JOHANNESBURG.
Lenže v rozpore s touto teóriou pred 70 rokmi v decembri 1938 pri brehoch Juhoafrickej republiky vylovili živý exemplár tejto zvláštnej ryby.
Nález tvora, dovtedy známeho len z odtlačkov v horninách, sa zaradil medzi najväčšie zoologické objavy 20. storočia. Kapitán rybárskej lode Hendrik Goosen počas svojej kariéry vytiahol z mora čokoľvek, ale nad stvorením, ktoré v jeho sieťach uviazlo 23. decembra 1938 neďaleko ústia rieky Chalumna, zostával rozum stáť.
Výrazne modrá ryba mala namiesto chvosta akýsi trojitý lalok a z jej tela trčali párové končatiny, ktoré mohli byť ako plutvami, tak aj krátkymi nohami s plávacou blanou.
Goosen sa rozhodol nechať identifikáciu približne meter a pol dlhého živočícha na vedcoch z neďalekého mestečka East London. Zamestnankyňa miestneho múzea Marjorie Courtenayová-Latimerová však vo vedeckých publikáciách listovala márne. Zaradiť rybu, ktorú označila za "najkrajšiu, akú som kedy videla", jednoducho nedokázala. Urobila aspoň jej náčrt, a pretože pre vianočné sviatky hrozilo, že sa tvor v teple
rozloží skôr, než ho budú môcť preskúmať špecialisti, nechala ho vypchať.
Práve v takomto stave sa ryba onedlho dostala do rúk biológa z Rhodesovej univerzity Jamesa Smitha, ktorému slečna Latimerová svoje kresby poslala.
Keď Smith nález uvidel, bolo to, ako by sa mu v laboratóriu zjavil dinosaurus. Zviera, ktoré pred ním ležalo, malo byť podľa presvedčenia vedcov už asi sedemdesiat miliónov rokov vyhynuté. Smith tento "pozdrav z
praveku" popísal a zaradil. Dal mu aj latinské meno, odrážajúce v sebe miesto nálezu aj osobu, ktorá sa o objav zaslúžila - Latimeria chalumnae.
Z prvej latimérie divnej, ako znie slovenský názov, sa však k ľútosti biológov nezachovali vnútornosti. Preto sa ihneď začalo pátrať po ďalšom exemplári, na ktorého vypísali odmenu 100 libier.
Juhoafrickí rybári však svoje siete rozhadzovali márne, pretože druhý kus vylovili až po dlhých štrnástich rokoch pri Komorských ostrovov. Pri tejto príležitosti vyšlo najavo, že pre domorodcov nie je táto dravá ryba ničím neznámym. Väčšina ďalších nálezov, ktorých bolo viac než 200, bola práve v tejto časti Indického oceánu medzi Madagaskarom a pobrežím Mozambiku.
Historický objav pri brehoch Juhoafrickej republiky tak bol zrejme náhodou. Získanie ďalších exemplárov malo pre vedcov obrovský význam napriek tomu, že všetky čoskoro po vylovení zomreli. Pitva preukázala, že svalnaté párové plutvy latimérií sú akýmsi medzistupňom medzi plutvami dnešných rýb a končatinami suchozemských živočíchov. Pri porovnaní ulovených latimérií s odtlačkami ich prapredkov bolo tiež zrejmé, že počas uplynulých desiatok miliónov rokov sa evolúcia tejto ryby napodiv takmer nedotkla.
Aby prekvapení nebolo málo, objavila sa latimérie v roku 1997 na mieste, kde by ju nikto nečakal, pri brehoch Indonézie. Latiméria indonézska, latinsky Latimeria menadoensis, sa od svojich afrických príbuzných na prvý pohľad líši červeným sfarbením tela so zlatými škvrnkami. Definitívne potvrdenie, že ide o samostatný druh, však vedcom priniesli až testy DNA.
Pretože latimérie žijú vo veľkých hĺbkach, zostáva viacero vecí z ich života stále zahalené tajomstvom. Veľmi malá populácia, predstavujúca zrejme len niekoľko stoviek jedincov, viedla k zaradeniu týchto rýb na zoznam kriticky ohrozených živočíchov.
Latiméria divná.
FOTO - www.abdn.ac.uk
Latiméria indonézska.
FOTO - www.dinofish.com
