BRATISLAVA. Od roku 1989 vedci sledovali veľkú skupinu delfínov tuponosých vo vodách austrálskej Shark Bay (Žraločia zátoka) na západe kontinentu. S prekvapením zistili, že niektoré dospelé samičky majú na zobáku veľmi zvláštny útvar.
Najskôr to vyzeralo, ako keby zvieratá podľahli zhubnej chorobe. Nakoniec sa ukázalo, že nejde o nádor, ale o zvláštny nástroj – morskú špongiu.
Slúži zvieratám ako rukavica, ktorú si navliekajú na zobák, aby sa neporanili pri hľadaní skrytej potravy na piesčitom morskom dne. Táto schopnosť sa nezrodila zo dňa na deň. Vedci odhadli, že ju niektoré delfíny ovládajú zo 200 rokov.
Tím vedený Janet Mannovou z Georgetownskej univerzity vo Washingtone, ktorý tento prvý príklad používania nástrojov medzi delfínmi a veľrybami dlhodobo skúmal, najviac zaujímalo, ako nosenie morskej špongie ovplyvňuje ich životaschopnosť či zdatnosť. Angličania na to majú krásny výraz – fitness.
Samčeky špongiu nechcú
Porovnávanie nákladov a úžitku z používania nástrojov je pri zvieratách veľmi zložité. Najmä preto, že akonáhle sa takýto výnimočný prípad zjaví, snaží sa ho napodobniť celá populácia. Tak je to napríklad pri primátoch, kde nástroje v tej či onej miere používa každý desiaty druh.
V prípade tuponosých delfínov zo Shark Bay však mali výskumníci výhodu. Špongie nepoužívajú všetky delfíny, lebo samci sa im vyhýbajú. Populárne sú iba medzi menšou časťou slabšieho pohlavia, takže mäkkú špongiu si pravidelne navlieka asi 11 percent samičej populácie z tejto oblasti.
Vedci preto mohli prvý raz v histórii porovnať životné štýly skupiny morských cicavcov, ktorá nástroje používa, a skupiny, ktorá nie – možno aj to, čo sa za ňou skrýva.
Úspešné samotárky
Delfínie samice, ktoré používajú špongiu, trávili viacej času osamelo. Častejšie a dlhšie sa potápali, vytrvalejšie skúmali morské dno a venovali sa viac aj kŕmeniu.
„Inteligentní obyvatelia mora môžu byť aj nástrojmi vybavení workoholici, ktorí s ich použitím strávia pri love viac času než akékoľvek iné zvieratá,“ komentovala nevšednú usilovnosť samíc šéfka výskumného tímu Janet Mannová, profesorka biológie a psychológie. Článok jej tímu vyšiel v časopise PLoS One.
„Špongiové samičky“ naplnili hlavný zmysel svojho života takisto ako ich menej usilovné kolegyne: pri rozmnožovaní boli rovnako úspešné ako samičky, ktoré špongiu pri hľadaní potravy nepoužívali.
Takže napriek tomu, že životu v skupine sa morské workoholičky venovali menej, čas strávený osamelo na morskom dne im nechýbal.
Výhodný workoholizmus
Workoholizmus v tomto prípade nielenže nie je neutrálny alebo dokonca škodlivý, no dokonca sa vypláca.
V ríši ľudí si môžu prehnaní milovníci práce privodiť mnohé komplikácie, no pod austrálskou vodou platí, že usilovnejšie zvieratá zoženú viac potravy bez ujmy na rodinnom či skupinovom živote alebo pri rozmnožovaní. A môžu odovzdať svoje umenie aj potomstvu, najmä vtedy, ak má ženské pohlavie.
Niektoré samce sa síce tiež učia nosiť špongiu, no celkovo sú slabými žiakmi. Aj z toho vidno, že ani delfínie samičky umenie používať nástroj nededia, ale musia ho zvládnuť tak, že napodobňujú iné.
Začínajú ako dojčatá
Napodobňovať začínajú s materinským mliekom. Všetky novonarodené samičky totiž začali používať špongiu predtým, než ich matky odstavili.
Samčekovia, ktorí sa výnimočne tiež začali učiť pracovať s nástrojom, to pred odstavením ani neskúšali.
Autori štúdie predpokladajú, že dcéry majú prísnu tendenciu preberať sociálne správanie a zvyklosti pri kŕmení od matiek.
Synovia sú viditeľne menej zainteresovaní na matkinom správaní, viac ich zaujíma hľadanie spojenectva s inými samčekmi. Ťažko si tu nevšimnúť paralelu z nášho sveta.
Nie je to ľudský výmysel
Používanie nástrojov sa kedysi vysvetľovalo ako typická ľudská vlastnosť. Postupne však biológovia zistili, že ich okrem primátov používa napríklad aj 30 druhov vtákov.
Vrany sa naučili používať ako nástroj na rozbíjanie orechov autá: položia orech na cestu pred križovatkou, počkajú, kým autá rozdrvia škrupinu a keď vodiči stoja na červenú, zoberú si chutné sústo.
Aj príklad zo Shark Bay ukazuje, že termíny ako socializácia, učenie alebo kultúra nemusia patriť iba do spoločnosti ľudí.
