Veda v roku 2008 podľa Nature

Pred Vianocami sme zverejnili tohtoročnú „vedeckú hitparádu" prestížneho časopisu Science v podobe desiatich vrcholných pokrokov. Ako sa na vedeckú produkciu uplynulých dvanástich mesiacov pozerá redakcia časopisu Nature?

Obálka posledného tohtoročného čísla Nature s redakčnou bilanciou najvýznamnejších vedeckých výsledkov v roku 2008. Dominuje na nej vedecká mediálna osobnosť roka - britský fyzik Lyn Evans, šéf projektu urýchľovača LHC, zachytený v tuneli tohto unikátneho(Zdroj: Nature)


Nature je britský, ale záberom aj spôsobom redakčného vedenia v skutočnosti celosvetový týždenník. Vychádza už od roku 1869. Založil ho a ako editor v ňom takmer do konca života pôsobil významný anglický astronóm Joseph Norman Lockyer (1836 - 1920). Okrem iného s francúzskym kolegom Pierreom Janssenom objavil na Slnku prvok hélium, druhý najhojnejší vo vesmíre, ktorý aj sám pomenoval podľa starogréckeho boha slnka.

nature2008_2a.jpg

Joseph Norman Lockyer v roku 1909.

Foto: Proceedings of the Royal Society

Nature uverejňuje príspevky zo všetkých vedeckých odborov, hoci dominujú prírodovedné. So Science sa však od iných vedeckých periodík líšia vysokým podielom kvalitného vedeckožurnalistického obsahu.

Jadro každého čísla, ktoré tvoria pôvodné a prehľadové vedecké články, dopĺňajú krátkymi i dlhšími aktualitami, prístupnými zhrnutiami najnovšieho vývoja v tom-ktorom odbore, analýzami spoločenských problémov, editoriálmi, knižnými recenziami, esejmi a ďalšími prvkami, ktoré približujú pokroky vedy a ich význam pre vývoj civilizácie.

Nature v súčasnosti vychádza v 65-tisíc výtlačkoch, ktoré pravidelne číta vyše 600-tisíc čitateľov. Okolo kmeňového multidisciplinárneho existuje celá rodina špecializovaných časopisov - šestnásť na jednotlivé odbory, ako Nature Genetics či Nature Physics, sedem na prehľady z jednotlivých odborov, ako Nature Reviews Neuroscience, a osem na klinickú prax, ako Nature Clinical Practice Cardiovascular Diseases. Nature má veľmi dobre koncipovaný a prevádzkovaný web, ako aj digitalizovaný archív všetkých čísiel od roku 1869.

Vzhľadom na popredné postavenie Nature neprekvapuje, že tam bol uverejnený obrovský počet špičkových objavov. Kým v stručnej informácii o Science sme uviedli mená niektorých vedcov, tu uprednostníme niektoré výsledky: objav röntgenového žiarenia, vlnovej podstaty častíc, neutrónu, štiepenia atómového jadra, stavby DNA, molekulovej stavby prvej bielkoviny - myoglobínu, podstaty pohybu dosiek zemskej kôry, pulzarov ako rotujúcich neutrónových hviezd, ozónovej diery nad Antarktídou, vyklonovanie prvého cicavca (ovca Dolly), úplné sekvenovanie ľudského i šimpanzieho genómu, ako aj nález a opis prvej fosílie australopiteka.

Samozrejme, ani vedecké médium ako Nature sa nevyhlo omylom. Popri stiahnutí niekoľkých vedeckých článkov, ktorých podklady neobstáli v dodatočnej previerke inými bádateľmi, alebo sa ukázali ako vyslovene falošné, redakciu mrzí, že časopis (vinou občasných zlyhaní recenzného konania) odmietol uverejniť rad mimoriadnych výskumných výsledkov, čo sa už dalo napraviť iba sčasti.

Smotánka z Nature

Prvý redačný výber sa týkal vedeckých výsledkov, ktoré vyšli doma - v Nature.

Január. Magnetické monopóly na rozdiel od bežných magnetov nemajú severný a južný pól. Ich koncepciu vytvoril pre vyše 60 rokmi britský fyzikálny nobelista Paul Dirac, aby vysvetlil kvantovanie elektrického náboja. Vedci po nich stále márne pátrajú na Zemi v urýchľovačoch i vo vesmíre, najmä v kozmických lúčoch. Podľa teoretického článku však azda bude lepšie skúmať exotické magnetické materiály z kategórie „spin ices" (doslova spinových ľadov): magnetické momenty sa v nich správajú ako protóny vo vodnom ľade.

Tri iné články sa v januári zaoberali využitím DNA v nanotechnológiách pri programovaní syntézy biomolekúl so špecifickými želateľnými funkciami a cez kombináciu DNA s nanočasticami zlata pri návrhu a výrobe nových materiálov pre optiku a elektroniku.

Marec. Správa o prekvapivých výsledkoch z urýchľovača KEK v japonskej Cukube, ktorý využíva zrážky elektrónov a pozitrónov. Vyšli anomálne asymetrie frekvencií rozpadov exotických častíc, tzv. mezónov B. S výsledkami experimentov na urýchľovači SLAC v USA to pomáha vysvetliť, prečo zo skorého vesmíru takmer úplne zmizla antihmota. Tohto problému sa týkali aj teoretické výsledky odmenené v októbri fyzikálnou Nobelovou cenou.

Máj. Článok o počítačovom navrhovaní enzýmov, ktorých schopnosť urýchľovať chemické reakcie by mala prekonať prírodné biokatalyzátory. Najlepšie potenciálne enzýmy, tvorené približne dvesto aminokyselinami, vedci previedli do režimu akejsi usmernenej evolúcie, aby mali ešte lepšie vlastnosti. Toto „dizajnérstvo" enzýmov využíva aj tisíce domácich počítačov v rámci projektu Rosetta.

Výsledky z hĺbkových vrtov do antarktického ľadu, opísané v iných dvoch májových článkoch, posunuli presné znalosti o zložení zemskej atmosféry až do doby pred 800-tisíc rokmi - najmä čo sa týka skleníkových plynov oxidu uhličitého a metánu. V máji vyšla i štúdia, ktorá upozornila na nespojitosť meraní globálnej priemernej teploty zemského povrchu v 20. storočí. Vznikla zmenou meracej techniky po roku 1945 a predstavuje pokles o 0,3 stupňa Celzia, 40-percent storočného oteplenia.

Jún. Článok o prvom „zafarbení" tkanív pre účely zobrazovania pomocou magnetickej rezonancie, kľúčového pokroku lekárskej diagnostiky. Metóda využíva injekcie kovových mikroštruktúr, ktoré reagujú na široké rozpätie rádiových signálov, čo sa dá zobraziť rôznymi farbami. Taký sken je z hľadiska medicínskych informácií oveľa bohatší ako klasický „čiernobiely". Pred klinickým nasadením však bude treba nahradiť terajší nikel menej toxickým kovom.

August. Článok, ktorý prekvapivo ukázal, že bunky hnedého tuku (spaľujú kalórie, aby vyrábali telesné teplo) majú spoločný pôvod s bunkami kostrových svalov. Bunky bieleho tuku, ktoré energiu naopak ukladajú, pochádzajú z celkom iných predchodcov. To, či sa bunka stane bunkou hnedého tuku alebo svalovou, určuje bielkovina PRDM16. Objav môže pômôcť pri liečbe obezity.

Iný článok upozornil na obrovský vplyv vírusov na hlbokomorské ekosystémy a cez kolobeh uhlíka na vývoj klímy. Vírusy napádajú väčšinu baktérií, ktoré v sedimentoch na dne degradujú organický uhlík, a ich zabíjaním uvolňujú uhlík do vody, čo ale zasa podnecuje rast iných baktérií.

September. Článok o prvom pozorovaní istej štruktúry v rádiovom žiarení zdroja Sagittarius (Strelec) A* pri strede Mliečnej cesty. Nachádza sa tesne zvonku miesta, kde by mal byť tzv. horizont udalostí čiže prakticky povrch superhmotnej čiernej diery skrytej v jadre Mliečnej cesty.

Iný článok opísal „syntetický strom" s kmeňom, koreňmi, konármi a listami z hydrogelu, v ktorom je množstvo drobných pórov. Potvrdil teóriu pohybov vody v rastlinách a poskytol údaje, ktoré pomôžu vyvinúť nové vodárenské technológie, vrátane zariadení, napodobňujúcich schopnosť rastlín vyťažovať vyčistenú vodu z pôdy.

Článok o reakcii buniek na vonkajšie signály - z cytoplazmy vysielajú k svojmu jadru regulačné bielkoviny, aby tam aktivovali príslušné gény, avšak nie jednorazovo, ale v akýchsi vzplanutiach. Bunky na mimobunkové signály nereagujú rozsahom, ale frekvenciou vzplanutí.

Október. Článok o vzniku nového druhu cichlidovitých rýb vo východoafrických Veľkých jazerách. Mechanizmom, ktorý spôsobil reprodukčnú bariéru medzi dvomi populáciami predtým jedného druhu, bola zmena vizuálneho systému. Ovplyvnila to, ako si samice pri párení vyberajú rôzne sfarbené samce.

Článok o preprogramovaní jedného typu dospelých buniek pankreasu diabetických myší na iný zmesou troch látok z kategórie tzv. prepisových faktorov, takže teraz produkujú inzulín.

Článok o molekulovej stavbe, ktorá umožňuje istej bakteriálnej bielkovine prechádzať bunkovou mebránou - pochopiť, ako vstupujú bielkoviny do buniek, je kľúčové pre medicínu.

November. Články o ľudskom genóme. Po troch kompletných „mapách" DNA ľudí kaukazskej etnickej skupiny (vrátane známych genetikov Jamesa Watsona a Craiga Ventera) sú k dispozícii genómy príslušníka negroidného etnika, Afričana z kmeňa Jorubov, a mongoloidného, chanského Číňana. Umožnil to pokles časovej a cenovej náročnosti sekvenovania - z rokov a miliónov dolárov na mesiace a tisíce dolárov. Vedci sekvenovali genóm pacienta chorého na leukémiu. Éra osobnej genomiky sa blíži míľovými krokmi.

December. Pokusy na myšiach preukázali, že väčšina jednotlivých buniek ľudského melanómu (tumor kožnej rakoviny) dokáže účinne vytvárať ďalšie tumory. Pri melanómoch to spochybňuje teóriu tzv. rakovinových kmeňových buniek, ktorá tvrdí, že nové tumory dokáže vytvárať iba málo buniek už existujúceho tumoru. Pri iných rakovinách, ako leukémiách, je to však zrejme tak, ako tvrdí spomenutá teória.

Iný článok opísal pozoruhodný pokus na opiciach: jednotlivé neuróny, ktoré predtým nesúviseli s ovládaním svalov končatín, možno kooptovať na obnovu pohybov paralyzovenej končatiny. Zdá sa, že by to malo rovnako fungovať aj pri ľuďoch.

nature2008_3.jpg

Nanobamovia. Vedecký príspevok k volebnému roku v USA - približne polmilimetrové portréty novozvoleného prezidenta Baracka Obamu, skladajúce sa každý zo 150 miliónov uhlíkových nanotrubíc (tento počet zodpovedá počtu občanov, ktorí sa zúčastnili na amerických voľbách).

Foto: J. Hart, S. Tawfick, M. De Wolder & W. Walker/University of Michigan

nature2008_4.jpg

Obrovský piskor dosiaľ neznámeho druhu, objavený na severe pohoria Udzungwa v Tanzánii. Vedci ho nazvali Rhynchocyon udzungwensis.

Foto: F. Rovero

nature2008_5.jpg

Ako symbol prieniku vedy, umenia a krás prírody vystavila matematička Daina Taiminaová z Cornellovej univerzity (USA) v galérii v britskom univerzitnom meste Cambridge túto uháčkovanú hyperbolickú rovinu.

Foto: D. Taimina

Smotánková paleta odinakiaľ

Redaktori Nature si zvlášť vyzdvihli tieto výsledky uverejnené v iných časopisoch:

Technológie. Podarilo sa vyvinúť ohybné, pružné a priesvitné reproduktory z uhlíkových nanotrubíc, naťahovateľné na dvojnásobok dĺžky bez úhony na kvalite zvuku a pripojiteľné trebárs k iPod-om. Využívajú termoakustický efekt, rozťahovanie a zmršťovanie okolitého vzduchu pri zohriatí a ochladení materiálu, čo generuje zvuk.

Vzniká nový typ obrazoviek, ktorých prvky - pixely - s elektronicky ovládaným tvarom sú inšpirované konštrukciou zrkadlových astronomických ďalekohľadov. Prinášajú vyše trojnásobok svetelnosti prvkov LCD obrazoviek. Zlepšiť treba kontrast, ale mali by z nich byť skvelé energeticky úsporné veľké ploché obrazovky.

Laboratórne sa doložila účinnosť počítačovo navrhnutých umelých enzýmov (v rámci spomenutého projektu Rosetta) pre chemické reakcie, ktoré nemajú známe prírodné katalyzátory.

Vývoju nových liekov pomôže cielene navrhnutá dvojica katalyzátorov, ktorá umiestni do aldehydovej molekuly alkylovú skupinu na špecifické miesto a so špecifickou orientáciou.

Vesmír a Zem. Horizont udalostí čiernej diery, oblasť, spoza ktorej nič neunikne, ani svetlo, sa podarilo umelo vytvoriť v kábli na báze optického vlákna.

Pásmo hviezd v tzv. hale, ktoré obklopuje našu Mliečnu cestu, zrejme predstavuje zvyšky niekoľkých trpasličích galaxií, ktoré si Mliečna cesta gravitačne pritiahla a rozrušila ich.

Čadiče pri Hadej rieke v Yellowstonskom národnom parku (USA) skutočne pochádzajú z hlbín zemského plášťa, ako si to žiada teória, mätúce izotopové znaky, poukazujúce na ich vznik v plytšej kontinentálnej litosfére, čo by vážne spochybnilo inak mnohokrát osvedčenú teóriu, nadobudli pri výstupe k povrchu.

Rýchlosť pohybu antarktických ľadovcov určujú aj výrony z jazier skrytých hlboko v tamojšom ľadovom štíte, predmetná voda funguje ako „mazadlo".

Biológia. Gény iných druhov priamo nepreberajú tzv. laterálnym prenosom iba baktérie či iné jednobunkové organizmy, ale aj mnohobunkovce bdelloidné vírniky, drobné bezstavovce, ktoré si zvyšujú genetickú rozmanitosť génmi napríklad od baktérií, húb aj rastlín. Vďaka tomu sa už 40 miliónov rokov zaobišli bez sexu.

Plodné včelie kráľovné a neplodné robotníčky sa vyvíjajú z geneticky totožných lárv, pričom výsledok určuje kŕmenie budúcich kráľovien materskou kašičkou. Kašička podľa všetkého potláča expresiu génu, ktorý kóduje enzým Dnmt3, podieľajúci sa na „zbalení" DNA v rámci celého genómu, čím reguluje expresiu predmetných génov.

Priehlbeniny v bunkových membránach, potrebné na mnohé účely, vytvára „lešenie" z bielkovín skupiny F-BAR.

Objasnila sa schopnosť „upratovacej" bielkoviny ubiquitínu značkovať mnohé iné bielkoviny v bunke ako odpad určený na zničenie - k toľkým molekulovým štruktúram sa viaže pružným vibrovaním medzi rôznymi tvarmi.

Na troch druhoch kvasiniek sa preukázalo, ako rozsiahle dokáže evolúcia rýchlo zmeniť reguláciu génov. Sú to príbuzné druhy, ale spoločnú už majú iba asi pätinu systému génovej regulácie realizovaného bielkovinou Mcm1.

Ekológia. Dôležitosť individuálnych obchodovateľných kvót pri správe rybných lovísk vo svetových moriach doložilo zistenie, že loviská, kde sa využívajú, kolabujú dvakrát menej často ako ostatné.

Medicína. Bielkovina, ktorá je zrejme príčinou nebezpečnosti baktérie v pozadí lymskej boreliózy, nadobúda rôzne tvary podľa hustoty makromolekúl v cytoplazme - azda by sa tak dalo meniť jej správanie v záujme liečby.

Lekári voperovali mladej žene náhradu za trojcentimetrovú tuberkulózou poškodenú časť priedušnice, vypestovanú z kombinácie jej vlastných buniek a mimobunkovej „kostry" priedušnice mŕtveho darcu.

Prvý raz sa podarilo zvrátiť príznaky infekcie HIV u živého zvieraťa (myši) cez RNA interferenciu. Vedci spojili umelú protilátku, viažúcu sa na T lymfocyty napádané HIV, s peptidom, ktorý niesol malé molekuly RNA. Tie utlmili gény T lymfocytov i HIV, ktoré zabezpečujú množenie vírusu. Zvieratám sa obnovila aj činnosť imunitnej sústavy.

Neurovedy. Bunky glie v mozgu sa zvyčajne považujú iba za elektricky pasívnu podporu pre neuróny, zistilo sa však, že najmenej jeden ich typ (s expresiou NG2) v potkaňom mozgu prechádza podobnými aktivačnými vzruchmi ako neuróny.

Preukázala sa prevládajúca dedičná zložka vzniku schizofrénie - citlivosť na túto duševnú chorobu zvyšujú mnohé jednotlivo vzácne mutácie, avšak zväčša tých istých génov, normálne účinkujúcich pri nervovom vývoji.

Zobrazovaním pomocou magnetickej rezonancie vedci na príklade profesionálnych džezových klavíristov zistili, čo sa deje v ľudskom mozgu pri improvizácii, prinajmenšom hudobnej. Aktivuje sa mediálny prefrontány kortex, oblasť mozgovej kôry spojená so sebavyjadrením, naopak klesá aktivácia oblastí spojených so sebasledovaním.

Ľudia postihnutí autizmom majú nezvyčajne ostrý zrak, ktorým sa blížia dravým vtákom. Nepramení to však z ich silnejšieho vnímania zmyslových vnemov, ale z vyššej ostrosti samotných zmyslov. Zatiaľ nik nevie, prečo ich majú autisti také ostré.

Rozmanitosť a smer pôsobenia motorických neurónov, ktoré zabezpečujú pohyby svalov, ovláda bielkovina FoxP1.

nature2008_6.jpg

Prstovité výbežky na vnútornej strane čreva zväčšujú "pracovnú plochu", vďaka čomu je efektívnejšie vstrebávanie potravy. Zobraziť ich pomohli svetielkujúce bielkoviny, pomocou ktorých vedci označkovali niektoré bielkoviny v predmetných bunkách. Za výskum svetielkujúcich bielkovín bola v októbri udelená chemická Nobelova cena.

Foto: S. Schuller/Wellcome Images

nature2008_7.jpg

Robotické výskumné vozidlo Opportunity na Marse sa kamerou "obzrelo" na stopy vlastného výstupu z kráteru Victoria.

Foto: NASA/JPL

nature2008_8.jpg

"Nanodrôtiky" z oxidu zinku na uhlíkových vláknach. Široké sú približne 10 mikrometrov.

Foto: S. Dalal

Vedecké udalosti roka

Rok 2008 signalizuje spomenutý nástup osobnej genomiky - rozbehol sa Projekt tisíca genómov, akéhosi katalógu ľudskej genetickej premenlivosti. Projekt osobného genómu, ktorý si na rozdiel od prvého nekladie medze počtu ľudí so zmapovanou DNA, zverejnil predbežné údaje prvých desiatich účastníkov.

Vedci spustili urýchľovač LHC (hoci ho porucha zakrátko odstavila až do leta 2009).

Na Marse pristála sonda Phoenix.

Rozbieha sa Encyklopédia života, online katalóg biodiverzity Zeme - do roku 2017 majú byť na webe komplexné informácie až o 95 percentách známych druhov.

Vedci vytvorili prvý umelý genóm z 500 000 „písmen" DNA - od umelej bakteriálnej bunky je to ale ešte ďaleko.

Výsledok prezidentských volieb v USA sľubuje všestranné oživenie vedeckého výskumu.

Po Japonsku sa do kozmonautických aktivít naplno zapojili ďalšie dve ázijské krajiny, India a Čína - pri Indii to vyjadrila vlastná mesačná sonda, pri Číne prechádzka čínskeho taikonauta v otvorenom kozmickom priestore.

Letné minimum zaľadnenia v Arktíde zaostalo o vyše 9 percent za lanským rekordom - zrejme preto, že rok 2008 zahŕňal menej teplých dní, otepľovací trend je „zubatý" a iné boli aj tohtoročné vzory vzdušného prúdenia.

Pekinská olympiáda zvýraznila už prakticky celosvetový problém znečistenia ovzdušia, ktorý je však osobitne výrazný v podobne rýchlo sa rozvíjajúcich bývalých krajinách tzv. tretieho sveta.

Finančná kríza sa budúci rok negatívne podpíše na vedeckom výskume i rozvoji vzdelávania.

Nasadením chemických látok sa z dospelých buniek pokožky staršej ženy, trpiacej na smrteľné neurodegeneratívne ochorenie, podarilo vytvoriť tzv. indukované pluripotentné kmeňové bunky (iPS). Vyšiel aj alternatívny genetický spôsob, pomocou adenovírusov, ktoré sa nevčleňujú do DNA hostiteľskej bunky, čím klesá riziko vážnych vedľajších komplikácií. Obidva tieto postupy riešia bioetický problém s využitím embryí na získanie kmeňových buniek.

nature2008_9.jpg

Prísavky morského hlavonožca sépie pôsobia ako scéna z horrorového filmu.

Foto: J. D. Schiffman & C. L. Schauer (Drexel University)

nature2008_10.jpg

Dávka génov z rastliny papuľky zmenila obyčajnú červenú rajčinu (vpravo) na fialovú nadopovanú antocyanínom, ktorá predlžuje život minimálne myšiam chorým na rakovinu.

Foto: John Innes Centre

nature2008_11.jpg

Potkanie srdce (hore) a jeho kolagénová kostra bez buniek. Takéto "lešenia" vedci plánujú využiť na budovanie nových sŕdc pre vážne chorých ľudí z ich vlastných preprogramovaných buniek.

Foto: H. Ott, T. Matthiesen

Fotografie roka

Redakcia Nature vybrala zvlášť zaujímavé z pestrej palety záberov, ktoré priniesol vedecký výskum uverejnený v roku 2008. Väčšinou výberu ilustrujeme tento článok.

Ocitli sa v ňom:

Plastické portréty novozvoleného prezidenta USA Baracka Obamu z uhlíkových nanotrubíc.

Dosiaľ neznámy obrovský piskor objavený v Tanzánii.

Spúšť po hurikáne Ike.

Prstovité výbežky na vnútornom povrchu čriev, ktoré zvyšujú ich plochu a tým efektívnosť vstrebávania potravy.

Pozoruhodná hyperbolická topológia, ktorú bádateľka uháčkovala.

Stopy marsovského robotického výskumného vozidla Opportunity, ako sa vyškriabalo z krátera Victoria, kde strávilo takmer rok.

„Nanodrôtiky" oxidu zinku vypestované na uhlíkových vláknach.

Priamy obraz planéty hviezdy Fomalhaut.

Prísavky sépie.

Havária modelu pilotnej sekcie novej kozmickej lode Orion, ktorá má vrátiť astronautov USA na Mesiac.

Geneticky upravená "protirakovinová" rajčina.

Bielkovinová „kostra" potkanieho srdca bez buniek.

Zmenšenina 60-metrovej fotomontáže infračervených záberov Mliečnej cesty Spitzerovým kozmickým ďalekohľadom.

Vizualizácia ľudského kýchnutia pri nádche.

Umelecká tvorba s kryštálmi sulfátu meďnatého.

Zabudnutý čiernobiely záber Zeme nad okrajom Mesiaca zo sondy Lunar Orbiter, ktorý o dva roky predišiel známy farebný „Východ Zeme", získaný v roku 1968 astronautmi z Apolla 8.

nature2008_12.jpg

Pri kýchaní počas nádchy si naozaj treba dávať pred ústa vreckovku alebo aspoň ruku.

Foto: Massachusetts Medical Society

Majster roka vo vedeckých cenách

Verejne najznámejší sú každoročne nobelovskí laureáti. Aj preto, že zinkasujú, alebo sa podelia o 10 miliónov švédskych korún, čo je zhruba 1,2 milióna dolárov.

Lukratívnych vedeckých cien je však na svete viac. Napríklad Kavliova, Miléniová technologická, Planckova, Shawova a Körberova, každá dotovaná miliónom dolárov, alebo Leibnizova dokonca 2,5 miliónmi eur, nehovoriac o ďalších, ktorých finančnú časť tvoria státisícové či „aspoň" desaťtisícové sumy v dolároch, respektíve v euro.

Finančne najlepšie tento rok obišiel Robert Langer, chemický a biomedicínsky inžinier z Massachusettského technologického inštitútu (USA), ktorý pracuje v materiálovom a nanotechnologickom výskume. Získal Miléniovú technologickú a podiely na Planckovej cene a Cene princa Astúrskeho - dokopy asi dva milióny dolárov.

nature2008_13.jpg

Kombináciou chémie a umenia sú kryštály sulfátu meďnatého, ktoré so svojimi asistentmi vypestoval výtvarník Roger Hiorns v londýnskom byte určenom na likvidáciu z 90-tisíc litrov horúceho roztoku.

Foto: N. Cobbing

Mediálna osobnosť roka vo vede

Redakcia Nature za ňu vyhlásila britského fyzika Lyna Reesa Evansa, vedúceho manažéra projektu nového a celosvetovo najvýkonnejšieho urýchľovača LHC (Large Hadron Collider) v Európskom stredisku pre jadrový výskum CERN pri Ženeve. Prístroja, za ktorým stojí 25 krajín a ktorého spustenie v septembri 2008 údajne v priamom prenose sledovala miliarda ľudí.

nature2008_14.jpg

Lyn Rees Evans.

Foto: M. Brice/CERN

Ako vedec, diplomat, politik a občas aj de facto predák budovateľských tímov v jednej osobe venoval LHC posledných 15 rokov. O úspešné dotiahnutie projektu (aktuálna porucha, ktorej náprava je predĺžená o pravidelnú zimnú prestávku urýchľovačov, o. i. pre vyššie ceny elektriny, to nemení) sa podľa názoru mnohých mimoriadne zaslúžila kombinácia jeho odborných znalostí, diplomatických schopností, politickej bystrosti a podnikavosti.

Hoci porady často konal v úzkom kruhu a bez presného naplánovania, projektové termíny určoval nad pohárom piva. Táto „voľná kultúra" v duchu CERN sa LHC aj vymstila nedostatkami v účtovníctve, pre ktoré sa v roku 2001 prekročil rozpočet, a slabou informovanosťou manažérov na nižších stupňoch riadenia. Lyn Evans však zrejme pri realizácii obrovského projektu v prostredí CERN ani nemal „štábnekultúrnejšie" alternatívy.

Vyvážil to prínosmi svojho vystupovaním mierneho, ale kritického manažérskeho štýlu. A najmä neochvejným optimizmom a presvedčením o zmysle LHC. Iste preň nebolo ľahké obetovať takú veľkú časť vlastnej výskumnej kariéry budovaniu prístroja, na ktorom budú robiť objavy iní bádatelia, lebo v dobe, keď LHC v roku 2010 začne naplno chrĺiť vedecké údaje, má odísť do dôchodku. Chris Llewellyn Smith, bývalý riaditeľ CERN, o ňom povedal „Je to muž, ktorý vytvoril LHC". Určite to nebola iba takpovediac povinná chvála priateľa a waleského krajana.

Lyn Evans sa narodil v roku 1945 vo waleskom baníckom mestečku Aberdare. Ako jedenásťročný stratil otca, ktorý zomrel na chorobu baníkov - silikózu. Matka sa zamestnala v školskej jedálni, aby uživila Lyna a jeho mladšieho brata. Lyn sa dostal na gymnázium, ale sám sa opisuje ako nedisciplinovaný študent, kým ho v šestnástich rokoch nenadchla veda. Po chemickom úvode vyštudoval fyziku na Waleskej univerzite vo Swansea. Doktorát tam získal v odbore jadrovej fúzie. Jeho školiteľ Colyn Grey Morgan ho presvedčil, aby odišiel pracovať do CERN.

Tam sa od 70. rokov postupne špecializoval na fyziku urýchľovačov, využívajúcich zrážky protibežných zväzkov častíc, elektrónov, pozitrónov a protónov. V roku 1993 ho menovali vedúcim projektu LHC, ktorý dostal zelenú po zrušení obdobného, ale ešte väčšieho projektu SSC (Superconducting Super Collider) v USA - Kongres prerušil financovanie, hoci stavebné práce sa už rozbehli. Nejeden kvalifikovaný pozorovateľ to dnes označuje za strategickú chybu amerických politikov, spôsobenú obmedzenosťou a krátkozrakosťou aktérov.

Hlavný zdroj: Nature z 18./25. decembra 2008

Najčítanejšie na SME Tech


Hlavné správy zo Sme.sk

Komentár Petra Schutza

Gajdošovi sa pre Danka veriť nedá

Žiaľ, nie sme v armáde, ale v Smer-SNS-Híd. Kde, všakáno, je kapitán veľkým pánom.

EKONOMIKA

Zákon na ochranu médií sa dá ľahko obísť

Legislatíva zakazuje, aby majiteľ vlastnil printové aj elektronické médiá zároveň.

DOMOV

Oligarchovia majú novú príležitosť, Markíza má byť na predaj

Hovorí sa aj o predaji denníka Nový čas.

KOMENTÁRE

Ako neprekročiť novinársky rubikon

Tradičných vydavateľov nahrádzajú oligarchovia.

Neprehliadnite tiež

Microsoft rozseká Windows 10 Mobile, chystá modulárnu Andromedu

Nová stratégia zníži náklady na vývoj i podporu. Microsoft chce byť dostupnejší pre výrobcov.

Geológ: Ochladili Zem a vyhubili ľudí. Našu planétu čaká supererupcia

Výbuch supervulkánu by bol aj dnes katastrofický, hovorí geochronológ Martin Danišík, ktorý publikoval v prestížnom vedeckom časopise.

Klimatológovia: Hurikány spôsobili tento rok najdrahšie škody v histórii

Čo hovoria odborníci na tohtoročnú rekordnú sezónu hurikánov.

Google začal linkovať adresy a telefónne čísla

Ak často prepisujete v mobile kontaktné údaje, už to nebudete musieť opakovať.

Inzercia - Tlačové správy


  1. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  2. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  3. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  4. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
  5. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty?
  6. ENGIE Services odovzdala do prevádzky novú kotolňu v Košiciach
  7. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty
  8. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne
  9. Potraviny typické pre váš región nájdete už aj v Kauflande
  10. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished!
  1. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  2. Slávnostná imatrikulácia SvF STU v Bratislave
  3. Unverzita vyTVORená nápadmi študentov!
  4. Slovenské mestá môžu využiť eurofondy na zelené strechy
  5. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  6. Program obnovy chodníkov v Starom Meste schválený
  7. Stavebná fakulta STU získala certifikát EUR-ACE
  8. Stavebná fakulta STU získala certifikát EUR-ACE
  9. Príďte na Deň otvorených dverí v Novom Ružinove
  10. Študenti sa rozhodli zmeniť svoju školu
  1. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty 9 661
  2. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 3 475
  3. Lokalita pod Kolibou výrazne mení svoju tvár 3 111
  4. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty? 2 994
  5. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne 2 506
  6. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci 1 564
  7. Kedy sa refinancovanie oplatí? 1 553
  8. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished! 1 467
  9. Potraviny typické pre váš región nájdete už aj v Kauflande 1 450
  10. ENGIE Services odovzdala do prevádzky novú kotolňu v Košiciach 1 020