Nástroje odhalili prvých obyvateľov jaskýň

Medzinárodný tím archeológov našiel v juhoafrickej jaskyni kamenné nástroje z doby pred asi dvomi miliónmi rokov. Patrili bližšie neurčeným skorým zástupcom nášho ľudského rodu Homo, najpravdepodobnejšie druhu Homo habilis. Sú to najstaršie známe dôkazy o

Dvojmiliónročný kamenný nástroj z jaskyne Wonderwerk.(Zdroj: M. Chazan)

Medzinárodný tím archeológov našiel v juhoafrickej jaskyni kamenné nástroje z doby asi pred dvomi miliónmi rokov. Patrili bližšie neurčeným skorým zástupcom nášho ľudského rodu Homo, najpravdepodobnejšie druhu Homo habilis. Sú to najstaršie známe dôkazy o tom, že človek obýval jaskyne.

Kamenné nástroje sú prvé artefakty spojené s rozvojom toho, čo voláme ľudskosť. Je celkom možné, že už tvory na línii k človeku - australopitekovia - používali nástroje z kostí, zubov a parohov ulovených zvierat, alebo z dreva. No také sa zle zachovavávajú. Rod Homo podľa nálezov častí kostier vznikol vo východnej Afrike pred asi 2,5 miliónmi rokov. Nuž a práve do tej doby sú datované aj najstaršie známe kamenné nástroje nájdené v Etiópii.

Zázrak v kameni

Jaskyňa Wonderwerk (po búrsky „zázrak") patrí do národného kultúrneho dedičstva Juhoafrickej republiky. Leží v provincii Severné Kapsko, asi v polovici medzi mestami Danielskuil a Kuruman. Je dolomitová a tvorí súčasť hornín Azbestových vrchov, starých vyše dve miliardy rokov. Presná doba vzniku jaskyne nie je známa.

Jaskyňa má široký vstup a dlhá je okolo 130 metrov. Celkove pripomína letecký hangár. Pri vstupe, kde ešte dopadá dosť slnečného svetla, sú slávne nástenné maľby Sanov (nesprávne, ale, žiaľ, známejšie, Krovákov) až spred niekoľkých tisícročí. Ľudské dejiny v jaskyni ale siahajú podstatne hlbšie.

Pre civilizáciu jaskyňu objavili farmári v 40-tych rokoch minulého storočia. Časť nánosov z nej vyťažili a predali ako hnojivo. Nasledovalo viac krátkych archeologických výskumov. Dlhší urobil Peter Beaumont z McGregorovho múzea v provinčnej metropole Kimberley v rokoch 1978-1993. Vyšlo najavo, že jaskyňu obývali už skorí praľudia.

prvi_jaskyniari2.jpg

Vstup do jaskyne Wonderwerk.

Foto: Rudy Neeser

Do hlbín času

Najnovšie kolo výskumov robí v spolupráci s McGregorovým múzeom tím vedený Michaelom Chazanom z Torontskej univerzity (Kanada) a Liorou Kolskou Horwitzovou z Hebrejskej univerzity v Jeruzaleme (Izrael).

V najhlbšej vrstve, ktorú skúmal Peter Beaumont v prednej časti jaskyne, sa našli malé kamenné nástroje. Štýlom pripomínajú najstaršie z „prototypového" tanzánskeho náleziska v Olduivaiskej rokline. (Preto sa aj celá táto tzv. industria prvých kamenných nástrojov nazýva olduivaiská respektíve oldowanská, hoci celkom najstaršie ukážky kamenných nástrojov praľudí, ako sme už spomenuli, pochádzajú odinakiaľ - z Etiópie.)

Bádatelia teraz predmetnú vrstvu nanovo datovali. A to hneď niekoľkými metódami, aby boli výsledky čo najpresnejšie. Ukázalo sa, že má približne 2 milióny rokov. Nástroje sú teda podobne staré ako najstaršie nájdené v Olduvaiskej rokline. Z geologických znakov je zrejmé, že nástroje do jaskyne priniesol človek a nedostali sa do nej prirodzeným spôsobom, povedzme splavením počas prívalových dažďov.

Ide o najstarší známy dôkaz zámerného pobytu praľudí v jaskyni.

Akých praľudí? V južnej a východnej Afrike vtedy žilo viacero príslušníkov rodu Homo, ktorých vedci buď bez druhového rozlíšenia zaraďujú medzi tzv. skorých Homo, alebo sa im aspoň pokúšajú pripísať štatút samostatného druhu. (O viacerých nie je isté, či to ešte boli australopitekovia, alebo už Homo - a tak sa v rôznej odbornej literatúre možno stretnúť s rovnakými druhovými menami raz v rode Australopithecus, raz v rode Homo.)

Bádatelia z wonderwerkského tímu si ale myslia, že nástroje nájdene v jaskyni s najväčšou pravdepodobnosťou vyrobili praľudia z druhu Homo habilis (človek zručný). Tento druh už mal hlavné atribúty ľudského rodu, hoci spomenuté priraďovanie k australopitekom sa občas týka aj „habilínov". (Základná ľudská anatómia sa však doformovala až druhom Homo erectus, človekom vzpriameným.) Žiaľ, v najstarších vrstvách jaskyne Wonderwerk zatiaľ výskum neodhalil nijaké ľudské kosti, ktoré by presnejšie osvetlili identitu výrobcov nástrojov.

prvi_jaskyniari3.jpg

Vnútro jaskyne Wonderwerk, kde práve prebieha nové kolo archeologických vykopávok.

Foto: Royden Yates

prvi_jaskyniari4.jpg

Mapa jaskyne Wonderwerk vytvorená na základe trojrozmerneého skenovania, ktoré urobil Heinz Ruther z Univerzity v Kapskom Meste (JAR). Vstup je vpravo a výrez zobrazuje oblasť vykopávok v prednej časti jaskyne, kde prebehlo datovanie vrstvy s kamennými nástrojmi.

Ilustrácia: Heinz Ruther, Department of Geomatics, University of Cape Town

Starostlivé datovanie

Sled vrstiev v jaskyni je vcelku nenarušený, samozrejme okrem zreteľne vymedzených miest, kde miestni farmári kedysi ťažili nánosy. Takže, čím hlbšie bádatelia kopú, tým staršie vrstvy nachádzajú. To umožňuje relatívne datovanie. Pre paleoantropológov a archeológov je ale najpodstatnejšie absolútne datovanie, teda dozvedieť sa, aspoň približne, koľko rokov má tá-ktorá vrstva a odvodene nálezy v nej.

Určenie absolútneho veku je podstatne ťažšie. Bádatelia použili dve metódy. Prvá je tzv. paleomagnetická. Hagai Ron z Hebrejskej univerzity vo vyše päťdesiatich malých vzorkách pôdy z celého sledu vrstiev zmeral zmeny orientácie magnetického poľa Zeme (polarizácia zemského magnetického sa preklápa - aj teraz je to zrejme už na spadnutie). Tie porovnal s globálnou škálou takých zmien, vekovo kalibrovanou izotopovým datovaním.

Ari Matmon, takisto z Hebrejskej univerzity, zasa odobral vzorky pôdy z vrstiev a po laboratórnej preparácii ich odoslal na podrobné zmeranie pomerov izotopov do urýchľovačového strediska v USA. V rámci tzv. kozmogenickej metódy vedci určujú, kedy sa predmetné horniny ocitli pod zemským povrchom, takže na ne prestali pôsobiť vysokoenergetické kozmické lúče. Pri tejto metóde sa postupuje podobne ako pri rádiouhlíkovej, ktorá má ale obmedzený dosah (asi do 40- až 50-tisíc rokov). Kozmogenická umožňuje preniknúť oveľa hlbšie v čase.

prvi_jaskyniari5.jpg

Hagai Ron odoberá vzorky pre paleomagnetické datovanie.

Foto: M. Chazan

Juhoafrický datovací problém

Na juhu afrického kontinentu sa paleoantropologické nálezy všeobecne datujú obťažnejšie ako na východe. Tam sa totiž často vyskytujú izotopovo dobre datovateľné vrstvy sopečného popola, najmä argónovou metódou (pomer argónu-40 k argónu-39). Juh Afriky je geologicky starší a vhodné sopečné vrstvy chýbajú.

Kozmogenickú metódu vedci prvý raz vyskúšali v Kolíske ľudstva (Cradle of Humanity), od roku 1999 súčasti Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Nachádza sa 50 kilometrov severozápadne od Johannesburgu, najväčšieho mesta JAR, v provincii Gauteng (časť bývalého Transvaalu). Je v nej rad vápencových jaskýň, vrátane Sterkfonteinskej, kde sa našli veľmi dôležité fosílie australopitekov. Nasadenie kozmogenickej metódy v jaskyni Wonderwerk potvrdilo jej paleoantropologickú hodnotu v kombinácii s paleomagnetickou metódou.

V zásielke hornín od majiteľa kameňolomu v Severozápadnej provincii (kombinácia častí Transvaalu, Kapska a „bantustanu" Bophuthatswana), ktorá susedí z jednej strany s Gautengom a z druhej so Severným Kapskom, kde leží jaskyňa Wonderwerk, našiel v roku 1924 Raymond Dart z Witwatersrandskej univerzity v Johannesburgu slávne Taungské dieťa, prvú lebku mladého australopiteka, ktorá otvorila modernú éru výskumu praľudí.

Na Slovensku, žiaľ, v prvej polovici 20. storočia majitelia a vedenie najmä vápencových kameňolomov a rôznych hlbinných baní nepostupovali rovnako zodpovedne. O viacerých podľa zachovaných hrubých opisov mimoriadne cenných paleoantropologických nálezoch sa vie, ale boli zničené, alebo sa stratili.

Hlavný zdroj: Komuniké University of Toronto z 19. decembra 2008

Najčítanejšie na SME Tech


Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

Prečo by sa mali Slováci začať báť Čechov

Slovensko bude musieť vynaložiť viac úsilia a vynaliezavosti, aby ho Brusel v zhluku „podivných“ demokracií na východ od Nemecka rozpoznal

EKONOMIKA

V Belgicku zadržali 112 slovenských kamiónov pre možné vykorisťovanie vodičov

Polícia skúma, či nedošlo k sociálnemu dumpingu.

TRENČÍN

Strelcovi zo Smeru potvrdil súd 20 rokov za pokus o vraždu

Krajský súd zamietol odvolanie Jaroslava Baču.

Neprehliadnite tiež

OBJEKTÍV

Humanoid od Boston Dynamics sa naučil robiť saltá vzad

Robotické salto je veľký pokrok v robotike.

TECH_FM

Objavili najstaršie víno, vieme, ako chutilo

Má tisícky rokov a chémia prezradila, čo sa kedysi do vína dávalo.

Tesla predstavila externú batériu. Nabije mobily aj tablety

Batéria nabije zariadenia s Androidom aj iOS.

Inzercia - Tlačové správy


  1. Slovenské deti dostávajú mesačne 22€
  2. 3 pravidlá pre lepší dôchodok
  3. VW Tiguan Allspace: prvé sedemmiestne SUV od Volkswagnu
  4. Moskva alebo Petrohrad?
  5. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  6. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  7. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  8. Nový Jaguar XF Sportbrake
  9. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov
  10. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  1. Dekan ocenil študentov Stavebnej fakulty STU v Bratislave
  2. Application of GDPR with respect to the size of the enterprise
  3. Modern luxury next to the Blue Church
  4. VW Tiguan Allspace: prvé sedemmiestne SUV od Volkswagnu
  5. 3 pravidlá pre lepší dôchodok
  6. Moskva alebo Petrohrad?
  7. Zóna Nové Nivy splnila kvalifikačné podmienky pre registráciu
  8. Aké auto si vybrať - nové, zánovné alebo jazdené?
  9. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  10. HB Reavis predstavuje projekt Stanica Nivy na veľtrhu
  1. Moskva alebo Petrohrad? 9 724
  2. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich 4 237
  3. 3 pravidlá pre lepší dôchodok 2 189
  4. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte 2 166
  5. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni 1 599
  6. Nový Jaguar XF Sportbrake 1 415
  7. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program 1 403
  8. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov 1 105
  9. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli 1 080
  10. VW Tiguan Allspace: prvé sedemmiestne SUV od Volkswagnu 886