Jedenásť rokov Kjótskeho protokolu o znížení emisií skleníkových plynov

V japonskom meste Kjóto schválili pred 11 rokmi protokol, ktorý určoval zníženie emisií skleníkových plynov v rokoch 2008-12. Prijali ho delegáti z 59 krajín v rámci konferencie OSN o klimatických zmenách 11. decembra 1997.

KJÓTO.

Kjótsky protokol je dodatkom ku konvencii OSN o klimatických zmenách (The United Nations Framework Convention on Climate Change) a jeho cieľom je obmedziť produkciu a emisie tzv. skleníkových plynov, ktoré prispievajú ku globálnemu otepľovaniu.

V protokole prijatom na záver konferencie sa 59 krajín okrem iného zaviazalo znížiť do roku 2012 emisie hlavného znečisťovateľa oxidu uhličitého v priemere o 5,2 percent v porovnaní s rokom 1990.

Protokol bol vystavený na podpis a bol predmetom ratifikácie, prijatia alebo schválenia štátmi a regionálnymi hospodárskymi integračnými organizáciami, ktoré boli stranami dohovoru. Podmienkou vstupu protokolu do platnosti bola jeho ratifikácia najmenej 55 krajinami, pričom krajiny, ktoré protokol ratifikovali, museli byť zodpovedné aspoň za 55 percent emisií CO2 za rok 1990, čo znamenalo, získať pre ratifikáciu najväčších znečisťovateľov.

Spojené štáty, ktoré pôvodne protokol podpísali, od jeho ratifikácie odstúpili. Odmietli akceptovať dohodu z obavy o negatívny vplyv na americkú ekonomiku. Okrem toho Američania spolu s niektorými ďalšími krajinami tvrdia, že zatiaľ neexistujú exaktné vedecké dôkazy, že tieto emisie naozaj prispievajú ku globálnemu otepľovaniu.

Protokol v tom čase nepodpísala ani Austrália s odôvodnením, že dohoda nemá zmysel, pokiaľ nebudú znižovať emisie aj veľké krajiny ako Čína a India.

Kjótsky protokol postupne k 28. októbru 2001 ratifikovalo 43 krajín: Antigua a Barbados, Argentína, Azerbajdžan, Bahamy, Bangladéš, Barbados, Bolívia, Burundi, Cookove ostrovy, Ekvádor, Fidži, Gambia, Gruzínsko, Guatemala, Guinea, Honduras, Jamajka, Kiribati, Cyprus, Lesotho, Malawi, Maldivy, Maurícius, Mexiko, Mikronézia, Mongolsko, Nauru, Nikaragua, Niue, Palau, Panama, Paraguaj, Rovníková Guinea, Rumunsko, Salvádor, Samoa, Senegal, Trinidad a Tobago, Turkménsko, Tuvalu, Uruguaj, Uzbekistan a Vanuatu. v roku 2002 protokol ratifikovalo aj Slovensko.

Po takmer desaťročí vyjednávania vstúpil 16. februára 2005 Kjótsky protokol - prvá záväzná legislatíva OSN v oblasti životného prostredia - do platnosti. Dokument ratifikovalo 141 krajín vrátane 30 priemyselných, zachránila ho najmä ratifikácia v Rusku koncom roku 2004. Bez nej by sa nepodarilo splniť podmienku, aby protokol ratifikovalo najmenej 55 krajín, ktoré zároveň predstavujú najmenej 55 percent celosvetových emisií skleníkových plynov.

Vedci odhadovali, že bez podpisu USA a Austrálie, ktoré ako vyspelé krajiny patria medzi najväčších znečisťovateľov ovzdušia, sa do roku 2012 podarí znížiť emisie len o dve až tri percentá.

Problémom je tiež, že Kjótsky protokol neobsahuje právne záväzné ciele pre ekonomiky ako Čína či India, hoci tieto patria dnes už k veľkým znečisťovateľom ovzdušia.

Vtedajšia 15-členná Európska únia spolu so Slovenskom, Českom, Estónskom, Lotyšskom, Litvou, Slovinskom, Rumunskom, Monakom, Lichtenštajnskom a Švajčiarskom sa pri dohode o protokole zaviazala znížiť emisie skleníkových plynov o osem percent oproti roku 1990, Maďarsko a Poľsko o šesť percent.

Kjótsky protokol okrem iného zavádza systém obchodovania s povoleniami na emisie krajina, ktorá neminie všetky svoje kvóty, ich môže predať väčšiemu znečisťovateľovi, ktorému vlastné kvóty nestačia. Ak si krajina nekúpi dodatočné a prekročí povolené limity, dostane podľa protokolu pokutu.

Vlastný systém obchodovania s emisiami spustila od začiatku roku EÚ. Japonsko koncom novembra 2007 začalo rokovať s Maďarskom, Poľskom, Českom a inými tranzitívnymi krajinami o kúpe ich voľných emisných limitov skleníkových plynov.

Ak by medzinárodné spoločenstvo chcelo udržať oteplenie na hranici dvoch stupňov Celzia oproti predindustriálnemu veku, museli by sa emisie CO2 znížiť do roku 2050 o 80 percent a ostatných
skleníkových plynov o 50 percent, upozorňujú ekologickí aktivisti.

Nádejou do budúcnosti je postup Číny, ktorá 9. septembra 2007 podporila Kjótsky protokol ako základ akejkoľvek budúcej medzinárodnej dohody o boji proti klimatickým zmenám, a radikálny obrat v klimatickej politike Austrálie, keď 3. decembra 2007 nový austrálsky premiér Kevin Rudd podpísal dokumenty na ratifikáciu Kjótskeho protokolu o redukcii emisií skleníkových plynov.

Pred rokom prijali účastníci klimatickej konferencie OSN na indonézskom ostrove Bali, predstavitelia takmer 200 krajín prelomový plán a dohodli sa na otvorení rokovaní s cieľom prijať do roku 2009 novú zmluvu, ktorá má nahradiť Kjótsky protokol z roku 1997. Dosiahnutie dohody umožnili USA, keď ustúpili v spore s rozvojovými krajinami a Európou.

Vo výročnej správe o údajoch poskytnutých jednotlivými krajinami uviedol 17. novembra 2008 sekretariát Rámcovej dohody OSN o klimatických zmenách (UNFCCC)informácie, ktoré svedčia o náraste emisií skleníkových plynov v 40 industrializovaných krajinách v rokoch 2000 až 2006 o 2,3 percenta, konkrétne zo 17,6 na 18,0 miliardy ton ekvivalentu oxidu uhličitého. Napriek rastúcemu trendu od roku 2000 sú emisie o 4,7 percenta nižšie oproti úrovni z roku 1990 (18,9 mld. ton), ktorý je východiskom pre ciele ich obmedzovania na základe Kjótskeho protokolu. Na zozname 40 krajín podľa znižovania emisií od roku 1990 do roku 2006 je Slovensko na 9. mieste s poklesom o 33,6 percenta, tri priečky pod SR obsadili Maďarsko, Poľsko a Česká republika. Priemer EÚ je mínus 2,2 percenta.

Nájdenie všeobecne prijateľnej dohody o limitoch emisií skleníkových plynov, ktorá by nahradila Kjótsky protokol platný do roku 2012, je kľúčovou témou aj zatiaľ poslednej decembrovej konferencie v poľskej Poznani. Jej delegáti vyzývajú na urýchlené kroky v boji s globálnym otepľovaním aj napriek aktuálnej globálnej finančnej kríze. Nečinnosť v tomto smere môže podľa varovaní znamenať v roku 2050 nedostatok vody pre polovicu sveta.

Najčítanejšie na SME Tech


Hlavné správy zo Sme.sk

KULTÚRA

Film roka vyhlásili dvakrát, Oscara má Moonlight (minúta po minúte)

Muzikál La La Land vyhral šesť cien, ale na konci večera sa udial veľký trapas.

DOMOV

Kocáb: Kisku už dlho uznávam, ocenenie ma šokovalo

Pre SME hovorí, že je hrdý slniečkar. S tvrdou silou nemáme šancu.

KULTÚRA

Oscar nemá logiku. 5 dôvodov, prečo vyhral Moonlight

Mal šťastie, že nie je sci-fi.

TECH

Nokii sa podarilo vstať z mŕtvych. Ukázali Nokiu 3310

Majú Android, nízku cenu a dobrý hardvér.

Neprehliadnite tiež

Nokii sa podarilo vstať z mŕtvych. Ukázali novú Nokiu 3310

Nové smartfóny Nokie majú čistý Android, nízku cenu a dobrý hardvér.

Sniper Elite 4 nie je len o krvavom zabíjaní (recenzia)

Jedna z najlepších taktických akcií tohto roka je viac, než len krvavou školou anatómie človeka.

Za farebné videnie vďačíme predkom, ktorí jedli ovocie

Len ľudia a niektoré druhy primátov majú v oku tri druhy zmyslových buniek.

Je drahý a chce byť najlepším smartfónom. Podarilo sa? (test)

Má obrovský displej a aj napriek nemu sa používa pohodlne. Huawei Mate 9.

Inzercia - Tlačové správy


  1. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  2. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  3. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  4. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  5. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  6. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  7. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  8. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  9. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  10. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  1. Hitparáda štiav
  2. 14. ročník AmCham „JOB FAIR“ v Košiciach
  3. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  4. Projekt "Zvýšenie odborných kapacít v oblasti práce s mládežou"
  5. Malé knedličky, veľké dojmy
  6. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  7. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  8. Projekt First Lego League podporila Nadácia Pontis
  9. Klienti majú často pocit, že potrebujú spracovať len projekt
  10. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 11 177
  2. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom 10 267
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 8 579
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 5 904
  5. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 5 740
  6. Volkswagen Golf: Viac, než facelift 4 192
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 3 484
  8. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 3 057
  9. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa 2 175
  10. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017 2 175

Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop