BRATISLAVA. V roku 2006 sa rozbehli práce na sekvenovaní kompletnej dedičnej informácie (genómu) sóje. Zosúlaďoval ich Spoločný genómový inštitút (Joint Genome Institute, JGI) pri Ministerstve energetiky USA.
Predbežnú verziu sekvencie tím uverejnil v januári 2008. V pondelok členovia tímu vystúpili s úplnou verziou na konferencii o genomike a genetike strukovín v mexickom Puerto Vallarta.
V porovnaní s ľudským je genóm sóje iba približne tretinový. Skladá sa totiž z 975 miliónov „písmen“ DNA v dvadsiatich chromozómoch.
Na druhej strane však má 66 135 génov, úsekov DNA kódujúcich bielkoviny. To je v porovnaní s nami aspoň dvojnásobok, možno trojnásobok, a o polovicu viac aj v porovnaní s topoľom, ktorého genóm uverejnil tím takisto pod hlavičkou JGI v roku 2006.
Načo ho potrebujeme?
Znalosť genómu sóje je potrebná na šľachtenie nových odrôd či priamo genetické úpravy tejto plodiny, ktoré sú práve pri sóji najčastejšie.
Vedci určili 5 500 markérov, ktoré sú zvlášť sľubné (genetický markér je známe miesto na chromozóme, ktoré možno spojiť s génom alebo znakom organizmu). Želateľné znaky sú zvyšovanie odolnosti proti výkyvom počasia a škodcom a, naopak, znižovanie nárokov na hnojivá a pesticídy, ktoré zaťažujú životné prostredie.
Sója sa tiež využíva na výrobu bionafty, je teda dôležitá aj v energetike a priemysle.
Jej pestovanie však nie je bez problémov, napríklad v Brazílii pre nové polia klčujú dažďové pralesy.
Zložitý vplyv na ceny
Vplyv, aký má pestovanie sóje ako biopaliva na ceny potravín a krmovín, je zložitý.
Väčšina faktorov však nemá s biopalivami veľa spoločného, takže zdraženie potravín a krmovín vyplynulo predovšetkým z finančných presunov na trhu komodít.
Z hľadiska zdravej výživy má sója mnohé výhody, ale aj riziká, najmä čo sa týka alergií a účinku rastlinných hormónov fytoestrogénov (sójové mlieko by pre istotu nemali piť bábätká).
Dvojmetrový obor
Sója fazuľová (Glycine max) je až dva metre vysoká rastlina so stonkami, listami a strukmi pokrytými hnedými alebo sivými jemnými chĺpkami. Kvety bývajú biele, ružové alebo fialové.
Listy tejto pôvodne východoázijskej plodiny pred dozretím semien opadajú. Struky rastú v zhlukoch a obsahujú až štyri semená, veľké až asi jeden centimeter; sú čierne, hnedé, žlté, zelené, modré a strakaté.
Pestovanie sóje vyžaduje horúce letá. Je odolná proti vysychaniu; keď príde dážď, zachráni aj zdanlivo odumreté rastliny.
Kľúčom k odolnosti a súčasne k významu sóje v poľnohospodárstve i priemysle je jej zloženie: tri pätiny suchej hmotnosti sú bielkoviny a oleje.
Bielkoviny tvoria asi 40 percent, oleje asi 20. Veľmi dobre znášajú tepelnú úpravu, vďaka čomu máme tofu a sójové mlieko.
Čínske poľnohospodárstvo a medicína sóju poznajú a využívajú už 5-tisíc rokov. Najskôr sa rozšírila do Kórey a Japonska, v 17. storočí do Európy, v 18. do USA a v 19. do Afriky.
Dnes táto plodina pokrýva 70 percent svetovej spotreby bielkovín. Sója má tiež 56percentný podiel na produkcii olejnatých semien. V USA sa zo sóje vyrába vyše 80 percent bionafty.
Úspešný „sójový“ tím viedli piati vedci: Dan Rokshar a Jeremy Schmutz z JGI, Gary Stacey z Missourijskej univerzity v Columbii, Randy Shoemaker z Poľnohospodárskej výskumnej služby pri Ministerstve poľnohospodárstva USA a Scott Jackson z Purdueovej univerzity vo West Lafayette v štáte Indiana.
Takmer všetky náklady spojené s čítaním genómu hradili federálne inštitúcie USA.
Podrobnosti novoprečítaného genómu sóje sú dostupné na www.phytozome.net/soybean.
Sója má 66 135 génov, čiže úsekov DNA kódujúcich bielkoviny.
V porovnaní s nami je to aspoň dvojnásobok, možno trojnásobok, a o polovicu viac v porovnaní s topoľom.
