4. – 10. 12. 2008
Plast, ktorý vedie elektrinua kov s hmotnosťou peria? Tento sen sa stáva skutočnosťou vďaka tímu Area Haberkorna z Fraunhoferovho ústavu pre výrobné technológie a aplikovaný materiálový výskum v Brémach (Nemecko). Ide o kompozit s nenáročnou a lacnou výrobou (na snímke IFAM je v prášku a v tyčinkách). Poslúži vo všeobecnej elektronike, ale najmä v automobilovom a leteckom priemysle.
Zdroj: Fraunhofer Gesellschaft
Research News
Prvé dôkazy aktuálneho vklinenia magmy medzi dve dosky kontinentálnej kôry, základu delenia kontinentov, získal v panve tanzánskeho jazera Natron tím Erica Calaisa z Purdueovej univerzity v USA (na foto E. Calaisa sú doktorandka Sarah Stampsová a tanzánsky vedec Elifruaha Saria). Stena magmy je dlhá vyše 10 km a hrubá 1,5 m.
Zdroj: Nature
Vodné oceány pod ľadovými škrupinami mesiacov obrích planét, ako je Jupiterov mesiac Europa, môže udržať v kvapalnom stave teplo, vznikajúce z pohybovej energie vĺn, ktoré v nich vyvolá gravitačné prílivové pôsobenie materskej planéty. Pri tvorbe dostatočne veľkých vĺn má kľúčový význam sklon rotačnej osi mesiaca. Odvodil to Robert Tyler z Washingtonskej univerzity v Seattli (USA).
Zdroj: Nature
Nárast prízemného ozónu môže do roku 2100 obmedziť rast stromov o 10 percent, tvrdí tím Victorie Wittigovej z Illinoiskej univerzity v Urbane (USA). Znečistenie prízemným ozónom, prevažne z ľudských činností, je dnes štyrikrát väčšie ako pred priemyselnou revolúciou. Od konca 19. storočia klesol rast stromov, meraný tempom pribúdania biomasy, o sedem percent.
Zdroj: Global Change Biology
Svetový rekord v šprinte na sto metrov azda dosiahne 9,48 sekundy. Tvrdí to maratónec Mark Denny zo Stanfordovej univerzity na základe porovnania behu ľudí, chrtov a koní. Súčasný rekord Usaina Bolta je 9,69 s. Zdroj: The Journal of Experimental Biology
|
