BRATISLAVA. Látky, ktoré ovplyvňujú aktivitu génov v mozgu (ich expresiu), vylepšujú duševné schopnosti, učenie aj pamäť. Zatiaľ to funguje aspoň pri potkanoch.
Vedci pokročili v chápaní významu molekulových zmien v mozgu a pamäti bez toho, aby súčasne prebehla zmena DNA (sú to tzv. epigenetické zmeny).
Jedeným z kľúčových regulátorov v epigenetike je skupina enzýmov, známych ako histón deacetylázy (HDACs). Spôsobia, že DNA sa na susediace bielkoviny viaže pevnejšie, a nakoniec ovplyvní zapojenie génu.
Tím neurologičky Li-Huei Tsaiovej z Massachusettského technického inštitútu ukázal, že inhibítor umožňuje myšiam s poškodenou pamäťou vybaviť si stratené spomienky.
Vedci zatiaľ nepoznajú mechanizmus epigenetickej regulácie. Predpokladajú však, že napríklad cvičenie, zraková stimulácia alebo liečivo umožnia „odviazať“ DNA a potom aktivovať gény dôležité pre prestavbu nervov. To podporí vznik a vývoj nových nervových spojení a posilní existujúce.
„Naše mozgy možno používajú tieto epigenetické mechanizmy, aby sme sa mohli učiť a zapamätávať si, alebo nám poskytujú dostatok plasticity pre učenie a prispôsobovanie sa,“ hovorí John Satterlee, riaditeľ epigenetického programu Národného ústavu pre zneužívanie liečiv v Bethesde.
„Pamäťové stopy zrejme zostávajú zachované, ale mozog ich nedokáže nájsť pre poškodenie nervových obvodov,“ dodáva Tsaiová.
Inhibítory HDACs, významne podporujúce tvorbu spojení medzi nervovými bunkami, nie sú bez problémov. Štúdia z časopisu Neuron ukazuje, že u myší môžu spôsobiť odumieranie buniek s príznakmi Alzheimerovej choroby. Vedci sa preto budú musieť zamerať na zlúčeniny, ktoré pôsobia na jednotlivé enzýmy HDACs selektívne. Tsaiová je optimistická a údajne už má vytypovaný správny selektívny inhibítor.
Autor: der
