;) |
Tak v prvom rade: nejazdíte len v noci, ale všetky tie nádherne blikajúce svetielka na (a vo) vašom autíčku ostávajú. Tuningová scéna na rozľahlom pľaci vystupuje do popredia so všemožne upravenými vozidlami. A to všetko je zabalené do jednoduchého príbehu (ako sa s neznámeho vodiča stal hrdina), ktorý sa posúva dopredu plnením prostých úloh (musíte vyhrať). To presne je Midnight Club: Los Angeles a takto ho poznáme už pomerne dlhú dobu. Bol to totiž práve druhý diel akčne založených pretekov, ktorý vnukol myšlienku tvorcom série Need for Speed, aby presunuli klasické naháňačky aut do sveta undergroundových tunerov.
Všetky screenshoty nájdete v galérii hry
Vidíte, vyhasínajúca hviezda série Need for Speed prekvapuje málokoho, zatiaľ čo Midnight Club, preteky nevychádzajúce každý rok, sú stále na výslní a tešia sa veľkej obľube hráčov. Viete, písať by sa dali tony textu o tom, ako nám vývojári priniesli LA so všetkými známymi lokáciami ako Sunset bulvár, Beverly Hills, Mulholland Drive, Westwood a tak ďalej. Dokonca sa do pomerne rozľahlého, avšak nie úplne verného, sveta zmestilo aj niekoľko skutočných obchodov známych značiek. Čo je však vynikajúce, všetko je to otvorené okamžite a vy bez sledovania úloh, alebo ak chcete príbehovej zápletky, môžete vyraziť na jazdu mestom. Od jedného konca na druhý, cez centrum, popri drahých vilách alebo budete skúšať, čo to dá na diaľnici.
Poriadok sa snažia chrániť policajti. Ak vás načapajú pri porušovaní dopravných predpisov (nestojíte na červenej, idete príliš rýchlo, búrate, ohrozujete chodcov – tých zraziť nemôžte, uskakujú pred vami, takže žiadne násilie), okamžite sa pustia po vás a striasť sa ich nie je až tak jednoduché. Nestačí už len dupnúť na plyn a vybrať pár zákrut. Môžete však po upozornení zastaviť a necháte si vyúčtovať pokutu. Alebo po príchode policajta k vášmu okienku nečakane hodíte jednotku, plný plyn a s pocitom, že ak vás predsa len dostanú, pôjde o mastnú pokutu, sa im pokúsite dostať z dohľadu. Nie je to jednoduché a hoci je Midnight Club: Los Angeles arkádou, pri kontakte so okolím či vozidlami neodhadujete všetko od seba. Také lavičky, hydranty či iné menšie predmety vás nespomalia, no veľký pozor si musíte dávať na stromy a stĺpy, o civilných vozidlách nehovoriac. Bezchybná jazda je totiž základom úspechu a bez nej ste vo svete Midnight Club jedno veľké nič.
Vozidiel k vyblázneniu sa je tu takmer 50, pričom tu nájdete skutočné značky a tie môžete po vzore tuningových titulov vylepšovať po stránke vzhľadu i výkonu: rôzne montovania spojlerov, výfukov, špeciálnych svetiel, upravovanie pneumatík, bavkanie sa s farbičkami tentoraz preniklo aj do interiéru vozidla, v ktorom volíte farby prístrojovej dosky, poťahov, podsvietenie interiéru a mnoho ďalšieho, čo čakáme už akosi automaticky. Trochu nemotorne pôsobí ovládanie nákupu vizuálnych úprav, ktoré sú rozdelené záložkami do niekoľkých menu, avšak samotná ponuka je tak miniatúrna, až človeka napadá, prečo to nedali do jedného menu s možnosťou scrollovania ako v prípade úpravy technických parametrov. Vylepšovanie vozidla prebieha kupovaním balíčkov od notoricky známych spoločností. Do každého vybavenia môžete investovať dvakrát a sledujete pri tom tri základné parametre: akcelerácia, rýchlosť a ovládanie. Rozdiely vo vlastnostiach vozidiel okamžite cítite, markantne sa prejaví aj hromadné vylepšovania vlastného tátoša, ktorého cena sa tak môže zdvihnúť niekoľkonásobne. Bonusom k vozidlám sú tri motorky.
Ako už bolo spomenuté, virtuálne Los Angeles v Midnight Club je pomerne rozsiahle a pestré, pričom ulice mesta priam nabádajú ku klasickému checkpointovému pretekaniu. Pôjde o najčastejší druh preteku, len forma sa mierne pozmení: niekedy je celkovým víťazom ten, kto má v konečnom zúčtovaní po troch jazdách najlepšie hodnotenie, inokedy ide o klasický pretek alebo musíte s ostatnými súťažiť o to, kto zvíťazí trikrát. Pri pätici jazdcov sa pokojne môže stať, že to bude trvať 6-7 jázd, kým sa určí celkový víťaz. Z tohto popisu vyplýva, že jediná pozícia, ktorá sa berie do úvahy, je tá prvá a žiadna iná. Musíte zvíťaziť, nič iné ako druhé miesto sa nepočíta. Mierna zviazanosť s príbehom ponúka aj trochu iné misie, avšak o žiadne prekvapenie sa rozhodne nejedná. Doručenie vozidla v časovom limite bez prekročenia hranice poškodenia či naopak zlikvidovanie vozidla súpera – poznáme to a ako sprievodné akcie, ktoré nám dovolia oddýchnuť si od tradičného preteku, sú príjemným spestrením.
Spracovanie mesta je úžasné – ono grafický engine zvláda skutočne psie kusy a po úvodnom nahratí je celé mesto prístupné celé, vynikajúco vyzerá, ostatné automobily nevyzerajú ako krabice od topánok, budovy sa neopakujú a všetko je to vytvorené tisíckami polygónov, takže vo vysokej rýchlosti pri miernom vnímaní všetkého naokolo nebudete na nič nadávať – proste pohoda, na ktorú sa vynikajúco pozerá. Niet sa čomu čudovať, rovnaký engine využíva aj Grand Theft Auto 4 a už to predviedlo prechod od komixového spracovania k viac realistickejšiemu. Striedanie dennej doby nerobí z vynikajúceho LA za svetla, gýčové a neónmi ožiarené (a zabudnúť nesmieme na mokrú vozovku ako zrkladlo) mesto ako v sérii Need for Speed. Dojem zo žijúceho mesta máte vďaka okoliu. Autá stoja na červenej, takže vo dostatočnej vzdialenosti pred križovatkou podľa brzdových svetiel vidíte, že buď musíte dupnúť na brzdu alebo to risknúť.
Jediné nahrávanie (okrem toho úvodného) zažijete pri prechode do a z garáže. Pri pohľade na mapu sa pohľad efektne odzoomuje a vy môžete plynulo hýbať kamerou nad zmrazeným mestom. Ide o výraznú pomôcku pri pretekoch, kde máte určený len konečný bod – ktorou trasou sa v spleti uličiek k cieľu vyberiete, je len a len vás a nikto vás nebude obmedzovať. Len málokedy sa nám stalo, že sme išli po rovnakej trase ako súper, čo bolo dané rozdielnymi vlastnosťami vozidiel. Okrem vizuálne nádherného mesta vás čakajú klasické enginové animačky, ktoré sú však pomerne ploché – nie spracovaním, ale výpravou, takže na tie pozerať ani nemusíte. Vždy vás čaká to isté: drsný chlap, drsný borec, lesklá kapota, slečna s kúskom handry na sebe a silné slová. A už sa ide pretekať.
Audio stránku môžeme považovať za nadpriemer. Nebude to dané variabilným soundtrackom pozostávajúci z tu známych, tu menej frekventovaných mien. Pestrosť je vítaná a hudba k hre vynikajúco pasuje. Počas jazdy to je tradičné pískanie gúm pri ostro vyberaných zákrutách, rev motoru, trúbenie a komentár jazdcov tomu dodáva potrebnú šťavu. Preteky totiž neabsolvujú nemí súperi, ale častujú sa ironickými narážkami (ak sa vám nedarí) alebo vás rešpektujú či sa vyhovárajú (v prípade, že vediete). Nechýbajú nadávky pri agresívnej jazde. Nebolo by to nič prekvapujúce, no dodáva to jazdeniu potrebnú šťavu, takže sa necítite ako v súboji mĺkvych robotov a nemusíte vrieskať pred obrazovkou len vy.
Dobre, vieme o tom, čo všetko nás vlastne čaká a teraz by sme si už konečne mohli povedať, ako to vlastne prebieha. V prvom rade: Midnight Club: Los Angeles je rovnako ako predchodcovia arkáda. Mierne simulátorové prvky sa dostavili aj tu, ale ide len o štipky, ktoré nepresvedčia nikoho o vážnosti preteku. Ale začneme tým, čo nás nesmierne potešilo a v arkáde by sme nič podobné nečakali. Pohľad spoza volantu. Úprava interiéru sa v hre nenachádza len pre efekt a sami si môžete vyskúšať, čo znamená nevhodné zvolenie farieb prístrojovej dosky a jej podsvietenia. Nie z tohto dôvodu ide o výborný prvok. Ovládanie spoza volantu je pre skúsenejších tým jedine rozumným pohľadom, pri ktorom majú dojem, že sú v skutočne vo vozidle. V Midnight Club: Los Angeles to funguje dvojnásobne, hoci statické či dynamické kamery umiestnené za vozidlom zlé nie sú. Spoza volantu je to však omnoho krajší zážitok a ak si to vyskúšate raz, k iným kamerám sa vracať nebudete.
A to je tak jediný simulátorový prvok, ktorý vás stretne. Poškodenie vozidla je výhradne vizuálne a jeho miera skôr na okrasu a nereflektuje reálne zničený automobil. Tu a tam je poškriabaný plech, prasknuté sklo a raz za čas aj nárazník odpadne. Pri pohľade spoza volantu vám to však môže byť jedno, pretože necitlivé jazdenie nemá na výkon vozidla žiadny vplyv. Búrať budete často a skracovanie trasy cez parky či postranné uličky sa stane nutnosťou. Arkádovo však nepôsobia nehody s ostatnými vozidlami a tu sa začína trápenie, pre túto sériu charakteristické. Upozornenie: Midnight Club je hra náročná, nie je určené pre padavky, budete musieť potiť krv, zatínať zuby a absolvovať nespočet reštartov, aby ste skončili na prvej pozícii. Iná sa neráta. Jedna chyba vás môže stáť miesto a platí pravidlo, že pokým sa niečo tadá, tak sa to poriadne potadá. Náročnosť je daná výbornou jazdou protivníkov, ktorí nadopovaní kremíkom vedia robiť neskutočne psie kusy. Bez urážky k vašim reflexom, niektoré manévre nemôže bežný smrteľník zvládnuť.
Ak si myslíte, že na začiatku všetkým ujdete, zmrazí vám úsmev na vyškerenej tvári catch-up systém. Do mierneho náskoku sa dostať síce môžete a v niektorých prípadoch sa vám to podarí, no vždy to bude len naoko. Spravíte chybu, znovu sa dostanete do vysokej rýchlosti a už máte protivníka nalepeného na nárazníku. Ak sa vám darí, sú neviditeľným gumovým lanom ostatní jazdci priťahovaní k vám, v opačnom prípade za vy ľahšie dobehnete súperov. Väčšinou času na to nadávame, v arkádovom štýle Midnight Club ide však o nutnosť, pretože by vám ostatní mohli v niekoľko minút trvajúcom závode mohli poľahky uniknúť a už by ste ich nedobehli. Udržiavanie napätia do konca preteku zaručene funguje a v prípade, že na posledných metroch so zapnutým nitrom seknete protivníka, z vás adrenalín srší ako málokedy. Keď sa to stane opačne a vy sa v poslednej zákrute poláskate s niektorou z prekážok, ktorá vás spomalí a ostatní vás predbehnú, adrenalín srší tiež, avšak rovnako aj nadávky. Midnight Club: Los Angeles nie je hra pre nervovo napätých hráčov, pretože k silnejším vozidlám, ktoré tromfnú tie súperove (tie bývajú buď mierne pod vašou úrovňou – minimum prípadov, na vašej úrovni – väčšinou, mierne lepšie ako to vaše – stáva sa aj to), sa dostanete až po nahromadení určitého množstvá dolárov a tie získavate ako? No predsa výhrami. Zaťaté zuby, gamepady lietajúce vzduchom, detinské bitie do paplónu, prskanie na okolie.
Je to náročné, niekedy v zúrivosti padnú slová, za ktoré by vás babička nepochválila, ale na druhú stranu je Midnight Club: Los Angeles, podobne ako predchodcovia, neskutočne návykovou hrou. Nedarí sa vám, ale vy to skúšate, pretože raz to klapnúť musí. Príťažlivosť tohto typu chýba mnohým titulom, Midnight Club vás núti ešte raz to skúsiť, smeje sa vám do očí, že ste slabí ako čaj a vy to tak nenecháte. Nič pre mainstream, hardcore hráči si užijú. Mierne nepríjemne v tomto prípade pôsobí rozdiel medzi búraním súpera a tým vaším. Niekedy sa síce stane, že protivník to napáli do civilného vozidla tak, že sa otočí okolo vlastnej osi, no v neporovnateľne viac prípadoch auto odhodí, najlepšie smerom k vám, ktoré vás zablokuje a spomalí. Vy totiž bežnú premávku nerozhadzujete okolo seba ako v iných arkádach. Každý náraz vás spomalí a ten čelný vo vysokej rýchlosti navyše roztočí do nepríjemných hodín za asistencie pohľadu z efektnej kamery. Vychutnávať si to však nebudete. Súper je zvýhodnený a je to spravené tak okato, že vás to začne hnevať.
Pomôcť by vám v tom mali extra sily: zastrašujete súperov, vypínate im elektroniku, ale ide o dosť neprirodzenú vložku, ktorú buď tak často využívať nebudete alebo ju dokonca veselo odignorujete. K využitiu sa dostanú hlavne v multiplayeri, no tam to taktiež nepôsobí vhodne. Multiplayer má výhodu v pomerne vysokom počte hráčov, ktorí sa preteku môžu zúčastniť. V singleplayeri je štartové pole pomerne skromné: od dvoch do piatich vozidiel, no podpora viacerých hráčov umožňuje pripojeniu až 16 nabrúsených jazdcov, ktorí si to môžu rozdať na poľahky vytvorenej trati pomocou checkpointov. K dispozícii je viacero módov, niektoré akoby utiekli z FPSiek. Multiplayer síce výrazne nevyčnieva, no vďaka podpore mnohých jazdcov a rozšírenej zábave po dohraní príbehu, spĺňa svoju funkciu. Užijete si ho.
Midnight Club: Los Angeles je niečo medzi Burnout: Paradise a sériou Need for Speed. Z každej si berie kúsok, ale vždy ide o lepšiu časť. Nejde o typickú hitovku, ktorá by trhala predaje, no fanúšikov nesklame. Ponúka všetko to, na čo sú zvyknutí, len je tu toho ešte o trochu viac a v príťažlivej forme. Klasické preteky vhodné pre náročných hráčov. Sviatoční jazdci nech radšej robia problémy na skutočných cestách, v Midnight Club: Los Angeles zábavu nenájdu. Midnight Club: Los Angeles je totiž obrovská výzva. Výzva, ktorú milovníci rýchlych kolies aj napriek arkádovému štýlu, musia skúsiť.
