;) |
Entrée hry je akčné, ale i značne zmätočné (vždy som chcel použiť to slovo, ale nikdy som nedúfal, že sa mi bude aj rýmovať). Spideyho zastihnete uprostred súboja jednotiek S.H.I.E.L.D.S so symbiotmi. Potom v retrospektíve vybehne Venom, ktorý z modro-červeného Spidermana spraví čierneho. Mary Jane to je ľúto a hádže po pavúčom mužovi so zajačími úmyslami psie oči... Schválne, len pre to, aby som vám navodil pocit, ktorý počas celého deja sprevádza hráča neznalého problematiky: ak netušíte, kto je kto, ako sa tam vzal a prečo robí to, čo robí, nechám vás v nevedomosti. Za predpokladu, že nerecitujete komixové predlohy naspamäť aj odzadu, zostanete počas celej hry podobne dezorientovaní, ako z tohto odseku.
Všetky screenshoty nájdete v galérii hry
Príbeh je zúfalá zlátanina, v ktorej sú ledabolo nahádzané viac či menej slávne komixové postavičky, od Moon Knighta až po Wolverina. Tie samy o sebe ešte môžu mať istú dôstojnosť (sorry, až na Luka Cagea, ergo Majstar Propera v žltom tričku - to je fakt, fakt zlá postava), no v rámci tohto dobrodružstva väčšinou vyznievajú svojim vystupovaním ako idioti. Okrem toho, že Web of Shadows neponúka background ani v náznakoch (Spiderman si nikdy nedá dole masku a vy naozaj netušíte, čo je zač), veľmi ľahkovážne porušuje komixové dogmy, ktoré majú dokonca zafixované aj sviatoční fanúšikovia. Príklady: Mary Jane oslovuje Spidermana civilným menom aj pred inými ľuďmi. Keď naňho omámení občania začnú útočiť, bez váhania a výčitiek svedomia ich začne zabíjať, čo je v rozpore s kódexom hádam akéhokoľvek kladného superhrdinu na svete.
Teraz niečo pekné. Keď prvýkrát preniknete do súbojového systému a začnete Spideyho ťahy naozaj ovládať, začne vás to baviť. Akrobatické údery, efektné kombá, súboje vo vzduchu... Ovládanie je namixované tak, aby hru mohli prejsť aj hráči, čo si nevedia zapamätať správnu sekvenciu tlačidiel a chcú celý čas stískať len X alebo Y, ale zároveň si prídu na svoje aj tí, ktorých baví striedať rôzne kombá, plynulo prenášať súboje zo zeme do vzduchu, útočiť zblízka i z diaľky a pod. Hra ponúka prekrásne ťahy, ak sa vám podarí spojiť ich do jednej vlny, budete mať pocit, že sa pozeráte na časť dobre natočenej akčnej scény. Spiderman zavesený na pavučine rozkopne nepriateľov ako kolky, ešte vo vzduchu ich zopár roztočí, namotá a odhodí ďalej, nech aspoň na chvíľu dajú pokoj. Potom sa prilepí na stenu domu, kde to ručne stručne a nožne stručne vytmaví ďalším. Po nepriateľovi, ktorý z diaľky dobiedza strelnou zbraňou, vypustí rýchly prúd pavučinových striel a zajme ho ako otravnú muchu. Pomedzi to stihne z vybuchujúceho a do vzduchu vymršteného auta zachrániť zopár ohrozených obyvateľov a už sa ulicami, resp. skôr nad ulicami rúti v ústrety ďalšej poriadnej akcii.
Spideyho pavučiny majú poriadny dosah, a tak sa pomocou nich dokáže hravo pohybovať v takých výškach, kde sa už asi nedýcha práve najľahšie. Či už sa hompáľate medzi mrakodrapmi, preskakujete medzi nimi krásnymi saltami, štvornožky po nich lozíte, šmýkate sa po nich na kolenách alebo skrátka beháte po stenách, budete zo samotného spôsobu prepravy hrdinu unesení. Najlepšie na tom je, že sa tieto komplikovane pôsobiace pohyby vykonávajú intuitívne a máte ich pod kontrolou aj pri veľmi vysokom tempe, ktoré Web of Shadows nasadí. Tento „švingavý“ druh pohybu je do hier s licenciou Spiderman zamontovaný od roku 2004 a keďže nie som znalec predchádzajúcich častí, neviem vám povedať, či sa oproti nim nejako dramaticky vylepšil. Podstata je ale tá, že z ovládania nadprirodzeného pohybu Spidermana i súbojov budete minimálne zo začiatku nadšení, a keď by som mal hru kvôli niečomu odporučiť, sú to práve tieto dva momenty.
Žiaľ, pri opise takmer každého ďalšieho aspektu hry vás od nej budem len odhovárať. Ako som už spomenul, príbeh je naozaj zlý. Keď je niečo ešte horšie, ako samotný scenár, je to spôsob jeho podania. Neinteraktívne predely zobrazené v engine sa veľakrát smelo vydávajú ešte o kúsok ďalej za hranicu trápnosti. Nové postavy do deja pribúdajú závratným tempom, neadekvátnym k vážnosti, ktorú by chcel príchod nejakej ikony navodiť. Čo im ale absolútne podlamuje kolená, je dabing. Náhodne pozbieraní jedinci z centrálneho trhoviska by možno prácu odviedli lepšie. Jednoznačne najhorší výkon pritom podáva Spiderman, ktorého hlasové stvárnenie osciluje medzi intonáciou vykastrovaného neurotika a 12 ročného pubertiaka, ktorý je presvedčený, že každý jeho splašený pokus o vtip je strapcom na baldachýne dejín humoru. Komixový svet, ktorý sa inak dá brať pomerne vážne, stráca celú svoju atmosféru. Nehovorím, že by zopár replík nemohlo byť vtipných, skôr naopak. Iba tvorcom akosi ušlo, že keď Spiderman celý čas znevažuje ostatných hrdinov, či už ich postoje alebo kostýmy, zhadzuje zároveň aj seba. A za takého blbečka, ktorému to nedochádza, vám nebude práve príjemné hrať.
Zvuková kulisa všeobecne nie je práve skvostom. Hudba, hoci so zopár príjemnými motívmi a silnými klasickými skladbami, sa zvykne zasekávať rovno pred klimaxom, čo jej uberá na pôsobivosti. Témy do seba prechádzajú bez ladu a skladu, niekedy skladba ani neskončí a už začne iná.
Web of Shadows prináša koncept voľného potulovania sa po meste a plnenia množstva postranných misií podľa vlastnej chuti. Teda... slovo chuti tu asi nie je namieste, keďže vás chuť venovať sa týmto misiám čoskoro prejde. Po tom, čo splníte úlohu „zlikviduj 10 nepriateľov“, prepne sa zadanie na „zlikviduj 50 nepriateľov“. Potom 100, 150... To aplikujte na každý nový druh nepriateľa, ktorý sa zjaví v hre. Potom tu máme postrannú misiu „zachráň 3 obyvateľov“. Po splnení sa prepne na „zachráň 10/15/30 obyvateľov“. Myslím, že na kľúč, akým sú vytvorené všetky, prepytujem, subquesty, ste už prišli. Bez nich sa vlastne dá Web of Shadows dohrať za cca 10 hodín. A asi by ste sa aj mali vydať touto cestou. Ak sa totiž do postranných úloh zodpovedne od začiatku pustíte, hra sa stane po 3-5 hodinách tak šialeno repetitívna, že sa vám v hlavnom príbehu ani nebude chcieť pokračovať. O to viac, že pri postupe v ňom hrá hlavnú úlohu identické mlátenie protivníkov tými istými (aj keď krásnymi) spôsobmi dookola. Koncept voľného pohybu a voľby misií je trestuhodne premrhaný, zredukoval sa na úlohy, ktoré vás približne v štvrtine hry začnú nehorázne otravovať. Vlastne sa už aj prestane tešiť, keď nejakú úlohu, ktorej kvótu ste hodinu napĺňali, zakončíte, lebo viete, že vám pribudne nová s ešte absurdnejším číslom v zadaní.
Najväčší problém Spidermana je, že za prvé 2-3 hodiny hra vybalí všetky (dva) tromfy a neskôr ich len do omrzenia, neustále, vkuse, opäť, jednostajne, zas, ešte, nepretržite, znova, sústavne, dokola, naveky, neprestajne, ustavične, naďalej, permanentne, nonstop opakuje. Furt.
Jediným spestrením v prechádzaní sa tak stanú súboje s bossmi. Aj keď nie všetky, ale len tie občas navrátia hre dynamiku, ktorá sa po pár hodinách vytratila. Novinkou vo svete hier Spidermana je aj možnosť voliť si medzi dobrou a zlou cestou. Vlastne sa kedykoľvek môžete prepnúť na Venomom infikovaného, čierneho Spidermana, ktorý ponúka zopár naozaj krásnych nových komb a ťahov, či možnosť hádzať po nepriateľoch autá. Medzi temnými a svetlými chodníčkami môžete priamočiaro voliť aj pri kľúčových cutscénach (vyberiete si červený alebo čierny ksichtík). Rozhodnutia ovplyvňujú aj to, ku ktorému z viacerých koncov hry dospejete. Medzi oboma variantmi Spidermana môžete prepínať – a tvorcovia sa pýšia tým, že kedykoľvek. Nie je to ale až takou výsadou, ako sa zdá. Ak sa rozhodnete prejsť hru ako cnostný hrdina, každý čierny bodík vás bude bolieť. Ak zas chcete skúsiť temnú cestu, nemáte dôvod vracať sa k červenému kostýmu. O to viac, že skúsenostné body míňate na nové kombá, ktoré si vyberáte osobitne pre obe Spideyho varianty a nie je dôvod investovať do postavy, za ktorú nechcete pri tomto prechádzaní hrať. Rozhodne ale poteší aspoň to, že sa tu nachádza niečo ako rozvoj postavy, hoci ťahy, ktoré sa naučíte za prvých niekoľko desiatok minút, budete používať s minimálnymi obmenami až do konca.
Grafické spracovanie je veľmi rozporuplné. Pohyby a detaily hlavného hrdinu sú naozaj premakané, ostatné prvky celkom zaostávajú – už samotná pavučina veľakrát pôsobí divne. Z výšky sa vám ešte ako tak zdá, že model mesta je dostačujúci, pri prechode do ulíc už ale absentujú detaily, všetko je jedno veľké unizono. Súboje sprevádza množstvo glitchov a zle priliehajúcich textúr. Výbuchy ublížia jednému zo 100 jedincov, ostatní splašene pobehujú okolo, ale pre vás predstavujú neinteraktívne body, do ktorých môžete akurát tak naraziť ako do stĺpu. Občas navyše ľudia mimovoľne miznú. Prostredie je čiastočne interaktívne, aj keď tvár lokácie nikdy nezmeníte, poteší maličkosti ako rozbíjajúce sa výklady, postupne ničiace sa autá či vystrekujúci prúd vody pri rozmlátení hydrantu.
Čítal som viacero kritických reakcií na kameru. Áno, je svätá pravda, že sa veľakrát dostane do uhla, ktorý by ste si práve dobrovoľne nevybrali. Na to, že sa ale veľká časť súbojov odohráva nad zemou a že kamera nie je fixná za vašim chrbtom, to autori vyriešili celkom dobre. Občas síce nevidno, kam útočíte alebo kráčate, nikdy to ale nemá za následok vašu smrť. Útočiť či brániť sa chvíľu dá aj naslepo a po ťahu-dvoch sa kamera dostane do správnej polohy. Na to, že okolo vás kvôli „poletujúcemu“ charakteru hlavnej postavy musí kamera kmitať v 360 stupňoch, to zvláda celkom dobre.
Samotné ovládanie súbojov a pohybu je intuitívne, dobre prevedené, ale v rámci interfacu narazíme na viacero nezmyslov. Napríklad odklikávacie dialógy. Nehovorím, že by niekto neuvítal, že môže túto funkciu zapnúť, ale pri rozhovoroch, ktoré majú priemerný počet slov vo vete 5, je to strašne otravné. Aktivovať či naopak vypnúť titulky nemôžete, niekde skrátka sú a niekde nie. Naštve, že si nemôžete nastaviť senzitivitu analógov, pri tak dynamických súbojoch, kde si každý musí nájsť tú správnu polohu, by táto funkcia nemala chýbať.
A teraz pozor. Ak ste odmalička túžili vžiť sa do roly Spidermana, ktorý bláznivo poletuje mestom a ničí stovky a stovky nepriateľov, bude mať pre vás hra cenu zlata. Fatálnych prívržencov pavúčieho muža rozhodne od jej kúpy neodhováram, naopak, je dosť možné, že ju budú práve vďaka krásnym súbojom a neviazanému pohybu po mape velebiť do nebies. Ostatne, tieto dva naozaj zábavné aspekty, ktoré ocení aj pavúčí neznaboh, zapríčinili, že sa hre ušlo viac ako priemerné hodnotenie. Ak ste sviatoční prívrženci komixového sveta a zaobstaráte si hru „len“ ako potenciálnu akčnú pecku, od ktorej očakávate všetko, čo k úspešnému modernému projektu patrí, budete sklamaní. Mizerný dej a jeho ešte horšie podanie, žiaden background, príšerné postranné úlohy, veľmi kolísavá kvalita grafického a zvukového prevedenia s iritujúcim dabingom a nevhodnými hláškami, absolútna repetícia a skorá strata motivácie prechádzať hru ďalej... To všetko zapríčiní, že vám na škatuli Web of Shadows začnú v temnom kúte poličky veľmi skoro sadať pavučiny.
