SME
Piatok, 30. október, 2020 | Meniny má Simon, SimonaKrížovkyKrížovky
ĽUDIA A UDALOSTI

Prví na Venuši boli „náhodou“

Pod vesmírnym výskumom planét si dnes väčšina ľudí predstaví americkú agentúru NASA - napriek tomu, že na výskume sa podieľajú mnohé ďalšie krajiny. Sondy na iné planéty Slnečnej sústavy však v čase studenej vojny a vesmírnych pretekov posielali najmä Ame

Venera 5 a pristávací modul sondy Venera 9 (pod článkom).Venera 5 a pristávací modul sondy Venera 9 (pod článkom). (Zdroj: NASA, WIKIMEDIA.ORG)

ričania a Sovieti. Tú s poradovým číslom 5 z programu Venera vyslal ZSSR k Venuši pred štyridsiatimi rokmi.

Venuša ľudstvo už od nepamäti fascinovala. Večernica alebo Zornička sa stala nielen súčasťou dávnej mytológie, ale i objektom záujmu vedcov. Napriek tomu, že dnes sa azda zaujímavejším javí Mars, v minulosti smerom k Venuši smerovalo viac vesmírnych sond.

Sovietsky zväz v roku 1961 odštartoval vesmírny program Venera (Venuša), ktorý v sebe zahŕňal vyslanie vesmírnych sond smerom k tejto Slnku druhej najbližšej planéte.

Program slávil úspechy, napriek tomu, že spočiatku to tak nevyzeralo (protoVenera neopustila orbitu Zeme a s prvou sondou stratili počas letu spojenie) a sondy nie vždy prežili.

Veľkým úspechom v soviet­sko­americkom vesmírnom závode bola sonda Venera 4. Jej výskumné nástroje vstúpili 18. októbra do atmosféry Venuše a ona sa tak stala prvou v histórii vesmírnych programov, ktorá dokázala analyzovať prostredie cudzej planéty. Jej predchodkyňa bola zase prvým ľudským objektom, ktorý dopadol na inú planétu. Aj keď doslova.

Nepristaneme

Problém s Venušou však bol ten, že i keď je k nám planéta väčšinou bližšie ako Mars, pristáť na nej z dôvodu jej atmosférických podmienok je oveľa komplikovanejšie. Sovieti ale chceli na planéte pristávať.

Chvíľu preto tvrdili, že Venere 4 sa to podarilo a na povrch Venuše dosadla funkčná a neporušená. 19. októbra však okolo planéty preletela americká sonda Mariner 5 a tá dokázala, že klamú.

Nameraný atmosférický tlak na planéte bol oveľa väčší, ako Venera mohla zvládnuť.

Sovieti následne priznali, že atmosférický modul to asi neprežil.

Nasledovalo aj prehodnotenie programu: dve ďalšie sondy „pretvorili“ na atmosférické.

Venery 3 až 6 boli pritom prakticky totožné, s prežitím a dopadom na Venušu sa však pri piatej a šiestej už nepočítalo.

Sovietski vedci sa poučili.

Venera 5

Vesmírnu sondu Venera 5 vypustili 5. januára 1969 zo sovietskeho kozmodrómu Bajkonur. Približne hodinu a pol po štarte sa odpútala od štartovacieho modulu - nosnej rakety typu Sojuz a vyrazila smerom k Venuši. Tam mala získať údaje o zložení jej atmosféry.

16. mája toho istého roku skoro poltonová zložka sondy vstúpila do atmosféry planéty a začala odosielať údaje. Venera 5 sa tak stala druhou sondou, ktorá „z“ Venuše poslala vedcom informácie (Mariner letel „len“ okolo). Spolu so „sestrou“ Venera 6 - Sovieti totiž mali vo zvyku vysielať vesmírnych výskumníkov v pároch - zistili, že atmosféra Venuše sa skladá najmä z oxidu uhličitého, len pár percent tvoria dusík a kyslík.

Dáta na Zem sonda posielala asi 53 minút. Zhruba 26 kilometrov od povrchu planéty ju však zničil atmosférický tlak.

Program Venera následne úspešne pokračoval až do roku 1984. Siedmej sonde sa v decembri 1970 podarilo na Venuši pristáť a stala sa prvým ľudským strojom, ktorý vysielal dáta z povrchu inej planéty. Deviata sonda zhotovila obrázky planetárneho povrchu, pätnásta priniesla radarovú mapu povrchu.

program Venera

protoVenera odštartovala 4. februára 1961

Venera 3 „spadla“ na povrch Venuše 1. marca 1966

Venera 9 poslala na Zem čiernobiele snímky povrchu Venuše 22. októbra 1975

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Premiér Igor Matovič a minister obrany Jaroslav Naď.
Stĺpček šéfredaktorky Beaty Balogovej

Testovanie nie je hlasovanie, dajte sa otestovať

Je dôležité, aby štát dokázal otestovať všetkých, ktorí chcú byť zodpovední.

Beata Balogová, šefredaktorka denníka SME
Testovanie v Dolnom Kubíne.
Minister obrany Jaroslav Naď.
Cynická obluda

Banzai!

Do plošného testovania ostáva pol dňa a stále je len 60% potrebných zdravotníkov. Vedenie nariadilo neustupovať.