Vedecká hitparáda 2008

Redakcia časopisu Science už tradične v záverečnom čísle roka zostavila „top ten" najvýznamnejších vedeckých výsledkov, ktoré uverejnila počas uplynulých dvanástich mesiacov. Titul „Prielom roka" získalo umelé preprogramovanie vývoja buniek, tesne pred pr

Obálka posledného tohtoročného čísla Science s vyhlásením vedeckej „top ten".(Zdroj: Chris Bickel, Science/AAAS)

vým priamym zobrazením mimoslnečných planét.

Science tvorí s Nature a Proceedings of the National Academy of Sciences USA (PNAS) absolútnu svetovú špičku multidisciplinárnych, prevažne prírodovedných časopisov. Prvý a tretí majú základňu v USA, druhý (s najvyšším tzv. citačným indexom čiže de facto vedeckou závažnosťou) vo Veľkej Británii. Všetky sú však v podstate medzinárodné.

Science vychádza od roku 1880 - až na krátku prestávku v roku 1882. Na jeho zrode sa podieľali aj Thomas Alva Edison a Alexander Graham Bell. Ešte pred koncom 19. storočia sa stal členským časopisom Amerického združenia pre pokrok vedy (American Association for the Advancement of Science, AAAS). Do Science prispievali najslávnejší vedci, ako z fyziky Albert Einstein, z astronómie Edwin Hubble a z genetiky Thomas Hunt Morgan.

Združenie a jeho hlavné médium

AAAS je dnes najväčšia vedecká spoločnosť na svete. V názve má „americká", no je to celosvetová organizácia vedcov, učiteľov a vážnych záujemcov o vedu. Vznikla v roku 1848 a dnes má 120-tisíc členov vo veľkej časti krajín. Science odoberá 130-tisíc jednotlivcov a inštitúcií, čo predstavuje vyše milióna stálych čitateľov.

Redakcia Science určite nie je neomyľná. To sa vlastne nedá povedať o nikom, aj keď poniektorí to majú zakotvené v štatúte. Tiež sa jej občas prihodia trapasy, ako v roku 2006 stále uspokojivo nevysvetlený juhokórejský podvod s klonovaním ľudských embryí z kmeňových buniek, ktorého hlavnou postavou bol Woo-Suk Hwang.

Predmetné články prešli cez recenzné konanie (peer review) a odvolali ich až mesiace po uverejnení, keď škandál prepukol. Recenzné konanie, samozrejme, má slabé miesta a sprevádzajú ho otázniky, ale celkovo je to s ním asi ako s demokraciou: mnohí ju kritizujú, ale ešte nikto nevymyslel nič lepšie.

Dokonca je na tom lepšie ako demokracia. Vo vede sú totiž prípady podvodov skutočne výnimkou, kým v dnešnej demokracii, ak ku klamaniu voličov (podľa bonmotu "základná kvalifikácia demokratického politika") prirátame bujnejúcu korupciu a nepotizmus, človeka voľky-nevoľky čoraz viac napadá, že ide skôr o pravidlo.

Dokonca neplatí ani v našich končinách taký často používaný sebaospravedlňujúci argument o miestnej praktickej nemožnosti publikovania v Science, Nature a PNAS. Dobre zvolená téma so závažnými výsledkami sa totiž na tieto fóra napokon takmer vždy dostane, nech sú autori z hociktorého kúta sveta.

Tak či onak, cez redakciu Science prechádza veľká časť najkvalitnejšej svetovej výskumnej produkcie. Preto má názor jej členov na vedecké vrcholy roka váhu. Samozrejme, zaradením do "top ten" nemôžu oceniť všetko, čo by tam za aktuálny rok objektívne mohlo a malo byť.

Ani Nobelov výbor neodmeňuje všetko či všetkých, čo by si to zaslúžili. V oboch prípadoch sú však rozhodnutia v drvivej väčšine fér, teda aspoň pri nobelovských prírodovedných cenách, otáznejšie pri cenách za literatúru, mier a ekonómiu. Aj pri terajšom šume okolo údajnej korupcie v Nobelovom výbore bude lepšie so závermi vyčkať.

Dodajme, že podľa najnovších správ sa má vedeckým poradcom novozvoleného prezidenta USA Baracka Obamu stať fyzik John Holdren z Harvardovej univerzity, špecialista na otázky energetiky a životného prostredia, ktorý v rokoch 2005 - 2008 ako novozvolený prezident, prezident a predseda správnej rady viedol AAAS.

hitparada2008_2.jpg

John Holdren. Ak sa jeho výber za vedeckého poradcu Baracka Obamu potvrdí, jasne to bude signalizovať záujem nastupujúcej administratívy USA o prepojené otázky klímy a energetiky.

Foto: Harvard University

1. miesto: „Prielom roka"

Tohtoročné prvé miesto redakcia Science udelila výsledkom viacerých vedeckých tímov (na rozdiel od bežných spravodajských aktualít sa pri rebríčku pridržíme úzusu Science a nebudeme uvádzať mená bádateľov, ani ich inštitúcie). Vložením špecifických génov cielene preprogramovali dospelé bunky.

Definítívne tým padla doterajšia dogma, že bunkový vývoj je akási jednosmerka.

Vo väčšine prípadov najprv takpovediac vrátili späť hodiny individuálneho vývoja buniek tým, že z nich urobili embryonálne kmeňové bunky. Následne docielili, aby sa z nich vyvinul iný špecializovaný typ bunky. A v niektorých prípadoch priamo zmenili jeden typ dospelej bunky na iný.

Išlo o bunky pokožky, ktoré odobrali pacientom, trpiacim na niektorú z pestrej palety vážnych, dosiaľ neliečiteľných chorôb. Bunky po preprogramovaní rástli a delili sa v laboratórnych kultúrach. To je inak pri dospelých bunkách nemožné, čo komplikuje výskum týchto chorôb a vývoj liekov. Neriešia to ani zvieracie modely chorôb.

Platí názor redakcie Science, že také bunkové premeny sčasti naprávajú po Hwangovom škandále pošramotenú reputáciu tejto oblasti výskumu. Potvrdili sa totiž spochybňované predstavy Juhokórejcov už o aktuálnej možnosti vyklonovania kmeňových buniek „na mieru" pacientom. To však neospravedlňuje falošné laboratórne údaje.

Po kultúrach ľudských embryonálnych kmeňových (hES) buniek s pluripotenciou, schopnosťou vyvinúť sa na hocijaký typ bunky tela, sú tak na svete kultúry indukovaných pluripotentných kmeňových (iPS) buniek. Navyše, keďže nie sú izolované z embrya, ale vznikajú vložením génov do dospelých buniek tela, obchádzajú bioetické problémy.

Preprogramovať sa podarilo o. i. bunky ľudí, ktorí majú amyotropnú laterálnu sklerózu, svalovú dystrofiu, Downov syndróm, Parkinsonovu a Huntingtonovu chorobu a diabetes typu I.

Priame preprogramovanie dospelých buniek - zatiaľ myších - s vynechaním dočasného návratu do embryonálneho štádia sa týkalo buniek pankreasu. Z jedného typu, exokrínneho (vonkajšie vylučovanie), ich vedci previedli na druhý, beta buniek (produkujú inzulín). Práve tie sú ničené pri diabete typu I.

Preprogramované bunky nepredstavujú „iba" skvelý nástroj výskumu chorôb, ale aj vývoja a testovania nových liekov. A v pozadí sa črtá takpovediac bunkové opravárstvo. Lekári by pri ňom odobrali bunky pacientovi, opravili ich vložením funkčných génov a transplantovali ich späť pacientovi bez hrozby imunitnej nezlučiteľnosti.

Kým sa však zájde tak ďaleko, treba oveľa lepšie pochopiť, čo sa v bunkách pri ich preprogramovaní deje. A nájsť bezpečnejšie spôsoby preprogramovania. Zatiaľ sa totiž predmetné gény vkladajú tak, že ako nosiče pri tom slúžia dezaktivované vírusy. Ich paralelné včlenenie do genómu pacienta vyvoláva otázniky nad bezpečnosťou.

Aj tohtoročné výsledky však ukázali, že bunky sa dajú preprogramovať i chemicky, respektíve pomocou takých vírusov (príkladom sú vírusy nádchy, adenovírusy), ktoré sa trvale nezabudovávajú do genómu hostiteľa. Problém spočíva vo fakte, že tieto alternatívy sú zatiaľ málo efektívne, alebo nevyskúšané na ľudských bunkách.

Požiadavka efektívnosti platí aj u preprogramovania ako takého. Zatiaľ v pokusoch funguje pri menej ako jednej z desaťtisíc buniek. No pri keratínocytoch z vlasových folikulov pri zhruba jednej zo sto a navyše niekoľkonásobne rýchlejšie. Takto sa podarilo efektívne získať personalizované bunkové línie z jediného ľudského vlasu.

hitparada2008_3.jpg

Motorické neuróny a bunky glie vyprodukované z iPS buniek, pôvodne buniek pokožky 82-ročnej pacientky, trpiacej na smrteľné neurodegeneratívne ochorenie, amyotropnú laterálnu sklerózu.

Foto: Science/AAAS

2. miesto: Exoplanéty na vlastné oči

Jedna vec je dočítať sa, že astronómovia z meraní prácne získali dôkazy o existencii stoviek mimoslnečných planét (exoplanét), ale celkom druhá môcť tieto planéty konečne priamo uvidieť. Práve toto v roku 2008 umožnil výskum exoplanét hneď v niekoľkých prípadoch - dostatočne overené sú zatiaľ štyri.

Vo všetkých prípadoch zatiaľ ide len o drobné svetelné kotúčiky na snímkach, ktoré vznikli zložitým odtienením mohutnej žiary materskej hviezdy. Neumožňujú dôkladnejší výskum. Samé osebe ale znamenajú, že už bol prekročený významný prah. Podrobnosti sú otázkou ďalšieho zlepšovania pozorovacej techniky.

Teraz aj verejnosť vidí, že exoplanéty jestvujú - a s astronómami dúfa, že po plynných obroch typu Jupitera sa podarí objaviť a zobraziť planéty zemského typu a zistiť aspoň to, či majú atmosféru, ktorá podporuje jediný nám známy typ života. Zatiaľ sa v atmosférach obrích exoplanét našla voda, metán, oxid uhoľnatý a oxid uhličitý.

hitparada2008_4.jpg

Infračervená snímka získaná Keckovým ďalekohľadom na havajskom observatóriu Mauna Kea zachytila tri planéty hviezdy HR 8799 (vľavo a vpravo nad a vpravo pod odtienenou materskou hviezdou v strede).

Foto: C. Marois, National Research Council Canada

Pokračujeme: Hity zo sveta živého...

Pri zvyšných ôsmich pokrokoch redakcia Science ako zvyčajne nestanovila oficiálne poradie. Najskôr čosi o biologických, potom o nebiologických.

Vedci rozpoznali mnoho génov zmutovaných pri rakovinových ochoreniach. V prípade niektorých typov zhubného bujnenia bol zostavený celý genetický obraz.

Umožnilo to jednak sekvenovania celej ľudskej DNA, jednak urýchlenie i zlacnenie sekvenovacích metód. Desiatky zmutovaných génov sú teraz známe pri rakovine pankreasu a glioblastóme (mozgovom tumore), ktoré patria medzi najvražednejšie. Takmer úplný je už genómový pohľad na pľúcnu rakovinu (adenokarcinóm) a akútnu myeloidnú leukémiu.

Na jednej strane tento výskum vedie k istému vystriezveniu: rakovinu sotva vylieči akýkoľvek „zázračný liek", ktorý by pôsobil na jeden špecifický gén - paralelne zmutovaných génov totiž býva veľa. Na druhej strane to motivuje hľadať kľúče k aktivácii obranných systémov tela, aby problém samo vyriešilo „hromadne".

Podarilo sa pozorovať bielkoviny v akcii, pri tom, ako sa pripájajú k iným molekulám.

Dosiaľ platili dve teórie. Po prvé, tvar cieľovej molekuly núti bielkovinu, aby nadobudla zodpovedajúci tvar. Po druhé, bielkovina v roztoku vibruje medzi viacerými tvarmi, kým jeden nezapadne do cieľa, ako pakľúč.

Druhú možnosť tohto roku podporilo zistenie, že istá bielkovina naozaj „tancuje", striedajúc desiatky tvarov. Pri sledovaní bielkovín vyšlo najavo, že jediná, viac-menej náhodná molekulárna udalosť stačí na to, aby sa bakteriálna bunka takpovediac prepla medzi rôznymi metabolickými stavmi. Podarilo sa priebežne sledovať zmeny obsahov až šesťtisíc bielkovín v bunke kvasinky a navyše porovnať dva typy týchto buniek. A napokon je tu záver, že bunky rôznych tkanív vďačia za špecifické vlastnosti ani nie tak palete produkovaných bielkovín, ako množstvu každej.

Bádatelia zachytili na video pohyby cca 16-tisíc buniek rybieho embrya.

Približne toľko ich má rybka zebrička na konci prvého dňa svojho embryonálneho vývoja. Umožnil to nový mikroskop založený na laserovom skenovaní živej vzorky. Na takom videu už je aj vývoj mutantného jedinca tejto rybky, čo poskytuje prvý priamy pohľad na to, ako sa veci odvíjajú nesprávne. Nová viedosekvencia je oveľa dlhšia ako všetky doterajšie, nanajvýš niekoľkohodinové. Cieľom vedcov je nasnímať celý vývoj embrya.

hitparada2008_5.jpg

Sledovanie buniek a odhaľovanie ich delení v "digitálnom embryu".

Foto: Science/AAAS

Nie je tuk ako tuk. Ten „dobrý", tzv. hnedý, využíva energiu a podľa tohtoročných výsledkov sú jeho bunky veľmi blízke svalovým.

Naopak „zlý", tzv. biely tuk, energiu ukladá. „Dobrý" a „zlý" vyplývajú z kontextu. Do tela patria obidva, lenže nesprávna životospráva narúša ich prirodzená rovnováha.

Redakcia Science použila prirovnanie ťažkej, prešívanej pokrývky (biely) k ľahkej elektricky vyhrievanej (hnedý). V bunkách hnedého tuku je veľké množstvo mitochondrií, ktoré spaľujú molekuly tuku a produkujú telesné teplo. Predpokladalo sa, že obidva typy tukových buniek vznikajú z jedného typu predchodcovských. No „vypnutie" génu, určujúceho identitu buniek hnedého tuku, neviedlo ku zrodu buniek bieleho tuku, ale trubicovitých svalových. Dokonca sa sťahovali a naťahovali. Dezaktivovali sa pri tom gény príznačné pre bunky hnedého tuku a aktivovali gény príznačné pre svalové bunky. A funguje to aj opačným smerom. Bunky bieleho tuku majú očividne iný základ. Veľmi dôležitý poznatok pre výskum a liečbu obezity.

Rok 2008 priniesol bohatú úrodu sekvenovaných genómov organizmov.

Tak ako pri génoch a genómoch ľudských rakovinových ochorení, je za tým zdokonalenie a zlacnenie sekvenovacích metód. Po prvých genómoch človeka (vrátane genómov dvoch kľúčových aktérov sekvenovania, z ktorých každý je už legendou) kaukazského typu boli uverejnené prvé genómy Afričana negroidného typu a Ázijca (Číňana) mongoloidného typu. Na svete sú už aj aspoň trojštvrtinový genóm srstnatého mamuta a mitochondriálne genómy človeka neandertálskeho (pracuje sa na úplnom) a jaskynného medveďa. Prebieha sekvenovanie desiatok ďalších organizmov. Genómy by mohli stáť iba päťtisíc dolárov, čo je už trhovo nádejné. No aké presné by boli?

hitparada2008_6.jpg

Takéto zvyšky mamuta, mimoriadne zachované vďaka pochovaniu v sibírskom permafroste, poskytujú vzorky pre sekvenovanie DNA. Najlepšie sa v tejto súvislosti osvedčil genetický materiál z buniek mamutej srsti (vpravo hore).

Foto: Mammuthus Laboratory Khatanga/Tom Gilbert

...a neživého

Objavená bola druhá skupina vysokoteplotných supravodičov.

Supravodivosť je vedenie elektrického prúdu pri nulovom odpore. Najprv v špecifických materiáloch a pri teplotách blízko absolútnej nuly (0 kelvinov), ktorá zodpovedá mínus 273,15 stupňom Celzia (0 stupňov Celzia je 273,15 kelvinov).

Pre prax sú zaujímavé supravodiče, ktoré fungujú pri teplotách značne nad absolútnou nulou. Novú skupinu tvoria materiál na báze lantánu, železa, arzénu, kyslíka a fluóru supravodivý ešte pri 26 kelvinoch a iný, kde je lantán nahradený prazeodýmom a samáriom, supravodivý ešte pri 55 kelvinoch. Supravodivostný rekord tejto skupiny je 56 kelvinov. Od roku 1986 známa prvá skupina supravodičov, založených na medi a kyslíku, má však rekord 138 kelvinov! Lenže nik nevie, ako fungujú. Porovnanie s materiálmi, ktoré obsahujú železo, azda pomôže nájsť odpoveď. Fungujú rovnako či odlišne? Redakcia Science to označila ako najväčšiu záhadu fyziky tuhých látok.

Pokročilo sa so skladovateľnosťou energie z obnoviteľných zdrojov. Vyrábajú elektrinu bez záťaže prostredia skleníkovými plynmi. Lenže slnko svieti či vietor fúka iba časť dňa a vtedy vyrobený nadbytok energie vychádza nazmar, aby zakrátko chýbal a deficit museli vykrývať neobnoviteľné zdroje so stabilnejšou produkciou. S novým kobaltovo-fosforovým katalyzátorom sa dá aktuálne nadbytočnou elektrinou štiepiť voda. Vodík možno spaľovať, alebo ním plniť palivové články, kde spätným zlúčením s kyslíkom vyprodukuje elektrinu. Doteraz pri tom používané katalyzátory sú z platiny alebo iného vzácneho kovu, čo prekáža nasadeniu vo veľkom meradle. Pomocou hojného kobaltu to však ide tiež a dostatočne lacno, hoci v aktuálnej verzii katalyzátora zatiaľ pomalšie - no potenciálne výhody náhrady platiny pre rozvoj tohto odvetvia energetiky stoja za usilovný vývoj.

Z výpočtov vyplynula presná predpoveď hmotností základných častíc.

Jedným z pilierov modernej fyziky je tzv. štandardný model častíc a síl. Vysvetľuje materiálny základ bežného sveta i exotické časticové javy. To, či zodpovedá realite, sa testuje aj nasledujúcou otázkou: predpovedá na základe svojej vnútornej logiky hodnoty pozorovaných parametrov? Napríklad hmotnosti bežných častíc, ako sú protón a neutrón? Tieto hlavné zložky atómového jadra sa skladajú z kvarkov a gluónov. Protón by mali tvoriť tri kvarky viazané silnou jadrovou silou, ktorú sprostredkúva stála výmena gluónov. Lenže následkom kvantovej neurčitosti sa v protóne nepretržite objavuje a mizne záplava gluónov a párov kvark-antikvark. S touto kvantovou mätežou súvisi azda 95 percent hmotnosti protónu. Nový teoretický prístup v rámci mriežkovej kvantovej chromodynamiky využíva simulácie superpočítačmi a mätež nahrádza mriežkou, štvorrozmernou sieťou bodov. Kvarky umiestňuje do bodov a gluóny na ich spojnice. Výsledná predpoveď hmotností protónu, neutrónu a ďalších častíc zodpovedá pozorovaným hodnotám s presnosťou 2 percent. Pred desiatimi rokmi to bolo 20 percent.

hitparada2008_7.jpg

Kombinácia pokrokov fyzikálnej teórie a superpočítačového modelovania výrazne spresnila predpoveď hmotností základných častíc bežnej hmoty a tým aj náš pohľad na svet.

Ilustrácia: Forschungszentrum Jülich/Seitenplan, with material from NASA, ESA and AURA/Caltech

Fenomén roka

Takto redakcia Science označuje pozoruhodné udalosti, súvisiace s organizáciou vedy a jej infraštruktúrou. Tento rok patril Európe a jej „veľkej vede". Najmä novému urýchľovaču LHC (Large Hadron Collider) v CERN, Európskom stredisku jadrového výskumu, pri švajčiarskej Ženeve. Podľa Science to príliš nezmenila ani porucha, ktorá LHC už za niekoľko dní po spustení vyradila z prevádzky do budúceho leta. USA stále zostávajú lídrom svetovej vedy, začína sa však prejavovať lepšia schopnosť Európanov koncentrovať prostriedky na veľké prístroje.

V CERN, na Európskom južnom observatóriu (astronómia), v Európskej kozmickej agentúre ESA (kozmonautika), Európskom zariadení pre výskum synchrotrónnym žiarením, Európskom molekulárne biologickom laboratóriu a ITER (vo Francúzsku budovaný reaktor pre výskum jadrovej fúzie, čo je však celosvetový projekt). Od roku 2002 sa v rámci Európskeho fóra pre stratégiu výskumných infraštruktúr (ESFRI) seriózne uvažovalo o celkom 35 veľkých projektoch. V Nemecku sa aktuálne blíži zahájenie výstavby jednak XFEL, röntgenového svetelného zdroja, jednak zariadenia pre výskum antiprotónmi a iónmi. Pred rozhodnutím o výstavbe je zdroj žiarenia pre hlboké štiepenie a dokončili sa plány veľkého európskeho ľadoborca pre geo- a ekologický výskum Aurora Borealis.

hitparada2008_8.jpg

Umelecká vízia európskeho výskumného ľadoborca, za stredom trupu má vŕtnu vežu.

Ilustrácia: AWI/SCHIFFKO GmbH, visualised by quitte|pruin architekten, Hamburg, Germany

Neúspech roka

Je ním finančná kríza. Určite sa vážne podpíše na vede pri plánovaní a budovaní novej infraštruktúra, európskej aj inde. Priamo zatiaľ vedu nepostihla, no nepriame dôsledky sa už črtajú a prejavia budúci rok. V USA stratili nadácie veľkých výskumných univerzít, ako svetovej jedničky Harvardovej, až štvrtinu hodnoty a tým výnosov, z ktorých financujú prevádzku, investície a štipendiá. Ani Harvard s vysokými poplatkami neodmietne skutočný talent z ekonomicky slabšej rodiny. Teraz predsa len bude musieť odmietať viac aj sľubných uchádzačov.

Podobne sú na tom súkromné nadácie, ktoré významne prispievajú na vedecké projekty. Problém s finacovaním budú mať mnohé malé firmy, ktoré vyvíjajú nové technológie priamo založené na vedeckých výsledkoch. Vrátane energetiky a biomedicíny. Štátmi USA financované inštitúcie už značne obmedzujú stavy zamestnancov a študentov aj investície. Situáciu federálne financovaných ukáže budúcoročný rozpočet - škrty nesmú byť kontraproduktívne.

Ako vyšli lanské tipy

S LHC iba sčasti, objavy sa odkladajú. Redakcia Science pochválila CERN za rýchle spustenie, no správne varovala, že náprava prípadnej poruchy potrvá dlho.

Správna bola prognóza prudkého rozvoja výskumu malých molekúl RNA, mikroRNA - vrátane ich liečebného nasadenia. Opiciam mačiakom takto vedci znížili cholesterol a v myšiach spomalili množenie vírusov.

Stagnuje syntéza umelých mikróbov. Umelý bakteriálny genóm je na svete, no celá umelá baktéria stále chýba, ak je vôbec realizovateľná. Aj pri výrobe biopalív sa to zrejme obmedzí na výber vhodných génov.

Úspechy sekvenovania genómov dnešných či vymretých organizmov vrátane neandertálca sme spomenuli. Dobre postupuje i sekvenovanie genómov mikróbov, vrátane takmer 200 baktérií, ktoré tak či onak súvisia s ľuďmi.

Rozvoj multiferroík, materiálov s vlastnosťami, umožňujúcimi ich nasadenie v počítačoch pri logických operáciách miesto polovodičov i ako pamäťových jednotiek miesto kovov bol tohto roku pomalší, ako sa vlani čakalo.

To isté platí o neurovedách. Výskum svetielkujúcich bielkovín, pôvodne z medúz, ktorý odmenila tohtoročná Nobelova cena za chémiu, umožnil farebne značkovať neuróny a mapovať ich prepojenia. Svetlocitlivé bielkoviny z rias zasa laserom ovládať aktiváciu neurónov. Krok za krokom. Neurovedy sú ale na prahu revolúcie.

hitparada2008_9.jpg

LHC figuruje v lanských i tohtoročných tipoch.

Infografika: CERN

Tipy pre budúci rok

Čo si máme vo vede podľa redakcie Science zvlášť všímať po Silvestri?

Pribudnú genómy kukurice, sóje a prosa. Ďalej rastlín uvažovaných ako zdroje biopalív, okrasných a slúžiacich ako výskumné pomôcky. Pracuje sa na genómoch jablone, pomaračovníka, broskyňovníka, vodného melónu, ihličnatých stromov a rajčín. Kvôli zmapovaniu rozsahu genetickej premenlivosti druhu sa súbežne sekvenujú stovky kmeňov arábkovky Thalovej, ktorá sa pred časom stala prvou rastlinou s úplnou sekvenciou DNA.

Očakávajme správy o vážnych environmentálnych dôsledkoch okysľovania morí a oceánov.

Zosilnejú snahy o pripustenie dôkazov získaných novou generáciou detektorov lži, založených na zobrazovaní mozgu pomocou funkčnej magnetickej rezonancie, do súdnej praxe.

Svetová konferencia o klíme v novembri 2009 v Kodani má skoordinovať kroky na zmiernenie globálneho otepľovania. Vec začínajú brať vážne aj USA, EÚ má náskok, ale čo Čína a India? Najmä s ohľadom na finančnú krízu? Väčšina krajín si zrejme nebude chcieť obmedziť manévrovací priestor záväznými opatreniami.

Satelitný i balónový detektor tohto roku zachytili vysokoenergetické kozmické lúče, ktoré možno vznikli pri anihilácii (vzájomnom zničení častíc a antičastíc) v záhadnej tmavej hmote, ktorá zastúpením vo vesmíre značne prevláda nad bežnou svietiacou. Budúci rok by tieto a ďalšie detektory mali celú vec preveriť.

Rok 2009 vyniká dvojstoročnicou narodenia Charlesa Darwina a 150. výročím vydania jeho prevratného diela O pôvode druhov. Azda sa dozvieme viac o tohto roku objavených génových variantách (od hlíst po myši), ktoré spôsobujú genetickú nezlučiteľnosť, bránia úspešnej reprodukcii a tak predmetný druh rozdelia na dva.

Redakcia Science na záver zopakovala očakávanie veľkých objavov s LHC. Avšak aj americký urýchľovač Tevatron pri Chicagu by už mal na budúci rok nahromadiť dosť údajov, aby to osvetlilo hmotnosť ďalšej kľúčovej zložky štandardného modelu, častice nazývanej Higgsov bozón. Je nízka, ako naznačujú nepriame dôkazy? Analýza všetkých údajov možno potrvá až do roku 2010. Tak či onak, pre fyzikov je to vec prvoradého významu.

Hlavný zdroj: Science z 19. decembra 2008.

(Pre korektnosť: Autor je člen AAAS.)

Najčítanejšie na SME Tech


Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

Čo je populizmus a prečo ho možno budeme potrebovať?

Ak ste si mysleli, že viete, čo je populizmus, s najväčšou pravdepodobnosťou ste sa mýlili.

KOMENTÁRE

Sulík sa vyfarbil, ruské noviny ho vytočili

Ruské médiá opisujú údajnú petíciu za vystúpenie Slovenska z EÚ.

PLUS

Trpeli vojaci i rodičia. O šikane na vojenčine vedel aj Husák

Realita Československej ľudovej armády.

ŠPORT

Drastický šport. Prečo Slovenky nezískali medailu

Velez-Zuzulová aj Vlhová jazdia výborne.

Neprehliadnite tiež

Aj Dell vie vyrobiť monitor pre náročného hráča (test Dell S2716DG)

Má maximálne plynulý obraz v hrách, no využijete ho jedine s výkonnými grafickými kartami od Nvidie.

Štyri hry, ktoré vám spríjemnia víkend

Od plánovania hromadnej dopravy cez magické dobrodružstvo, ničenie áut, až po krvavú akciu.

Je kráľ YouTubu fašista, alebo mu médiá nerozumejú?

Felixa Kjellberga sleduje viac ako 50 miliónov ľudí. Teraz ho obvinili, že šíri nenávisť.

Biológovia objavili v mexickej jaskyni mikróby staré 50-tisíc rokov

Podľa vedkyne sú dané mikróby ako stroje času.

Inzercia - Tlačové správy


  1. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  2. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  3. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  4. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  5. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  6. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  7. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  8. Jarné prázdniny pri mori?
  9. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta
  10. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord
  1. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  2. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  3. Dokázali by ste nakúpiť so zavretými očami?
  4. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  5. Stanovisko Klubu pre Bratislavu k zákazu hazardu v Bratislave
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  7. Mesto Medzev v Charte európskych vidieckych obcí
  8. Valentínska nálada v Poluse pokračuje
  9. M.Borguľa vyzýva veľvyslanca USA k urýchlenému odstráneniu plota
  10. Ušetrite s hypotékou viac ako 1 200 eur
  1. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 17 706
  2. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 10 515
  3. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 6 919
  4. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 6 173
  5. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 5 767
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 5 157
  7. Jarné prázdniny pri mori? 4 016
  8. Jeden z najkrajších interiérov má Meridiana v Prievidzi 3 934
  9. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 3 737
  10. Fakulta manažmentu prepája štúdium a prax cez ďalšie strediská 3 416

Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop