i kritiku zoo. Iste sa na ne dá pozerať z viacerých uhlov, no majú výpovednú hodnotu.
Slony človek využíval od staroveku na boj aj na prácu. V južnej a juhovýchodnej Ázii stále pomáhajú napríklad pri ťažbe dreva. V ekonomicky rozvinutom svete sa s nimi ľudia stretávajú priamo v zoo a cirkusoch a nepriamo vo filmových dokumentoch. Patria k tzv. emblémovým cicavcom. Prakticky všetci ich dobre poznáme od detstva.
Divé slony dnes najviac postihuje ničenie ich životného prostredia a pytliactvo. Hoci sú inteligentné a trpezlivé, v zajatí sa často správajú nevypočítateľne a to pri ich rozmeroch logicky spôsobuje problémy. Príčiny môžu byť viaceré. Už dlho prebieha odborná a v dôsledku zapojenia environmentálnych aktivistov aj verejná diskusia o fyzickom a mentálnom blahobyte slonov v zoo. Akoby v kruhu.
Konečne posun?
Signálom je štúdia Rosa Clubba z Kráľovskej spoločnosti pre prevenciu krutosti voči zvieratám v západosussexskom Southwater s piatimi kolegyňami a kolegami z Veľkej Británie, Kene a Kanady. Dôkladne porovnali údaje o zdravotnom stave a dĺžke života dosiaľ najväčšej vzorky slonov, ktoré voľne žijú divočine, hoci na chránenom území, s obdobnými údajmi o slonoch v zajatí. Výsledky uverejnili v najnovšom čísle časopisu Science.
Štúdia pochytila vyše 4500 slonov. Zamerala sa na samice, lebo sú kľúčové pre životaschopnosť populácie. Z troch skupín. Prvú tvorili zvieratá z európskych zoo, 786 narodených v divočine i v zajatí, z toho 302 afrických a 484 ázijských. (Asi polovica slonej populácie v svetových zoo medzi rokmi 1960 a 2005.)
Druhú divé slony africké z Amboselijského národného parku v Keni, 1089 zvierat. A tretiu pracovné slony indické z vládnej drevárskej agentúry Maynma Timber Enterprise v Barme, 2905 zvierat odchytených v divočine či narodených v zajatí.
Africké slony
Štatistika slonov afrických: stredná dĺžka života sloníc narodených v zoo dosahuje 16,9 roka, čo ostro kontrastuje s 56 rokmi pri samiciach z Amboseli, ak sa rátajú prírodné príčiny úmrtia.
Zohľadnenie ľudských zavinení by údaj pre amboselijské slonice znížilo na 35,9 roka. Bádatelia však vplyvy človeka vyradili, lebo im išlo o podchytenie predovšetkým prirodzených faktorov v životnom prostredí. Ako uvidíme, zožali za to kritiku.
Úmrtnosť mláďat a mladých jedincov však bola v oboch skupinách rovnaká. Rozdielna dĺžka života sa týkala iba dospelých samíc. Hoci v posledných rokoch predsa len rastie aj v zoo, podľa údajov z posledného roka pokrytého výskumom (2005) je úmrtnosť afrických slonov v zoo stále 2,8-krát vyššia ako v divočine.
Rodinná skupina slonov afrických v prírodnom prostredí. Tvoria ju staršia dospelá samica, jej dospelá dcéra a ich mláďatá.
Foto: C. Moss - ATE
Ázijské slony
Samice slona indického narodené v zajatí majú v zoo strednú dĺžku života 18,9 roka a samice v drevárskej agentúre 41,7 roka. Líšia sa aj úmrtnosťou novonarodených mláďat, v zoo je vyše dvakrát vyššia. Oboje sa s postupom k dnešku výraznejšie nemení. Pri mladých jedincoch narodených v zajatí rozdiel veľký nie je, v barmskej "drevárskej" populácii však hynie viac mladých jedincov narodených v divočine - zrejme pre šok zo zajatia.
V prípade dospelých jedincov v zoo žijú kratšie tie narodené v zajatí ako tie, ktoré sa narodili v divočine. Rôzne zdravotné riziká podľa všetkého pôsobia v zajatí predovšetkým cez matku počas brezivosti a na novorodencov, lebo stredný vek, v ktorom sa do zoo dostávajú samice odchytené v divočine je približne 3,4 roka.
Dĺžku života ázijských slonov skracuje tiež presúvanie jedincov medzi zoo. Prejavuje sa to približne do štyroch rokov po presune. Samozrejme, pôsobí ďalší poznatok, ktorý z údajov odvodili autori štúdie: prežíva výrazne menej ázijských sloníčat, ktoré sú oddelené od matky v skorom veku - tu je jasným vysvetlením celkový šok pre mláďa.
Slon indický v nemenovanej európskej zoo.
Foto: Born Free Foundation/Chris Draper
Rizikové faktory a doporučenia
Vedci na záver konštatujú, že presun slonov do zoo výrazne postihuje ich ďalšiu životaschopnosť, fyzicky aj mentálne. Dokladajú to časté infekcie, fyzické defekty ako krívanie, neplodnosť, zabíjanie mláďat matkami, chorobné stereotypné správanie i záchvaty amoku. V súhrne platí, že slonie populácie v zoo nie sú biologicky sebestačné a stále ich treba obnovovať jedincami zo nepríbuzných chovov a najmä z divočiny.
Hlavnými rizikovými faktormi sú zrejme stres a nadváha, jednotlivo alebo v kombinácii, preto by sa mali v zoo sledovať varovné príznaky u všetkých chovaných slonov. Clubb s kolegami ďalej doporučujú zastaviť dovoz slonov z krajín, kde žijú v prírode, a tiež čo najmenej ich presúvať medzi zoo. Tie by mohli rozmnožovať slony iba vtedy, ak by overená štatistika dokázala, že v prostredí, ktoré svojim slonom poskytujú, sa rodia zdravé jedince.
Slony indické využívané pri ťažbe a preprave dreva v Barme. Pohyb a práca v prírodnom prostredí bránia nadváhe a znižujú stres zvierat.
Foto: K. Mar
Kritická odozva
Keďže tieto výsledky akcentujú negatíva chovu slonov v zoo, logicky vyvolali spŕšku kritiky zo strany zoo, voči ktorej sa bádatelia usilovali brániť. V denníku The New York Times túto prestrelku priblížila Cornelia Deanová. Citovala viceprezidenta pre ochranárstvo a vzdelávanie Združenia zoo a akvárií Paula Boylea, environmentálneho biológa, ktorý štúdiu označil za „silne zaujatú a v duchu agendy hnutia proti zoo".
Kritizoval najmä zahrnutie skorších údajov, z doby krátko po roku 1960, do štatistiky. Starostlivosť o slony v zoo sa odvtedy výrazne zlepšila. Veď aj transplantácie srdca mali najprv horšiu štatistiku. A to, že bádatelia z africkej štatistiky naopak vyradili úmrtnosť priamo spôsobenú človekom. Navyše si nespomínal, kedy bol naposledy do USA dovezený slon pre zoo.
Reagovala na to Georgia Masonová, výskumníčka správania zvierat z Guelphskej univerzity (Kanada), de facto vedúca autorského tímu. Áno, údaje o slonoch v zoo bádatelia čerpali zo záznamov o vývoji v európskych zoo, USA sa týkajú nepriamo.
Zopakovala spomenuté záverečné doporučenia štúdie. Zdôraznila, že neznamenajú výzvu, aby zoo prestali slony chovať - dovážať a chovať ich ale majú len tie, ktoré splnia zdravotné štandardy. „Dnešné zoo slony skôr konzumujú ako produkujú, a máme pocit, že to tak nie je správne," povedala. Poukázala na nutnosť dalšieho výskumu, napríklad, či sú dôležitejšie väčšie výbehy, alebo slonie sociálne faktory.
„Drevárske" slony v Barme.
Foto: K. Mar
Stručný portrét slona
Slon je aktuálne najväčšie suchozemské zviera. Dne žijú dva druhy slonov, jeden v Afrike, jeden v Ázii (avšak pozri nižšie). Slon africký (Loxodonta africana) bežne dosahuje výšku 3,5 metra a hmotnosť 7 ton. Najväčší známy jedinec, samec z Angoly, mal však vyše štyroch metrov a 12 ton. Takým telesným rozmerom zodpovedá doba brezivosti 22 mesiacov, najdlhšia zo všetkých suchozemských živočíchov. Podrobnejšie sloniu anatómiu netreba opisovať.
Sloní život sa krúti okolo matriarchátu. Skupinu vedie najstaršia a najskúsenejšia samica a dospelých členov tvoria jej sestry, jej a ich dospelé dcéry, teda tety a sesternice, a mláďatá a mladé jedince oboch pohlaví. Dospelé samce žijú zväčša samotársky, k skupinám sa pridružujú iba nakrátko.
Rodinné skupiny samíc s mladými sa poznajú, ba tvoria širšie klany či čiastkové populácie. Ak je skupina pripočetná, niektoré dcéry odídu a vytvoria novú. Slony sú veľmi inteligentné zvieratá s príslovečne dobrou pamäťou, ich mentálne schopnosti sú na úrovni delfínov a veľrýb a primátov. Vedci zaznamenali slonie prejavy smútku, aj nad mŕtvymi (známe sú tzv. slonie cintoríny), „pochopenie" pre umelecké prejavy, empatiu, súcit a altruizmus. Vedia používať nástroje. Poznajú svoj obraz v zrkadle.
Africké slony sa vyskytujú v dvoch formách - väčšej stepnej a menšej pralesnej. Niektorí vedci považujú pralesnú formu na základe anatómie aj analýz DNA za samostatný druh (Loxodonta cyclotis), zatiaľ to ale nie je oficiálne, viacerí poprední odborníci nepovažujú dôkazy za dostatočné. Až v prvých storočiach n. l. vymrel ďalší sloní druh či poddruh, severoafrický, ktorý vystupoval v antických dejinách, ako pri Hannibalovom vpáde do Itálie. Druhým či tretím žijúcim druhom je slon indický (Elephas maximus). Od afrického sa dá rozpoznať podľa menších uší, voči stepnej forme je menší a samice nemajú veľké kly. Podľa DNA je najbližší príbuzný skôr vymretého mamuta.
Slony dnes nepatria ku kriticky ohrozeným cicavcom, ale ich populácie sú takmer všade na strmom ústupe. V Afrike ich ešte nedávno žili milióny, dnes 600- až 700-tisíc. Ázijských slonov je asi 60-tisíc, z toho tri štvrtiny žijú v divočine a štvrtina v zajatí. Slony v prírode prakticky nemajú nepriateľa, veľké šelmy si trúfnu iba na opustené mláďatá a slabé či choré jedince. Hlavnou hrozbou je človek. Zvlášť v Afrike priamo pytliaci kvôli slonovine, nepriamo tam aj v Ázii rast ľudskej populácie a výsledné zmenšovanie prírodného prostredia, ktoré slony potrebujú pre výživu.
Hlavné zdroje: Science z 12. decembra 2008; The New York Times z 12. decembra 2008.