ostrovčekov a útesov so súhrnou rozlohou takmer osemtisíc štvorcových kilometrov. Galapágy majú približne 40-tisíc obyvateľov.
Dnes de facto celé predstavujú národný park. Vynikajú totiž počtom druhov živočíchov a rastlín, aké sa nikde inde nevyskytujú. Keďže ide o pomerne mladé sopečné ostrovy, ich fauna skvele ilustruje, ako sa tam mnohé tvory pôvodom odinakiaľ prispôsobili špecifickým životným prostrediam. Poznatky z Galapág rozhodujúcim spôsobom inšpirovali zrod Darwinovej predstavu o evolúcii prírodným výberom.
Od piniek ku korytnačkám
Najmä pozorovania tamojších piniek. Pred státisícmi rokov zrejme na Galapágy náhodne zaletelo (strhla ich búrka?) niekoľko členov istého ich druhu z juhoamerickej pevniny. Potomstvo sa rozšírilo na jednotlivé ostrovy a tam sa im miestne dostupnej potrave prispôsobil tvar zobáka. Medzi populáciami piniek každého ostrova postupne vznikla reprodukčná izolácia, čo napokon vyústilo do vzniku nových druhov.
Galapágske pinky hrajú dôležitú úlohu vo výklade prezentovanom v Darwinovom slávnom diele O pôvode druhov. Po pinkách Darwin načerpal obdobné poznatky najmä zo špecificky rozdielnych tvarov pancierov veľkých suchozemských korytnačiek na jednotlivých ostrovoch Galapág.
Tento rok uplynie 24. novembra 150 rokov od vydania knihy O pôvode druhov a ešte predtým, 12. februára, okrúhlych dvesto rokov od narodenia samotného Charlesa Darwina.
Prekvapenie v ružovom
V roku 1986 si strážcovia národného parku prvý raz všimli na svahoch sopky Wolf na najväčšom galapágskom ostrove Isabela čudne sfarbeného, ružového suchozemského leguána. Uvideli ho ešte niekoľkokrát. Vedci však zviera začali skúmať až v roku 2000.
Mapa Galapágskych ostrovov. Sopka Wolf leží na severe najväčšieho, ostrova Isabela. Čierne trojuholníčky označujú sopky, kotúčiky miesta odberu vzoriek DNA leguánov.
Ilustrácia: PNAS
V poslednom čase predovšetkým sedemčlenný taliansko-ekvádorsko-americký tím Gabrielea Gentilea z Univerzity Tor Vergata v Ríme. Získané výsledky títo vedci práve uverejnili online v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences USA.
Zviera meria až vyše jedného metra a dosahuje hmotnosť dvanásť kilogramov. Popri základnej ružovej farbe má na tele čierne pásy.
Oproti bežnému žltému leguánovi drsnohlavému (Conolophus subcristatus) sa vyznačuje aj zložitejšími gestami pri stretávaní jedincov, spočívajúcimi v krčení sa a pohojdávaní hlavou, podľa všetkého ako súčasť rituálov, ktoré súvisia s vymedzovaním teritória a párením.
Od neho i od ďalšieho galapágskeho suchozemského leguána (žijú tam aj morské leguány) druhu Conolophus pallidus, sa líši tiež tvarom hrebeňa na hlave. To spolu s iným správaním naznačuje, že nejde o variant leguána drsnohlavého, ale o dosiaľ neznámy druh.
Leguán drsnohlavý zo sopky Sierra Negra na juhu ostrova Isabela (A) a zo sopky Wolf (D), ružový leguán zo sopky Wolf (B a C). Na sopke Wolf žijú obidva druhy vedľa seba.
Foto: Gabriele Gentile et al./PNAS
Druh subcristatus žije na šiestich galapágskych ostrovoch, pallidus iba na jednom.
Charles Darwin strávil v roku 1835 na Galapágach približne päť týždňov. Vo svojich denníkoch opísal a komentoval tamojšie morské i suchozemské leguány. Na sever ostrova Isabela, kde takmer presne na rovníku leží sopka Wolf, sa však nedostal.
Darwin svoje poznatky z Galapág stručne zhrnul v kapitole XVII knihy Cesta prírodovedca okolo sveta (aktuálne najprístupnejší je zrejme reprint prekladu Jozefa Balana, VSSS, Bratislava 2006).
Genetický ponor do minulosti
Skutočné prekvapenie však priniesli analýzy DNA. Už dávnejšie z nich vyplynulo, že suchozemské leguány na Galapágach sa evolučne rozišli s morskými príbuznými zhruba pred 10 miliónmi rokov. Ružový leguán sa od oboch spomenutých suchozemských druhov, ktoré to spravili niekedy v pleistocéne, čiže pred menej ako 1,8 milióna rokov, geneticky líši viac, ako ony od seba navzájom. Jeho línia sa s ich rozišla pred asi 5,7 miliónmi rokov.
Na Galapágach dnes geologicky také staré suchozemské miesto azda ani neexistuje. Vedci si preto myslia, že staré leguánie línie, vrátane ružového druhu, ktorý pracovne nazvali Conolophus rosada a čakajú na jeho oficiálne uznanie príslušnými zoologickými inštitúciami, obývali sopky, ktoré sa opätovne ocitli pod hladinou. Ružové leguány žijú výlučne na sopke Wolf - tá však vznikla „iba" asi pred 350-tisíc rokmi. Predtým očividne žili inde.
Navyše je ich tam menej ako sto, možno iba okolo štyridsať, čo z nich robí vysoko ohrozený druh. Gabriele Gentile s kolegami preto navrhujú prísnu ochranu.
Ružový leguán predstavuje jeden z najstarších známych prípadov vyčlenenia nového druhu suchozemského tvora na Galapágach, čiže aj ponoru do tamojšej evolučnej minulosti.
Hlavné zdroje: Proceedings of the National Academy of Sciences USA Early Edition z 5. januára 2009 (terajší online článok vyjde v tlačenom čísle časopisu z 13. januára 2009); Komuniké Reuters z 5. januára 2009; Komuniké BBC z 5. januára 2009.
