BRATISLAVA. Vyhliadky koralových rýb, žijúcich na okrajoch tropických morí a oceánov, sú zlé. Musia čeliť tlaku, ktorý na ne vyvíjajú nadmerným rybolovom ľudia, ako aj strate stability ich prirodzeného ekosystému.
Koralové útesy sú najrozmanitejším známym prírodným systémom, ich ekologická hodnota je nevyčísliteľná. Sú však dôležité aj preto, že poskytujú živobytie odhadom vyše 500 miliónom ľudí, najmä v indo-pacifickej oblasti, kde je útesov najviac, ale aj na Strednom východe a v Afrike.
Prežitie stoviek miliónov ľudí teda vo veľkej miere závisí od stavu koralových útesov, ktorý sa stále zhoršuje.
Na muške malí aj veľkí
Na kritickú situáciu útesov a tvorov, ktoré ich obývajú, upozornili poprední svetoví odborníci z medzinárodného tímu, zloženého z piatich inštitúcií v článku v Global Change Biology.
„Na jednej strane ničí koraly blednutie a útoky predátorskej ryby. Vedie to k strate dominantného druhu koralov Acropora, čo zle vplýva najmä na menšie ryby a malé bylinožravce,“ povedal vedúci štúdie Shaun Wilson z Univerzity Jamesa Cooka v austrálskom Townsville. „Na druhej strane používajú ľudia také metódy lovu, ktoré sa zameriavajú na najväčších obyvateľov koralových útesov.“
Na Fidži Wilsonov tím zistil, že plocha koralových útesov ostrovov Lau sa zmenšila v rokoch 2000 až 2006 asi o polovicu, predovšetkým pre útoky predátorskej ryby a blednutie koralov, ktoré je dôsledkom globálneho otepľovania.
„Nadmerný rybolov a klimatická zmena, to sú dva hlavné faktory, zodpovedné za lokálne vymierania a pokles životaschopnosti koralových ekosystémov,“ napísal v článku Wilsonov tím.
Menej rybárov – viac koralov
Vedci však zaznamenali aj dobrý signál. V roku 2000 niektoré útesy takmer zničili útoky predátorskej ryby. Odvtedy sa stav koralov aj ich obyvateľov zlepšil – tam, kde poklesol tlak rybolovu.
Zlepšenie nastalo na miestach, ktoré sú pod tradičnou miestnou správou. Jej krízový manažment sa ukázal účinnejší než regulácia lovu tam, kde sú vlastnícke práva nejasné.
Farbe škodí teplo a kyslosť
V inom experimente na austrálskom Heronovom ostrove ďalší vedecký tím simuloval podmienky zvyšujúcej sa teploty morí vplyvom oxidu uhličitého. Nárast prispôsobil prognóze IPCC (Medzivládneho panelu pre zmenu klímy), vyplývajúcej z predpokladaného rastu emisií do konca 21. storočia.
Výsledky analýzy blednutia koralov a prežívania najrôznejších organizmov vrátane koralov signalizujú, že veľa dôležitých stavbárov a obyvateľov útesov môže byť kriticky ohrozených už v blízkej budúcnosti. V oblastiach, ako je juh známej austrálskej Veľkej koralovej bariéry, môžu vyhynúť už pred rokom 2050.
„Zistili sme, že koralové riasy, ktoré stmeľujú útes a pomáhajú koralovým larvám úspešne sa uchytiť, sú vysoko citlivé na zvyšovanie koncentrácií oxidu uhličitého,“ povedal Ken Anthony z Queenslandskej univerzity. Rovnako ako jeho kolegovia z predchádzajúceho výskumu upozornil na riziká globálneho otepľovania.
„Vždy, keď naštartujete svoje auto alebo zapnete svetlá, polovička vami vypusteného oxidu uhličitého skončí v oceánoch, ktoré urobí o niečo kyslejšími a súčasne teplejšími,“ varoval.
„Úprimne povedané, výsledky experimentu sú alarmujúce,“ povedal Ove Hoegh-Guldberg z Queenslandskej univerzity v Brisbane. „Jasne ukazujú, že predchádzajúce predpovede blednutia koralov boli príliš konzervatívne, lebo nezobrali do úvahy efekt okysľovania morí.“
SME Hlavný zdroj: Komuniké austrálskeho Centra štúdia koralových útesov ARC.
Svet bez farieb by bol chudobný
Koralové útesy sú výnimočným druhom pobrežných útvarov. Vyznačujú sa nádhernými tvarmi a farbami, dorastajú do obrovských rozmerov a v rozmanitosti vodných živočíchov nemajú konkurenciu.
Koralové útesy potrebujú na svoj rast počas celého roka teplo a silné slnko. Preto sa spravidla vyskytujú iba v tropických oblastiach. Udržia sa iba tam, kde teploty neklesajú pod 18 stupňov Celzia.
Citlivé ekosystémy majú niekoľko nepriateľov. K tradičným patrí nečistota z ropných škvŕn, priemyselného odpadu, stavebnej činnosti na pobreží, prípadne neuvážená turistika. Samozrejme, tiež nadmerný rybolov.
Novším nepriateľom koralov je rastúca teplota mora. Keď presiahne istú hodnotu, koraly v reakcii na stres vypudzujú riasy, s ktorými žijú v symbióze, čím sa pripravujú o jeden z hlavných zdrojov potravy.
Zelené riasy (zooxantely) žijú z fotosyntézy a v priaznivých podmienkach poskytujú hostiteľovi časť svojej potravy ako protislužbu za úkryt (mnohé druhy koralov majú na povrchu tvrdú škrupinu, ktorá pretrvá aj po ich smrti).
Koral bez rias sa nazýva vybielený. Keď dlhodobo pretrvávajú stresujúce podmienky, môže zahynúť. Našťastie aj pod vodou prebieha evolúcia – niektoré druhy rias by sa vďaka zlepšenej fotosyntéze mohli úspešne vyrovnať aj s určitým nárastom kyslosti oceánov.
Pomôže táto schopnosť získať čas, kým sa svet dohodne na stabilizácii emisií oxidu uhličitého? Dúfajme. Svet bez farebných útesov by bol oveľa chudobnejší.
(ač)
Čo ničí útesy
Nečistoty z priemyselného odpadu, stavebnej činnosti a ropných škvŕn.
Nepremyslený a neregulovaný rybolov.
Globálne otepľovanie a rastúca kyslosť morí.
Blednúce koraly vo Veľkej koralovej bariére. SITA/AP |
Radosť z úlovku môže byť len dočasná. FOTO – ARC/CENTRUM OF EXCELLENCE |
