PARÍŽ. Stalo sa to onedlho po objave iného rádioaktívneho prvku polónia, nazvaného podľa rodnej krajiny objaviteľky Poľska. Od udalosti uplynie v nedeľu 110 rokov.
Prvok rádium bol objavený v dôsledku rozhodnutia Marie Curie-Sklodowskej skúmať žiarenie, popísané Henrym Becquelerom v roku 1896, produkované zlúčeninami uránu. Pri skúmaní jej pomáhal manžel Piere Curie. Mnohokrát opakované merania oboch vedcov utvrdili v tom, že zdrojom žiarenia sú dva neznáme prvky. Po náročných laboratórnych prácach izolovali najskôr polónium a neskôr rádium, ktoré vydávalo žiarenie s omnoho vyššou intenzitou. Vedeckú obec informovali o novom prvku nazvanom rádium v decembri 1898.
Ostatní vedci chceli uznať nový prvok len po prezentácii v čistej forme. Začala sa nekonečná práca v nehostinnom laboratóriu, na konci ktorej Marie Curie-Sklodowska v roku 1902 získala z ôsmich ton rudy s názvom smolinec, pochádzajúcej z ložiska Jáchymov v Čechách, desatinu gramu čistého rádia. Smolinec bol najskôr len hlušinou uskladňovanou pri ťažbe striebra na haldách. V 19. storočí sa začal používať na farbenie skla a porcelánu. Najväčšiu slávu zažil v čase objavu rádioaktívneho žiarenia, keď sa stal zdrojom nových prvkov.
Pri práci objasnila Marie Curie-Sklodowska aj princíp rádioaktivity rozpad jadier atómov.
Manželia získali v roku 1903 za svoj výskum prirodzenej rádioaktivity Nobelovu cenu. V roku 1911 dostala Marie Curie-Sklodowska druhú Nobelovu cenu za objav polónia a rádia. Rádioaktívne žiarenie sa po zistení, že pôsobí na živé organizmy, začalo používať v medicíne na liečbu nádorov.
Rádium je biely, ťažký a veľmi reaktívny kov. Prirodzený rádioaktívny žiarič, produkujúci alfa, beta i gama žiarenie, vzniká v prírode rozpadom uránu alebo thória a ďalej sa rozpadá. V tme svieti modrým luminiscenčným svetlom. V prírode je veľmi vzácny. Pred prvou svetovou bane v Jáchymove prosperovali pri produkciou dvoch gramov rádia ročne. Baňu v Jáchymove navštívila v roku 1925 aj Marie Curie-Sklodowska.
