KOŠICE. Ústav experimentálnej fyziky Slovenskej akadémie vied (ÚEF SAV) v Košiciach si tohto roku pripomenie 40. výročie vzniku viacerými podujatiami. Ako agentúru SITA informovala košická mestská nezávislá poslankyňa, poslanecký klub nezávislých poslancov pri mestskom zastupiteľstve predloží návrh na udelenie Ceny mesta Košice pre ÚEF SAV. Ústav vznikol 1. januára 1969, no oficiálne oslavy a prezentácia dosiahnutých výsledkov sa uskutočnia až v apríli. Svoju činnosť bude ústav prezentovať počas Dní mesta Košice začiatkom mája aj na Hlavnej ulici v rámci projektu Hodina vedy.
V súčasnosti tvorí ÚEF sedem vedeckých oddelení a tri vedecké laboratória, v ktorých pracuje okolo 130 pracovníkov. Poslaním ústavu je práca v oblasti základného vedeckého bádania v jednej zo základných a atraktívnych prírodovedných disciplín – vo fyzike. Základný výskum ústavu je zameraný na oblasti - fyzika kondenzovaných látok a akustika, jadrová a subjadrová fyzika, kozmická fyzika a biofyzika.
Ústav je jedným z mála fyzikálnych pracovísk na svete, kde sa dosahujú veľmi nízke teploty - tisícina stupňa nad tzv. absolútnou nulou, čo je mínus 273,15 stupňa Celzia, ktoré sa využívajú pri štúdiu látok v extrémnych podmienkach. Tunajší vedci skúmajú aj široké spektrum problémov modernej fyziky kondenzovaných sústav - vysoko teplotná supravodivosť (vodič vedie elektrinu takmer bez odporu a strát), magnetické kvapaliny, amorfné kovové sústavy, mikro- a nano-kryštalické materiály. Pracovníci oddelenia veľmi nízkych teplôt ako prví na svete pozorovali dvojmedzerovú supravodivosť v unikátnom supravodiči MgB2, ktorý umožňuje využiť aplikácie pri výrobe nových supravodivých magnetov napr. v magnetických tomografoch.
Prístroje vyvinuté v ústave úspešne pracovali na družiciach Zeme a ich údaje prispievali k poznaniu fyzikálnych vlastností medziplanetárneho priestoru. V náplni činnosti prvého slovenského kozmonauta Ivana Bellu bol aj experiment navrhnutý v tomto ústave.
Výsledky štúdia magnetických kvapalín, na ktorých sa podieľajú oddelenie magnetizmu s oddelením teoretickej fyziky, sa úspešne využívajú pre cielený transport liečiva pri liečbe niektorých onkologických ochorení.
Ústav sa zúčastňuje na výskume najjemnejšej štruktúry hmoty na gigantických urýchľovačoch častíc v takých špičkových centrách, ako je DESY Hamburg, či CERN Ženeva. Pracuje sa na riešení problémov v súčasnej biofyzike a v ostatnom čase i chemickej fyzike.
Počas 40 rokov svojej existencie ÚEF SAV rozvinul bohatú spoluprácu so zahraničím. Postupne sa zapojil do spolupráce s CERN Ženeva – DESY Hamburg, CNRS v Grenobli. Má pracovné kontakty v USA, Kanade, Japonsku, Španielsku, Francúzsku, vo Fínsku a inde. Okrem toho už tradične spolupracuje s vysokoškolskými a akademickými pracoviskami v Česku a s Ruskou federáciou, Ukrajinou, Poľskom a Maďarskom.
Ústav od roku 1981 sídli v budove SAV na Watsonovej 47 v Košiciach. V priestoroch Prírodovedeckej fakulty UPJŠ pôsobí Oddelenie fyziky nízkych teplôt, ktoré má s Katedrou experimentálnej fyziky PF UPJŠ spoločné výskumné laboratória. Oddelenie biofyziky a Oddelenie kozmickej fyziky je dislokované v rekonštruovaných priestoroch areálu na Bulharskej ulici. Súčasťou ÚEF je tiež Laboratórium kozmickej fyziky na Lomnickom štíte.
Prvým riaditeľom ÚEF až do roku 1980 bol profesor Juraj Dubinský. V rokoch 1980 - 1985 ho viedol profesor Vladimír Hajko, v rokoch 1986 - 1990 Michal Seman, v rokoch 1990 - 2007 Peter Kopčanský a od roku 2007 stojí na jeho čele Karol Flachbart.
