WASHINGTON. Nevedeli tiež, že ich horúčkovitá snaha znovu získať kontrolu nad strojom je márna. Vyplýva to zo správy, ktorú v utorok zverejnil Americký úrad pre letectvo a vesmír (NASA).
Interaktívna grafika: Posledná hodina raketoplánu Columbia
Podľa správy, ktorá podrobne popisuje posledné minúty posádky a raketoplánu, boli astronauti po strate kontroly nad raketoplánom pri vedomí maximálne 40 sekúnd. Všetko sa dialo tak rýchlo, že niektorí si ani nestihli zatvoriť priezory heliem. Ak by astronautov okamžite nezabila strata tlaku v kabíne, neprežili by zranenia pri prudkých pohyboch a rozpade stroja v hornej časti atmosféry.
Správa sa zameriava na zistené problémy so skafandrami, bezpečnostnými pásmi či prilbami. Prilby napríklad nemali vhodný tvar a pásy v oblasti hrudníka do seba vzhľadom na zlú úpravu sedadiel nezapadali, preto boli pripútaní len v oblasti brucha. Traja astronauti v čase nehody nemali oblečené ochranné rukavice a jeden nemal na hlave prilbu.
V dôsledku týchto problémov mohli astronauti utrpieť smrteľné zranenia. V tom čase by však už boli pravdepodobne v bezvedomí a nikto z posádky tiež nepocítil vysoké teploty pri rozpade raketoplánu. Vyšetrovanie okrem toho odhalilo nedostatky padákového pristávacieho systému, ktorý si vyžaduje manuálnu obsluhu.
Všeobecne sa v správe konštatuje, že astronauti na palube Columbie nemali pri tragickej nehode žiadnu nádej a aj bezchybné vybavenie by ich život predĺžilo len krátko. "Táto nehoda sa v konečnom dôsledku nedala prežiť," uviedol Wayne Hale, ktorý v NASA dohliadal na program raketoplánov v čase príprav na obnovenie letov po nešťastí.
Columbia bola poškodená už pri štarte, posádka ani riadiace stredisko to však nevedeli. Z hlavnej nádrže sa odtrhla časť tepelnej izolácie a zasiahla ľavé krídlo, na ktorom vznikla trhlina. Pri vstupe do atmosféry preto začala do vnútra raketoplánu prúdiť horúca plazma. Columbia sa rozpadla vo výške 63 kilometrov nad štátom Texas len 16 minút pred plánovaným pristátím na Kennedyho vesmírnom stredisku na Floride.
Správa so 400 stranami sa opiera okrem iného o vyhodnotenie videonahrávok, analýzu trosiek, lekárske poznatky či počítačové analýzy. Tím autorov z NASA na základe výsledkov vyšetrovania navrhol 30 zmien, z ktorých mnohé sa týkajú skafandrov, prílb a bezpečnostných pásov.
;)
Na snímke z videozáznamu 0,77 kg vážiaci kus tvrdenej izolačnej peny naráža do atrapy krídla raketoplánu počas laboratórnych testov pri vyšetrovaní havárie amerického raketoplánu Columbia.
FOTO - ČTK/AP
;){kind=link}