iba v prípade opíc s podobným poškodením mozgu.
Beatrice de Gelderová z Tilburgskej univerzity (Holandsko) a Strediska Athinouly A. Martinosovej pre biomedicínske zobrazovanie pri Lekárskej škole Harvardovej univerzity (USA) s ôsmimi kolegami z Holandska, Talianska, Veľkej Británie a Švajčiarska opísala v časopise Current Biology zaujímavý experiment s ľudským dobrovoľníkom.
Ženevský pacient
Skúmali švajčiarskeho pacienta označeného iba iniciálami TN. Tento starší muž utrpel v krátkom slede dve porážky. Selektívne mu poškodili mozgovú kôru v zrakových centrách - nachádzajú sa v tylovej časti mozgu. Pri prvej porážke v jednej mozgovej hemisfére, po 36 dňoch pri následnej v druhej mozgovej hemisfére. To mu prakticky stopercentne vyradilo činnosť zrakovej kôry a tým uvedomovanie si schopnosti vidieť.
Snímky mozgu pacienta TN získané zobrazovaním pomocou magnetickej rezonancie ukazujú úplné poškodenie zrakovej kôry v oboch hemisférach.
Foto: Beatrice de Gelder et al., 2008
Oči i nervové dráhy od nich mu síce fungujú, z klinického hľadiska je však úplne slepý, keďže zraková kôra nespracováva vizuálne zmyslové vnemy. Kráča ako typický slepec pomocou paličky, ktorou ohmatáva prekážky a po budovách - ako si bádatelia sami overili pred začiatkom experimentu - ho musí sprevádzať a viesť iná osoba.
Porážky mu však nepostihli poznávacie schopnosti, iba trochu ťažšie hľadá slová.
Vedci uňho počas pobytu v ženevskej nemocnici po druhej porážke zdokumentovali tzv. slepecké videnie (blindsight). Zaznamenával veci v okolitom prostredí bez toho, aby si uvedomoval, že ich vidí. Napríklad zreteľne reagoval na výrazy tváre iných ľudí, čo dokázala aktivita v oblastiach jeho mozgu, ktoré súvisia s vyjadrovaním emócií ako strach, zlosť a radosť. Inak je však TN skutočne slepý.
Experiment na chodbe
Beatrice de Gelderová s kolegami sa teraz vďaka jeho ochote rozhodli preveriť, nakoľko spoľahlivo mu slepecké videnie umožňuje navigovať pri pohybe medzi prekážkami. Na dlhej chodbe výskumnej budovy náhodne rozostavili krabice, stoličky a iné bežné kancelárske či laboratórne predmety
Potom požiadali TN, aby bez paličky prešiel chodbou. Jeden z bádateľov kráčal pre istotu hneď za ním, aby ho zachytil, keby hrozilo, že po kolízii s prekážkou spadne. S prekvapením sledovali, že to zvládol dokonale - nenarazil ani do jednej prekážky. Buď sa im priamo vyhol a prešiel medzi nimi, alebo ich opatrne oblúkom obišiel.
Vedome nemohol vidieť ani jednu.
Niekoľko prizerajúcich sa vedcov tento skvelý výsledok, keď TN úspešne dokráčal na koniec improvizovanej „prekážkovej dráhy", spontánne odmenilo nadšeným aplausom.
„Vidíme, čo ľudia dokážu bez akéhokoľvek uvedomovania si videného či bez akéhokoľvek zámerného vyhýbania sa prekážkam," povedala Beatrice de Gelderová.
Mozgové alternatívy
Experiment ukazuje, že mozog stále pracuje s evolučne starými alternatívnymi dráhami vizuálneho vnímania, ktoré vynechávajú vedomie. Týka sa to nielen ľudí s poškodeniami zrakovej mozgovej kôry, ale i nás v každodennom živote. Tieto dráhy podľa všetkého prispievajú k fungovaniu ľudí v reálnom svete viac, ako si myslíme.
„Táto súčasť nášho videnia je určená pre orientáciu a konanie vo svete, nie pre to, aby sme si ju uvedomovali a chápali, čo vlastne vidíme. Neprestajne využívame skryté zdroje nášho mozgu a robíme veci, o ktorých si myslíme, že ich nedokážeme," povedala Beatrice de Gelderová. A dodala, že osobitne to platí pre pacientov s poškodeným mozgom: „Pacienti dokážu urobiť veľa vecí, o ktorých si neodôvodnene myslia, že ich nemôžu zvládnuť."
Vedci ešte musia stanoviť, ktorá z viacerým možných alternatívnych dráh v mozgu vlastne prepožičiava TN schopnosť dokonalej vizuálne-priestorovej orientácie.
Na začiatku bola Helen
Schopnosť vyhýbať sa prekážkam pri podobne poškodenom mozgu bola preukázaná napríklad v prípade opice Helen. O zrakovú mozgovú kôru prišla v roku 1964, skúmaná bola na Cambridgeskej univerzite. Ukážkové video jej absolútne sebaistého pohybu medzi rôznymi predmetmi pochádza z roku 1970.
Slepecké videnie sa odvtedy podarilo laboratórne namodelovať na viacerých opiciach. Kým sa objavil TN, boli to v podstate jediné možnosti, ako tento jav dôkladnejšie skúmať. Prípady úplnej obojstrannej mozgovej slepoty ľudí, aká postihla TN, sú totiž mimoriadne vzácne. Zväčša sa časť schopnosti vedomo vidieť zachováva.
Objav z frontov prvej svetovej vojny
Slepecké videnie sa nazýva tiež Riddochov syndróm, na pamiatku lekára, ktorý ho prvý raz opísal v roku 1917 na prípadoch frontových vojakov so zranenou tylovou časťou mozgu. Najnázornejšie ukazuje rozdiel medzi vedomým videním a podvedomou činnosťou zrakového systému.
Niekedy sa označuje aj ako fenomenologické videnie. Podnety z oka pri ňom síce vedomie neregistruje, ale mozog ich spracúva. Sú na to v zásade tri hlavné kategórie dôkazov: jednak vylučovanie špecifických látok v mozgu, jednak reflexné reakcie a napokon istá schopnosť postihnutých rozlišovať medzi vizuálnymi podnetmi.
Hlavné zdroje: Current Biology z 23. decembra 2008; Komuniké Cell Press z 22. decembra 2008; Odborná monografia Františka Koukolíka Lidský mozek. Funkční systémy. Norma a poruchy, 2. aktualizované a rozšírené vydání, Portál, Praha 2002.
