PARÍŽ. Ten sa používa pri liečbe kŕčov kostrového svalstva rôzneho pôvodu, napísal spravodajský server BBC News.
Olivier Ameisen.
FOTO - www2.uol.com.br
Teraz Ameisen napísal o svojich skúsenostiach knihu s titulom Le Dernier Verre (Posledný pohárik), v ktorej sa domáha klinických testov, ktoré by jeho teóriu, že Baclofen potláča chuť na alkohol, preverili.
Francúzske médiá venovali jeho knihe veľkú pozornosť a vyvolala tak záplavu reakcií alkoholikov, dožadujúcich sa rovnakej liečby. Niektorí lekári sa nechali počuť, že po tom, čo liek nasadili, zaznamenali nečakaný úspech. Mnohí ďalší špecialisti sú však skeptickí a varujú pred nebezpečenstvami spájajúcimi sa s takzvanou zázračnou liečbou.
Doktor Ameisen bol docentom kardiológie na newyorskej Cornellovej univerzite a v roku 1994 si na Manhattane otvoril výnosnú súkromnú prax. Potom ho však prepadol zdrvujúci pocit nedostatočnej fundovanosti - cítil sa vraj ako "podvodník čakajúci, až ho odhalia" - a hľadal útechu v záplave whisky a ginu.
"Alkohol mi nechutil, ale potreboval som jeho účinok, aby som vôbec mohol v spoločnosti existovať," priznáva v Poslednom poháriku, ktorá vyjde v januári v angličtine.
Ameisen vraj v snahe zbaviť sa závislosti na alkohole skúsil všetky možné známe prostriedky. V rokoch 1997 - 1999 strávil celkovo deväť mesiacov na klinikách - ale nepomohlo to. V obave o svojich pacientov sa vzdal praxe a vrátil sa do Paríža. Potom v roku 2000 narazil na článok o Američanovi, ktorému lekári pre svalové kŕče nasadili Baclofen, a on zistil, že liek zmierňuje jeho závislosť na kokaíne.
Ameisen s údivom prišiel na to, že špecialisti na závislosť na návykových látkach Baclofen nepoznajú. V marci 2002 začal sám sebe liečiť dennými dávkami piatich miligramov tejto látky.
"Počiatočným účinkom bolo magické uvoľnenie svalov a hlboký spánok," spomína. Takmer okamžite zaznamenal aj klesajúcu túžbu po drinku.
Postupne dennú dávku zvyšoval na maximum 270 miligramov, až zistil, že je "vyliečený". V súčasnosti pokračuje dennou dávkou 30 až 50 miligramov.
"Som prvý prípad, keď liečebná kúra plne potlačila závislosť na alkohole," tvrdí. "Teraz si môžem dať pohárik a nemá to žiadny vplyv. A predovšetkým už necítim nutkavú, neovládateľnú potrebu alkoholu."
Kniha Posledný pohárik sa stala jesenným bestsellerom. Prinútila tisícky alkoholikov snažiacich sa zbaviť závislosti, aby začali zháňať liečbu Baclofenom. Niektorí lekári sa rozhodli ignorovať skutočnosť, že liek nemá autorizáciu na liečbu alkoholizmu, a hlási viac než sľubné výsledky.
"Predpísal som ho dvom alkoholikom, ktorí boli skutočne v koncoch. Musím povedať, že efekt bol zázračný," povedal doktor Renaud de Beaurepaire z nemocnice Paul-Guiraud v Villejuif neďaleko Paríža.
V Ženeve začal doktor Pascal Garche Baclofenom liečiť 12 pacientov, z ktorých sedem zaznamenalo zlepšenie. "Nikdy som takú reakciu nevidel. Nemôžeme ignorovať zistenie, ako je toto. Tá kniha spôsobí poprask," vyhlásil.
Mnohí odborníci sa však obávajú, že vzrušenie médií nad Ameisenovou teóriou zatláča do pozadia spletitý charakter alkoholizmu.
"Poposúvanie ľudí k domnienke, že existuje zázračná molekula, je prejavom úplného nepochopenia povahy alkoholizmu, a je to veľmi nezodpovedné," myslí si Michel Reynaud z nemocnice Paul-Brousse v Paríži.
"Je potrebné množstvo komplexných testov, ktoré by rozhodli, ako táto látka funguje, či je účinná a v akom množstve a či je z dlhodobého hľadiska skutočne neškodná," upozorňuje predseda Národnej asociácie pre prevenciu alkoholizmu a narkománie Alain Rigaud. "Ale aj keď sa ukáže, že účinná je, neznamená to, že liek samotný je riešením."
