SME

Sumatre hrozí ďalšia katastrofa

Vedci preskúmali koraly pri ostrovoch západne od strednej Sumatry v Indonézii. Zistili, že po približne dvoch storočiach sa tam opakujú silné zemetrasenia, aké v decembri 2004 spôsobilo katastrofickú vlnu cunami, ktorá na severovýchode a severe Indického

Nedávno odumretý koralový útes - tieto koraly doplatili na zdvih morského dna, spôsobený zemetrasením s magnitúdo 8,4 západne od strednej Sumatry v septembri 2007.Nedávno odumretý koralový útes - tieto koraly doplatili na zdvih morského dna, spôsobený zemetrasením s magnitúdo 8,4 západne od strednej Sumatry v septembri 2007. (Zdroj: Science)

oceánu zabila státisíce ľudí. Tieto zemetrasenia vždy prichádzajú v sérii, trvajúcej niekoľko desaťročí. Aktuálna sa iba začala, pričom prvé zemetrasenia série bývajú slabšie.

Sundská priekopa na indickooceánskej strane veľkých ostrovov Sumatra a Jáva v Indonézii je ohniskom búrlivej geologickej aktivity. Ide totiž o tzv. subdukčnú zónu, kde jedna doska zemskej kôry vkĺzava pod druhú. V tomto prípade indoaustrálska pod eurázijskú. Výsledkom sú časté zemetrasenia a hojné sopky. Keďže táto zóna prebieha po morskom dne, sprievodné prudké pohyby masívov hornín často vyvolajú mohutné prívalové vlny cunami.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

SkryťVypnúť reklamu

Také javy sa objektívne ťažko predpovedajú. Odhliadnuc od faktu, že spoľahlivejšia varovná sieť začala v Indonézii fungovať až po tragédii z decembra 2004 a silných zemetraseniach v nasledujúcich rokoch. Riziko však treba minimalizovať. Z čisto humánneho i ekonomického hľadiska - kvôli miestnym obyvateľom i turistom.

zemetrasenia_sumatra2a.jpg

Reliéfna mapa Sundskej priekopy. Zelený masív v strede je Sumatra, vpravo je tmavomodro vyznačená oceánska časť indoaustrálskej dosky zemskej kôry, ktorá v priekope vkĺzava pod eurázijskú - jej oceánska resp. morská časť je vyznačená svetlomodro. Vpravo hore od stredu sú Mentavajské ostrovy, oblasť zberu údajov pre štúdiu opísanú v tomto článku. Sever ukazuje biela šípka pod Sumatrou. Červený kotúčik dole vpravo od Sumatry zodpovedá epicentru podmorského zemetrasenia z 26. decembra 2004, ktoré spôsobilo tragickú cunami.

SkryťVypnúť reklamu

Ilustrácia: California Institute of Technology

zemetrasenia_sumatra3.jpg

To isté, línie a body presnejšie vykresľujú silové pôsobenia v subdukčnej zóne.

Ilustrácia: California Institute of Technology

Pomocný náhľad do histórie

Preto je mimoriadne dôležitá aj rekonštrukcia minulého výskytu tamojších zemetrasení. Mohla by totiž spresniť všeobecnú prognózu budúceho vývoja, ktorá poslúži ako základ ďalšieho budovania varovnej siete.

V tomto duchu sa nesie štúdia, ktorú v najnovšom čísle časopisu Science uverejnil Kerry Sieh z Kalifornského technologického inštitútu v Pasadene (USA) a Nanjangskej technologickej univerzity v Singapure s deviatimi americkými, indonézskymi a taiwanskými kolegami. Sieh podrobne skúma geológiu Sundskej priekopy už viac ako desaťročie. Pracoval aj v tímoch záchranárov na prelome rokov 2004 a 2005 a pomáha zlepšovať varovnú sieť.

SkryťVypnúť reklamu

Zemetrasenie z decembra 2004 uvoľnilo iba malú časť napätia hromadiaceho sa v horninách zóny. Navyše jeho epicentrum ležalo v severnej časti priekopy. Ako sa vyvíja tektonická situácia južnejšie? Ani zemetrasenia, ktoré Sumatru zasiahli v rokoch 2005 a 2007, podľa následných meraní „nevystrieľali všetku muníciu".

Kde v tejto oblasti aktuálne hrozí najväčšie nebezpečenstvo? Vedci pre odpoveď nazreli do histórie. Nie do letopisov. Žiaľ, nijaké z dosiaľ známych nezachytávajú minulosť Sumatry dostatočne podrobne. Lenže letopisy nemusia byť iba písomné. Zaznamenáva ich aj príroda - konkrétne v stavbe koralových útesov.

zemetrasenia_sumatra4.jpg

Zemetrasením novo zdvihnutý koralový útes na Mentavajských ostrovoch. Odumreté stromy tvorili pobrežnú džungľu, kým mali korene nad úrovňou mora, pomalé klesanie pred zemetrasením ich však doň ponorilo. Tesne pred zemetrasením a dodatočnými otrasmi v septembri 2007 sa pobrežná línia nachádzala na pláži vľavo od nich a pôda, v ktorej rástli, pod čiarou najnižšieho prílivu. Zemetrasenie ich opäť zdvihlo značne nad úroveň prílivu.

SkryťVypnúť reklamu

Foto: Science

Búrky pred búrkou

Od roku 2000 sa na Sundskej priekope vyskytlo viacero otrasov s magnitúdo nad 7, čo je hranica veľkoplošných - nad 100 štvorcových kilometrov - zemetrasení s ničivými následkami. (Magnitúdo si neslobodno zamieňať s magnitúdou čiže hviezdnou veľkosťou, jednotkou svietivosti hviezd, hoci autora stupnice sily zemetrasení amerického seizmológa Charlesa Richtera inšpirovala.) Najsilnejšie v decembri 2004, s magnitúdo 9,2.

Epicentrá boli najmä na severe a juhu severozápadnej časti oblúka Sundskej priekopy. Tá má ako celok tvar bumerangu, ktorý sa ohýba viac na východ neďaleko prielivu medzi Sumatrou a Jávou. Severozápadná časť lemuje Sumatru. Až do roku 2007 zostali jediným jej dlhodobo seizmicky pokojným úsekom Mentavajské ostrovy. V dĺžke približne 700 kilometrov sa tiahnu západne od strednej Sumatry.

SkryťVypnúť reklamu

V septembri toho roku však aj ich zasiahlo silné zemetrasenie s magnitúdo 8,4 a s dodatočnými otrasmi. Predtým bol tento úsek naposledy výrazne seizmicky aktívny v rokoch 1797 a 1833. Predmetné masívy hornín - nad i pod samotným epicentrom - sú do seba zaklinené. Držia pokope a ďalej sa v nich hromadí napätie. To zvyšuje obavy, že v dohľadnej budúcnosti môže v tejto oblasti dôjsť k ešte silnejšiemu zemetraseniu.

zemetrasenia_sumatra5a.jpg

Nedávne zemetrasenia v oblasti Sundskej priekopy západne od Sumatry. Číslo pred M je rok javu, číslo za M udáva magnitúdo. Zemetrasenia sa prekrývajú s fialovými, zelenými a oranžovými plochami, vyznačujúcimi veľké masívy silne viazaných hornín, a so žltými oválmi, ktoré vyznačujú malé masívy slabo viazaných hornín. Zemetrasenia v roku 2007 uvoľnili len časť napätia nahromadeného v horninách Mentavajského úseku od poslednej historickej epizódy tamojších veľkých zemetrasení v rokoch 1797 a1833. Hlavné lokality výskumu sú označené písmenami B (Bulasat), Sm (Simanganya) a Sk (Sikici). Písmená vo výreze: M - Myanmar-Barma, S - Sumatra, J - Jáva.

SkryťVypnúť reklamu

Ilustrácia: Science

Svedectvo mikroatolov

Siehov tím si uvedomil, že podmorské zemetrasenie musí cez sprievodné zmeny úrovne morskej hladiny ovplyvniť koralové útesy. Veď koraly rastú tesne pod spodnou hranicou prílivového pásma. Ich horný okraj zaznamenáva miestnu úroveň morskej hladiny. Bádatelia sa zamerali na tzv. mikroatoly - horné časti útesov, ktoré v situácii, akú navodzujú zemetrasenia, rastú prednostne do strán (pozri foto). Sú to analógie veľkých koralových atolov, na ktorých stredové, pomaly sa potápajúce mŕtve útesy obklopuje veniec útesov so živými koralmi.

Prítomnosť mikroatolov signalizuje nestabilitu priemernej úrovne morskej hladiny, spôsobenú zdvihmi a poklesmi ostrovov počas cyklu hromadenia pružného napätia v horninách a ich uvoľňovania pri zemetraseniach. Konkrétne rastú počas jej stúpania. Pomocou uránovo-tóriovej izotopovej metódy možno jednotlivé vynárania sa koralov pri zdvihoch, sprevádzajúcich zemetrasenia, datovať s presnosťou na niekoľko rokov.

SkryťVypnúť reklamu

Mikroatoly po vynorení sa z vody odumreli. Bádatelia ich skúmali na rade lokalít. Najviac údajov ale získali z troch, ktoré pokrývajú asi 110 kilometrov z dĺžky Mentavajského úseku Sundskej priekopy. Ležia v zdrojovej oblasti otrasov zo septembra 2007. Ukázalo sa, že v posledných 700 rokoch tam došlo ku trom epizódam silných zemetrasení. Epizódam preto, že v každom prípade išlo nie o jednotlivý jav, ale o sériu javov.

zemetrasenia_sumatra6.jpg

Ukážka koralového mikroatolu na Mentavajských ostrovoch. Odumrel po zdvihu o 1,3 metra pri zemetrasení zo septembra 2007. Vedľa stojí jeden z autorov štúdie, Aron Meltzner z Kalifornského technologického inštitútu.

Foto: Science

zemetrasenia_sumatra7.jpg

Vzorka z mikroatolu znázorňuje ročné rastové línie koralov. Ich sled dokladá, že v desaťročiach pred ich odumretím na predmetnom mieste stúpala priemerná úroveň morskej hladiny. Koraly potom odumreli, keď sa mikroatol po náhlom zdvihu pri zemetrasení vynoril z vody.

SkryťVypnúť reklamu

Foto: Science

Hore a dolu

Najjužnejšia je Bulasat (pozri mapku) na ostrove Južný Pagai. Prvá z doložiteľných epizód zemetrasení tam nastala v 14. storočí. Jej prvý jav okolo roku 1347, následný okolo roku 1380. Odumreté, ale neporušené mikroatoly z toho času sa nachádzajú čosi vyše jedného metra nad úrovňou horného okraja živých koralov z roku 2002.

Druhá epizóda sa tam začala okolo roku 1607. Predtým sa miestne koraly niekoľko desaťročí pomerne rýchlo ponárali. Následný jav prišiel okolo roku 1685. Tretiu epizódu otvoril jav okolo roku 1797, čo dokladajú mikroatoly z blízkeho Samoangu. V 17. a 18. storočí tam stúpala úroveň morskej hladiny o asi 9 milimetrov ročne. Odumretie mikroatolov v Samoangu potvrdzuje aj následný jav z roku 1833.

SkryťVypnúť reklamu

Zdvih v roku 1797 bol približne metrový. Súčasné údaje z Bulasatu, založené na živom mikroatole a meraniach GPS, poukazujú na pokles v rozsahu 13 až 15 milimetrov ročne. Pri zemeteraseniach s magnitúdo 8,4 a 7,9 v septembri 2007 sa súš dvihla o 73 centimetrov. Záznam pripomína zuby píly, vrchol zubu zodpovedá silnému zemetrasenia, po ňom prichádza strmý pokles a potom pomalé stúpanie morskej hladiny.

Druhou najpodrobnejšie preskúmanou lokalitou je Simanganya, ktorá leží 60 kilometrov severozápadne od Bulasatu na ostrove Severný Pagai. Tu mikroatoly poukazujú na epizódu okolo roku 1381. V 16. a 17. storočí na čiastkové zdvihy okolo rokov 1560, 1588, 1608 a veľký okolo roku 1613. Jeden mikroatol dokladá vynorenia pri javoch z rokov 1797 a 1833. Zdá sa, že okolo roku 1833 sa tam koraly vynorili o 1,7 metra.

SkryťVypnúť reklamu

Tretie skúmané miesto je Sikici na ostrove Sipora, ďalších asi 50 kilometrov severne. Tam mikroatoly dokladajú vynorenia okolo roku 1374, v závere 16. storočia (okolo roku 1596), v druhej polovici 17. storočia (okolo roku 1675) a v rokoch 1833 a 2007. Aj tu pre jav z roku 1833 vyplýva vynorenie o viac ako 1 meter.

zemetrasenia_sumatra8.jpg

Veľký koralový mikroatol na Mentavajských ostrovoch. Nad líniou najnižšieho prílivu sa ocitol pri veľkom zemetrasení z roku 1833. Na zadnej strane je výrez, odkiať bola zobratá vzorka pre výskum rastových línií a datovanie, zachytená na prechádzajúcej fotografii. Zvýšené okraje mikroatolu ukazujú, že predmetný ostrov sa v desaťročiach pred zemetrasením ponáral.

Foto: Science

Čo z toho vychádza?

V rámci nepresností meraní to ukazuje, že od stredoveku sa v Mentavajskom úseku Sundskej priekopy vyskytli tri epizódy zemetrasení: v 14. storočí, v 16. až 17. storočí, v 18. až 19. storočí. Prvé javy epizód vždy delia zhruba dve storočia. Medzi epizódami sa útesy pomaly ponárali a hladina mora teda stúpala, počas epizód naopak rýchlo vynárali. K tomu ešte treba prirátať jednotlivý jav v roku 2007. Podľa všetkého otvára aktuálnu epizódu.

SkryťVypnúť reklamu

Prvú epizódu v 14. storočí tvorili dva veľké javy. Druhú v 16. a 17. dva veľké a niekoľko menších. Tretiu dva veľké v rokoch 1797 a 1833. Prejavy zemetrasení na skúmaných lokalitách však logicky boli odlišné. Najnovšie to doložil jav v roku 2007 - Bulasat zaznamenal zdvih o 73 centimetrov, zvyšné dve lokality nulový.

Keďže každú epizódu tvoria aspoň dva javy, Sieh s kolegami navrhujú, aby sa to označovalo termínom supercykly zemetrasení. Miera vynárania koralov počas každého supercyklu nikde nekolíše viac ako 40 percent. Kde je vynáranie najrýchlejšie, tam po zemetraseniach nastáva aj najrýchlejšie ponáranie. Kľúčový je však tento poznatok: v rámci epizódy bolo na každej lokalite najsilnejšie posledné zemetrasenie.

zemetrasenia_sumatra9.jpg

Lokalita Bulasat sa počas zemetrasení v septembri 2007 zdvihla o 73 centimetrov. V popredí vidieť dávne koralové útesy, ktoré odumreli po zdvihoch počas predchádzajúcich zemetrasení približne v rokoch 1350 a 1600. Vpravo je stará pláž spred roku roku 2007, vľavo vzniká na prímorskej strane vynoreného útesu nová pláž.

SkryťVypnúť reklamu

Foto: Science

Memento

V súvislosti so zemetrasením v roku 2007 to jasne varuje: množstvo vtedy uvoľneného napätia tvorí len malú časť nahromadeného od rokov 1797 až 1833. Sledy malých a veľkých javov poukazujú na rozmanitosť stavby i spôsobu pohybov (čo odráža zloženie hornín) masívov zaklinených v Sundskej priekope.

Menšie masívy náchylnejšie ku sklzu to urobia bez „vyplytvania" všetkého nahromadeného napätia. Keď po rokoch či desaťročiach prídu na rad väčšie, voči sklzu odolnejšie masívy, uvoľní sa naraz celé nimi nahromadené napätie a ešte aj zvyšok napätia „ušetrený" menšími masívmi. Posledný jav epizódy je tak najsilnejší zo všetkých.

Keďže jav z roku 2007 mal magnitúdo až 8,4, neveští to v súvislosti s jeho očakávaným nasledovníkom pre obyvateľov Sumatry a okolia nič dobrého. Veď len napätie neuvoľnené v roku 2007 (menších masívov) by vyprodukovalo jav aspoň s magnitúdo 8,8!

SkryťVypnúť reklamu

Cunami kilometer na súši

Následný jav by mohol v rámci modernej doby prekonať chmúrny rekord katastrofy z decembra 2004. Na Sumatre postihla najmä provinciu Aceh v jej severozápadnom cípe. Z modelov platných pre Mentavajský úsek vyplýva hrozba veľkých škôd na západnom pobreží strednej Sumatry v širokom okolí miest Padang a Bengkulu. Cunami spôsobené otrasmi by mali zaplaviť súš niekoľkými metrami vody, až do vzdialenosti približne 1 kilometra od pobrežia. Odhadované straty na životoch i majetku sa pohybujú na úrovni tých v Acehu v decembri 2004.

Tri historické epizódy otrasov v Mentavajskom úseku, doložené koralovými mikroatolmi, trvali od niekoľkých desaťročí až po čosi vyše storočia. To je priveľký rozptyl na predpoveď, kedy presne nastane následný jav epizódy zemetrasení zahájenej v roku 2007. Spomedzi Sumatranov sa ho ale takmer iste dožijú aspoň dnešní mladí ľudia a deti. Záver z tohto výskumu je jasný: treba byť ešte viac v strehu.

SkryťVypnúť reklamu

Hlavný zdroj: Science z 12. decembra 2008.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  5. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 18 696
  2. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 553
  3. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 11 065
  4. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 876
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 612
  6. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 9 935
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 8 099
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 116
SkryťZatvoriť reklamu