Far Cry 2 - krvavá Afrika

Lúče zapadajúceho slnka na africkou savanou vyzerajú na prvý pohľad nesmierne romanticky. Vyľakané zebry bežiace popri vozidle zas dávajú človeku pocítiť divočinu v neagresívnom zmysle slova. Lenže to nie je skutočná tvár Afriky, aspoň nie tá, ktorú sa ná

m snaží prezentovať akčný titul Far Cry 2. Montrealské štúdio Ubisoftu prebralo taktovku po nemeckom Cryteku, ktorí sa rozhodol bojovať s Krízou, dokonca nie raz, ale to neznamená, že by pokračovanie úspešnej strieľačky spred štyroch rokov malo byť okamžite odpadom. Je titulom úplne iným, s predchodcom ho vlastne spája len názov. Pritom si Ubisoft mohol pokojne dovoliť ignorovať úspech predošlej značky a pripraviť úplne nový projekt. Nebudeme sa však zaoberať debatou o tom, či je lepší prvý Far Cry alebo ten africký – dôležité totiž je, či ide skutočne o takú bombu, ktorá nám vyrazí dych a ešte aj nakope do zadku.

Na prvý pohľad určite áno. To, čo totiž uvidíte na obrazovke, je bez akéhokoľvek prikrášľovania nádherné. Africký kontinent nie je tak častou zastávkou herných vývojárov, pričom ponúka netušené možnosti. V Ubisofte to vedia a spravili veľmi dobre, že si vybrali práve do horúceho pekla, aj keď svoj príbeh zasadili do vymyslenej krajiny. Netreba však mnoho a predstavíme si ktorýkoľvek štát, v ktorom zúri občianska vojna. Náš hlavný hrdina – ktorého si na začiatku vyberáte z niekoľkých rôznych žoldnierov, pričom ostatných stretnete neskôr počas hrania – prichádza do africkej krajiny, v ktorej ľudskosť dávno vymrela. Základná myšlienka je založená na honbe za dodávateľom zbraní, Šakalom, ktorý podporuje otvorený konflikt medzi dvomi militantne založenými frakciami. Či to už bude APR alebo UFLL, ide o organizácie, ktorej skratka môže znamenať čokoľvek, vždy má však prívlastok brutálna, neľudská, krvavá a hlúpa. Pre úplnosť proti sebe stojí Aliance for Popular Resistance a United Front for Liberation and Labor.


Všetky screenshoty nájdete v galérii hry

Postava Šakala pripomína filmové spracovanie Lord of the War, v ktorej Nicolas Cage v jednej zo svojich mála dobre zahraných úloh ukázal odvrátenú tvár vojny. Respektíve tú skutočne odvrátenú, lemovanú telami mŕtvych vojakov. Vojna by rozhodne nebola tak krvavá, nebyť zbraní. Nebyť dodávateľov zbraní, ktorí s jediným cieľom, a to zbohatnúť, dávajú smrtiace predmety do rúk oboch strán a neustále tak živia konflikt, ktorý je pre nich len biznisom. Nepríjemná myšlienka, ktorá jednoducho musí chytiť, je vynikajúcim podkladom pre hru - a ďalej príbeh rozvíjať nebudeme. Je to perfektné, len – a to nebude po prvýkrát – si musíme trochu rypnúť. Ponorenie do hry, respektíve základná dejová línia je totálne odfláknutá. To dôležité sa dozviete počas úvodnej nahrávacej obrazovky. Dokážeme si predstaviť desiatky zaujímavejších vysvetlení situácie, než textom o pár vetách.

Ale nevadí. Prichádzate do Afriky, dovolenkovať nemienite, vašou úlohou je získať hlavu Šakala. Hlavný hrdina je totiž taký dobrák od kosti a nech budete hrať na ktorúkoľvek stranu, páchať akékoľvek zverstvá, vždy sa to napokon otočí na výber menšieho zla. Hrdina je hneď pri svojej ceste do hotelu, ktorá je mimochodom spracovaná ako vynikajúca in-game sekvencia v engine hry, kedy sa okolo seba voľne obzeráte, nakazený maláriou. Taxikár vás bez väčších problémov nechá ležať na zaprášenej ceste pred hotelom a nebyť tajomnej postavy, skapete tam pod páliacim slnkom. Tým tajomným záchrancom nie je nik iný ako Šakal. Vie o vás, že ho chcete zabiť a pokojne by vás mohol bezvládneho, ležiaceho na posteli, poslať rovno do pekla, ale to by bola predsa len príliš krátka hra, nie?

Po prebratí sa a vytackaní z hotelu nachádzate prvú nezištnú pomoc pred postupujúcou maláriou, ktorá vám bude robiť problémy počas celej hry. Na svoju stranu si získate prvých pomocníkov, vedľajšie postavy, s ktorými neustále komunikujete. Prvé ponorenie sa do otvoreného sveta pôsobí úžasne. Určite sa nevrhnete do prvej búdy, aby ste vzali úlohu, ale sa vyberiete naprieč nádherne spracovanou africkou krajinou. Vývojári sa pre podklady vybrali skutočne do Afriky a práve preto pôsobí... jednoducho africky. Nespútaná divočina je prezentovaná všetkým, čo sme videli v dokumentárnych filmoch: horúce savany, ktoré sú napoludnie skutočne neznesiteľné, pretože odrážajúce sa lúče od uschnutej trávy vás oslepujú. Hustá džungľa, ktorá sa nachádza len v blízkosti riek, avšak tu doslova besnie. Úbohé chatrče pozostávajúce zo zopár plechov, absencia akejkoľvek civilizačnej vymoženosti (ak teda vynecháme všadeprítomné zbrane). Áno, taká je Afrika vo Far Cry 2. Vyzerá úžasne a zároveň je krutá.

O grafickom spracovaní by sa skutočne dali písať básne a ospevovať dych vyrážajúce a dynamicky sa meniace prostredie môžeme od rána do večera. Výpis zážitkov postavených na vstrebávaní atmosféry prostredníctvom grafického spracovania a „letného oddychovania“ pri hre vnímaním a nasávaním horúceho vzduchu, nemá obdoby. Afrika má svoje neopísateľné čaro, ktoré vás omráči. Je to niečo nádherné a hoci grafické spracovanie nedosahuje úrovne Crysisu, dokáže upútať svojou atmosférou a to sa ráta omnoho viac ako milión plus jeden efektov. Nebudete sekať kúsky stromov streľbou po kúskoch, pretože to tu proste nefunguje, prehýbanie listov flóry nevyzerá tak reálne, ale pri hraní máte pocit, že ste skutočne niekde v nehostinnej africkej krajine, ktorá svojou surovosťou priťahuje, ohromuje, vynucuje si rešpekt.

Otvorený svet ako nám ho prezentuje Far Cry 2 je skutočne krajinou, kde vaše kroky môžu viesť ktorýmkoľvek smerom. Obmedzenie na 50 kilometrov štvorcových neberte ako tesné väzenie, aj keď rozlohou sa nevyrovná napríklad Just Cause. Tam, kde tento akčný projekt od Eidosu ukazoval široké možnosti gigantickej krajiny, v ktorej ste sa mohli ľahko stratiť alebo dokonca ju nechať nepreskúmanú, je každý kút africkej rozprávky na tom správnom mieste a nepripadá vám ako zbytočný. Otvorenosť ide ruka v ruke s poskytnutím adekvátnych dopravných prostriedkov. Nie raz sa vyberiete do cieľovej destinácie po vlastných – to sa skutočne stane neraz, niekedy dobrovoľne, niekedy z donútenia. Radi sa však oddýchnete v pohybujúcom sa prostriedku. Je neskutočná škoda, že pestrosťou vás vozový park rozhodne neprekvapí. Starší ročník akejsi „Dacie“, potom jeep s najlepšími rokmi za sebou, avšak s pripevnenou statickou zbraňou na korbe. Potom tu máme skutočný Jeep, nákladiak, rýchlu buginu, na vode sa plavíte rybárskou loďou a pre fajnšmekrov tu máme odložené rogalo. A to je všetko, nič iné v Afrike zrejme nepoznajú.

Ovládanie vozidiel môžeme zaradiť medzi arkádové, vozidlá poskakujú po nerovných cestách a natriasanie sa zo strany na stranu z vlastného pohľadu je úžasné. Alebo úžasne africké. Len keby bolo druhov vozidiel viacero. Tie prítomné sa síce svojimi vlastnosťami od seba odlišujú, stále je to však zúfalo málo. Pri poškodení dopravného prostriedku máte možnosť opraviť ho – žiadna minihra, jednoducho stlačíte adekvátne tlačidlo, otvoríte kapotu, vidíte ako postavička baštrnguje v motore a to je všetko. Odfláknutých vecí pri používaní dopravných prostriedkov je viacero. Pri pohľade nadol vidíte statické nohy hrdinu – najlepšie je, ak sa textúra pedálov prekrýva s lacnou mokasínou hlavnej postavy. Ohromenie trvá len chvíľu.

Sloboda je preto mierne naštrbená chabým vozovým parkom. To by však nebolo nič, vytriezvenie príde v okamihu, keď uvidíte hlavné princípy, na základe ktorých sa hra posúva smerom dopredu a núti (síce slobodne a ktorýmkoľvek spôsobom) chodiť z miesta A na miesto B, kde máte buď niekoho zastreliť, prípadne niečo vyhodiť do vzduchu alebo od niekoho niečo dostať. Ako správna akčná strieľačka – ak to totiž náhodou neviete, Far Cry 2 je klasická FPS-ka, čiže sa na dianie pozeráte z vlastného pohľadu – je aj táto založená na kosení nepriateľov. Takže skôr ako dotyčnú osobu zneškodníte, často vystrieľate všetkých naokolo. Skôr ako niečo vyhodíte do vzduchu, vyhodíte do vzduchu všetko okolo. A niečo od niekoho získate tak, že vystrieľate všetko a všetkých, prídete na miesto M, hrdinsky stlačíte tlačidlo T, čím sa spustí animovaná sekvencia S a postava P vám dá predmet P (sakra) a vy máte splnenú ďalšiu úlohu.

Dobre, strieľa sa tam ako o dušu, lenže strieľa sa nezmyselne. Teda nezmyselne. To ako úlohu splníte, je len na vás, pričom to, že vám niekto čosi zadá, ešte neznamená, že to splniť musíte. Vždy existuje alternatíva a práve na to tu máte parťákov, ktorých si postupne získavate na svoju stranu. Jeden vám pomôže dostať sa z objatí smrtky (ste na pokraji síl, padáte mŕtvy na zem, keď tu zrazu, kde sa vzal, tu sa vzal – príliš dlhá veta, takže ju ukončíme bodkou. Objavil sa váš záchranca, odvedie vás do bezpečia, pomôže s niekoľkými protivníkmi a ide sa ďalej.), druhá vám pomáha v priebehu misií. Je to príjemné, je to radosť, ale streľbe sa jednoducho nevyhnete. Čo je však skutočne zaujímavé, je spomínaná a už otrepaná sloboda. To, že máte niekam prísť, ešte totiž nehovorí o tom, že sa musíte vybrať po tej a tej ceste, že nemôžete ísť okľukou, že sa nemôžete trmácať cez hory, že... je to jednoducho výhradne na vás. A nielen to, ako sa na inkriminované miesto dostanete.

Niekto chytí do rúk flintu a s revom sa pokúsi to všetko vystrieľať. Dá sa aj tak, kto má presnú mušku, nahodí si červenú handru na čelo a rambovským spôsobom vrieska a všetko to vystrieľa. Niekto iný zas potichu vyláka nepriateľov do náruče istej smrti – čo čert nechcel, vybuchne pod nohami nepriateľov v presile mína nastražená hráčom. Alebo si počkáte na noc, kedy je viditeľnosť výrazne nižšie, potichu, s tlmičom na snajperke dávate jedného panáčika dole za druhým. Nie je to síce tak jednoduché, ale ide to. Kto si chce akciu užiť v skutočne pompéznom štýle, chytí do rúk podomácky vyrobený plameňomet a mierne priloží pod kotol. Stačí dostať nepriateľov na správne miesto (pomôcka: suchá tráva + oheň + nepriatelia = podivný zápach spáleného mäsa) a už to ide. Najlepšie je však všetky spôsoby kombinovať. Nikto vás nenúti, aby ste to spravili tak a tak, nikto vás dokonca nevhodí do umelého tunela, aby ste išli jednou cestou. A pri všetkej úcte ku Crysis, to bol tunel tiež, len sa dalo ísť trochu viac do strán. Vo Far Cry 2 to je skutočne otvorený svet.

Vidíte, vyzerá to neskutočne príťažlivo a postupným plnením úloh (po zadanie si vždy prídete do centrály konkrétnej frakcie, ste však nútení pre postup príbehu spolupracovať s oboma) sa prepracovávate dopredu, užívate si prírodu, strieľate, nakupuje nové zbrane (tie po nepriateľoch sa zasekávajú a to výhradne v nevhodných momentoch), vylepšujete si ich – a je to jedna veľká pohoda, takže tomu dáme deviatku, ešte si poškrabkáme bruško nad úchvatnou hudbou, pochválime zvuky a hajde do postieľok. Tak to teda nie. Hudbu pochváliť ešte musíme – dynamicky sa meniace tóny orchestra dávajú hráčovi ten správny pocit ponorenia sa do práve prebiehajúcej situácie, pričom hudba neznie výhradne v akčných momentoch. A zvuky, ako prostredia, tak aj dabing, prestrelky, výbuchy, pokrikovanie, proste všetko má svoje výrazné plus, podpisujúce sa na technologickej kvalite celého projektu. Dokonca boli schválne vynechané zábavky s ohňom – podpaľovať budete s radosťou, aj keď sme čakali trochu viac, zápalky do rúk odteraz berieme s veľkým rešpektom. To áno. Všetko je to super. Teda byť mohlo. Far Cry 2 však dopláca na malé prkotiny, ktoré v konečnom zúčtovaní podkopávajú nohy hernému ošiaľu.

Pôjde poporiadku a pekne pomaličky, aby sme všetkých fanúšikov hry nenaštvali hneď na začiatku kritiky. Mapa. Je to taký pekný plánik, kde máte farebne vyznačené, kam že to vlastne musíte prísť, no s prehľadnosťou to nemá nič spoločné a neustále do nej budete nazerať, či vlastne idete správne, či by nebolo lepšie ísť tadiaľ a tadiaľ, lenže to vlastne neviete, pretože je to mapa neprehľadná. A znovu do nej pozeráte a nech meníte mapy s akoukoľvek mierkou, vždy ide o niečo veľmi okaté, približné, nepresné. Ako v skutočnosti. Ako v skutočnosti do nej aj ľudia bez orientačného zmyslu čumíme, ale s hrateľnosťou to nemá nič spoločné. Do mapy si nemôžete ani zaznačiť GPS súradnice, ale len vidíte, kam sa máte dostaviť. Mobilný telefón, ktorý používa hrdina, sa dal využiť omnoho lepšie. Platidlom sú diamanty. Tie dostávate za splnené úlohy, ale ich nachádzate aj v kufríkoch pohodené kdekoľvek. Niekto niekde napísal, že je to zábava hľadať ich. Nie, nie je to zábava. Je to zbytočné mrhanie časom, pri ktorom stratíte nervy a ste ohodnotení jedným, dvomi diamantmi, pričom za splnenie úlohy ich dostanete niekoľkonásobne viac. Jediným indikátorom pre výskyt kufríku s diamantom v tesnej blízkosti je blikajúca dióda. Čím rýchlejšie bliká, tým ste bližšie. Zábava ako hovädo, budete blúdiť, budete nadávať a nakoniec sa na to vykašlete. Pri ovládaní si taktiež užijete hľadanie konkrétneho miesta pre nastúpenie vozidla, opravu vozidla alebo využitie zbrane vozidla. Dokonalé škrípanie zubami na úzkej rybárskej loďke. Nemohlo byť všetko vyriešené nie jedným, ale viacerými akčnými tlačidlami?

Takže niektoré prvky spojené s ovládaním a prehľadnosťou nie sú práve najlepšie. Nevadí, máme more času a dva kopce možností ako sa vyšantiť v úžasnej krajine, tak prečo nejasáme. Monotónnosť. Afrika podľa Ubisoftu vyzerá pekne. To áno, ale žijú v nej len ľudia, ktorí: A) nosia zbrane B) strieľajú po vás C) respawnujú sa na stanoviskách D) stanovísk je mnoho E) sú dotieraví. A všetko sú to tí istí ľudia! Počas prechádzania otvorenými priestranstvami za cieľom splnenia úlohy vždy natrafíte na niekoľko stanovísk, cez ktoré ak chcete prejsť, tak to tam musíte celé vyčistiť. Niekedy sa tam panákovia objavia znovu, niekedy zas nie (či ide o bug, netušíme), ale neskutočne to ruší pri hraní. Nepriatelia sú totiž mimo hlavného mesta pre vás všetci a všetci po vás aj strieľajú, hoci vašu identitu po výmene vozidiel na vzdialenosť niekoľkých desiatok metrov jednoducho poznať nemôžu. A čo, že sú inteligentní, nepostávajú na mieste, snažia sa vás obísť a keď ich prechcáte vy (potichu a nenápadne meníte miesto), tak vás neuvidia ako im mierite na chrbát. Až tak veľké no a čo to nie je, pretože súboje sú potom zaujímavé, nepriatelia toho pomerne veľa vydržia, vy zas menej než v zvyčajnej akcii, ale aj tie najzaujímavejšie súboje sa stanu otrepanými, pokým ich zažívate pravidelne na známych miestach.

Proste vás to začne nechutne iritovať (povšimnite slušný slovník autora) a potom si povšimnete ďalšiu chybičku krásy. Kde, do pekla (beriem späť, slovník autora si netreba všímať), sú civilisti? V tejto virtuálnej Afrike nie sú žiadni obyčajní ľudia. Predstavte si Grand Theft Auto bez ľudí na uliciach – prechádzali by sa po nich len gangstri a vaši nepriatelia. Že to znie bláznivo. Toto prirovnanie síce mierne pokrivkáva, pretože Afrika vo Far Cry 2 je predsa len rozľahlá divočina, ale ani tak tu nenatrafíte na bežného človiečika len tak potulujúceho sa vonku. V miestnom bare vždy niekto postáva, ale vonku, pri bežnom putovaní krajinou, ak zočíte panáka, musíte ho zastreliť, pretože inak zastrelí on vás. To je celá interaktivita. Je to síce len strieľačka, avšak otvorený svet by mal byť otvoreným pre všetkých, nielen pre nepriateľov.

Následne vo vás začne hlodať červík nespokojnosti a hľadania čohosi nehmatateľného – dospelého, čo by dalo odkaz hernej verejnosti vhodný na zamyslenie. Isteže, máme tu ten príbeh o obchodníkovi so zbraňami. To je znepokojivé a nepríjemné, to áno. A strieľa sa tam. A to je všetko. Akoby sa vývojári báli zabrdnúť niekedy hlbšie. Raz za čas sa to podarí: musíte zlikvidovať humanitárnu pomoc, aby si tí priblblí Európania a Američania nezačali myslieť, že je tu všetko v poriadku a nemajú už nič posielať. To je vskutku vynikajúce a na krásnom príklade ukazuje, že vysielaná humanitárna pomoc a sledovanie z diaľky problém skutočne neriešia! To je skvelé, to je perfektné, ale je to niekedy podané trochu plocho. Proste tu to máte a splň to ako misiu a potom fajka zhasla. Menší strih na štvrté Call of Duty. Pamätáte na niektoré skutočne famózne scény. Ktorúkoľvek, vyberte si skutočne hociktorú. A teraz si predstavte, že by sa o niečo podobné pokúsili aj v Ubisofte. V Afrike, v krajinách zmietaných občianskou vojnou, je bežné používať nadrogované deti ako vojakov. Prečo tvorcovia nebrnkli na skutočne citlivú strunu? Prečo ju len mierne pohladili a nechytili poriadny akord a nehrabli do strún?

Počas hrania si uvedomíte, že niektoré veci nie je najlepšie nechávať na otvorený svet a je do toho vložiť aj, hoci patetické, posolstvo. A podať ho správne, ako na podnose, ukázať prstom. Vo Far Cry 2 to vyzerá len ako povedané medzi rečou.

Dosť však bolo frflania. Far Cry 2 je výborná strieľačka. Agresívna (áno, ak máte málo zdravia, kliešťami/nožom/zubami si vyťahujete náboj z tela atď.), krvavá, rozľahlá, nádherná, africká. To všetko je Far Cry 2. Lenže stále je to len strieľačka, ktorá začne nudiť neustále opakujúcimi sa úlohami, miernou plytkosťou, prázdnotou, opakujúcimi sa sekvenciami. Niekedy je to napríklad len nedotiahnuté do konca: chápeme, že pri zapálení vysušenej mapy nemohli vývojári dovoliť, nech vypálime kusisku mapy, no keď zostane vyhorený pekný kruh (a oheň sa šíri lepšie po vetre!), vyzerá to trochu divne. Negatívne stránky brať za podstatné môžete, ale zároveň nemusíte. Váš názor môže byť úplne opačný a vadiť vám spomínané problémy nemusia. Pre vás ide o jasnú deviatkovú hru, tohtoročnú bombu. Môj súkromný, subjektívny názor však je, že to v Ubisofte mohli dotiahnuť omnoho ďalej a očakávania boli väčšie.

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Naše mobilné bankovníctvo si prišli vyskúšať novinári z Rakúska
  2. Volkswagen a jeho štedrá nádielka modelov
  3. Venujte na Vianoce darček plný informácií!
  4. Týchto 18 rád ako ušetriť som mal počuť ešte pred osemnástkou
  5. Päť faktorov, prečo môže skolabovať slovenský dôchodkový systém
  6. Ceny elektriny rastú. Firmy ale môžu ušetriť
  7. Kam chodí Gordulič na vtipy? Ako sa rodí Grape? Zisti to sám
  8. Top First moment dovolenky na leto 2018
  9. Hyundai Kona prekvapí výbavou aj dizajnom
  10. Na tohtoročných trhoch pred Auparkom vystúpi aj Katka Koščová
  1. Auto ako vianočný darček, rastie záujem o zánovné vozidlá
  2. Vianočný bázar chalaňov
  3. Vianočné mecheche 2017
  4. Volkswagen a jeho štedrá nádielka modelov
  5. Študentskou osobnosťou Slovenska Ing. Martina Majorošová
  6. Majstrovstvá Stavebnej fakulty STU v Bratislave v plávaní 2017
  7. Týchto 8 kritérií by mal kvalitný kolagén spĺňať
  8. Beam Suntory zaznamenal silný rast predaja po zmene distribútora
  9. Zamestnanci a študenti EU v BA darovali radosť a vyčarili úsmev
  10. Rekonštrukcia v zime? Prečo nie?
  1. Týchto 18 rád ako ušetriť som mal počuť ešte pred osemnástkou 6 906
  2. Päť faktorov, prečo môže skolabovať slovenský dôchodkový systém 5 939
  3. Naše mobilné bankovníctvo si prišli vyskúšať novinári z Rakúska 3 657
  4. Venujte na Vianoce darček plný informácií! 2 255
  5. Hyundai Kona prekvapí výbavou aj dizajnom 2 218
  6. Top First moment dovolenky na leto 2018 2 090
  7. Kam chodí Gordulič na vtipy? Ako sa rodí Grape? Zisti to sám 1 993
  8. Projekt Zig Zag dokázal, že Slováci túžia po zaujímavom bývaní 1 966
  9. Ceny elektriny rastú. Firmy ale môžu ušetriť 1 647
  10. Reportáž: Jaternice a klobásy pred jedením netreba šúpať 1 387

Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

My jediní máme Boha. Patrí iba nám a robí všetko, čo chceme

Slovenský Boh nám poslal slovenského Ježiša cez jeho slovenskú matku, aby nás chránil.

TV

Študenti z STU postavili auto so zrýchlením superšportu

Cenový odhad tohtoročného modelu je vyše 120-tisíc eur.

Neprehliadnite tiež

Otravovali už dinosaurov. V jantári našli zachovaného kliešťa

Je to sen paleontológa, opísal objav jeden z členov výskumného tímu.

Ako by vyzeralo Grónsko, keby sa roztopil jeho ľadovec

Teplé prúdy vplývajú na väčší počet ľadovcov, než vedci čakali.

Vznikla nová kapitola Harryho Pottera. Napísala ju umelá inteligencia

Dielo sa volá Harry Potter a portrét toho, čo vyzerá ako veľká kopa popola.

Vidíte na obrázku cikcakovité čiary? Môžete zažiť slepotu

Zakrivená slepota nie je diagnóza, spôsobuje ju evolúcia.

Prezradeniu deja nových Star Wars zabráni rozšírenie pre Chrome

Jednoduché rozšírenie označí stránky, ktoré môžu priveľa prezradiť.