SME
Utorok, 26. január, 2021 | Meniny má TamaraKrížovkyKrížovky

Jedenásť rokov Kjótskeho protokolu o znížení emisií skleníkových plynov

V japonskom meste Kjóto schválili pred 11 rokmi protokol, ktorý určoval zníženie emisií skleníkových plynov v rokoch 2008-12. Prijali ho delegáti z 59 krajín v rámci konferencie OSN o klimatických zmenách 11. decembra 1997.

KJÓTO.

Kjótsky protokol je dodatkom ku konvencii OSN o klimatických zmenách (The United Nations Framework Convention on Climate Change) a jeho cieľom je obmedziť produkciu a emisie tzv. skleníkových plynov, ktoré prispievajú ku globálnemu otepľovaniu.

V protokole prijatom na záver konferencie sa 59 krajín okrem iného zaviazalo znížiť do roku 2012 emisie hlavného znečisťovateľa oxidu uhličitého v priemere o 5,2 percent v porovnaní s rokom 1990.

Protokol bol vystavený na podpis a bol predmetom ratifikácie, prijatia alebo schválenia štátmi a regionálnymi hospodárskymi integračnými organizáciami, ktoré boli stranami dohovoru. Podmienkou vstupu protokolu do platnosti bola jeho ratifikácia najmenej 55 krajinami, pričom krajiny, ktoré protokol ratifikovali, museli byť zodpovedné aspoň za 55 percent emisií CO2 za rok 1990, čo znamenalo, získať pre ratifikáciu najväčších znečisťovateľov.

Skryť Vypnúť reklamu

Spojené štáty, ktoré pôvodne protokol podpísali, od jeho ratifikácie odstúpili. Odmietli akceptovať dohodu z obavy o negatívny vplyv na americkú ekonomiku. Okrem toho Američania spolu s niektorými ďalšími krajinami tvrdia, že zatiaľ neexistujú exaktné vedecké dôkazy, že tieto emisie naozaj prispievajú ku globálnemu otepľovaniu.

Protokol v tom čase nepodpísala ani Austrália s odôvodnením, že dohoda nemá zmysel, pokiaľ nebudú znižovať emisie aj veľké krajiny ako Čína a India.

Kjótsky protokol postupne k 28. októbru 2001 ratifikovalo 43 krajín: Antigua a Barbados, Argentína, Azerbajdžan, Bahamy, Bangladéš, Barbados, Bolívia, Burundi, Cookove ostrovy, Ekvádor, Fidži, Gambia, Gruzínsko, Guatemala, Guinea, Honduras, Jamajka, Kiribati, Cyprus, Lesotho, Malawi, Maldivy, Maurícius, Mexiko, Mikronézia, Mongolsko, Nauru, Nikaragua, Niue, Palau, Panama, Paraguaj, Rovníková Guinea, Rumunsko, Salvádor, Samoa, Senegal, Trinidad a Tobago, Turkménsko, Tuvalu, Uruguaj, Uzbekistan a Vanuatu. v roku 2002 protokol ratifikovalo aj Slovensko.

Skryť Vypnúť reklamu

Po takmer desaťročí vyjednávania vstúpil 16. februára 2005 Kjótsky protokol - prvá záväzná legislatíva OSN v oblasti životného prostredia - do platnosti. Dokument ratifikovalo 141 krajín vrátane 30 priemyselných, zachránila ho najmä ratifikácia v Rusku koncom roku 2004. Bez nej by sa nepodarilo splniť podmienku, aby protokol ratifikovalo najmenej 55 krajín, ktoré zároveň predstavujú najmenej 55 percent celosvetových emisií skleníkových plynov.

Vedci odhadovali, že bez podpisu USA a Austrálie, ktoré ako vyspelé krajiny patria medzi najväčších znečisťovateľov ovzdušia, sa do roku 2012 podarí znížiť emisie len o dve až tri percentá.

Problémom je tiež, že Kjótsky protokol neobsahuje právne záväzné ciele pre ekonomiky ako Čína či India, hoci tieto patria dnes už k veľkým znečisťovateľom ovzdušia.

Skryť Vypnúť reklamu

Vtedajšia 15-členná Európska únia spolu so Slovenskom, Českom, Estónskom, Lotyšskom, Litvou, Slovinskom, Rumunskom, Monakom, Lichtenštajnskom a Švajčiarskom sa pri dohode o protokole zaviazala znížiť emisie skleníkových plynov o osem percent oproti roku 1990, Maďarsko a Poľsko o šesť percent.

Kjótsky protokol okrem iného zavádza systém obchodovania s povoleniami na emisie krajina, ktorá neminie všetky svoje kvóty, ich môže predať väčšiemu znečisťovateľovi, ktorému vlastné kvóty nestačia. Ak si krajina nekúpi dodatočné a prekročí povolené limity, dostane podľa protokolu pokutu.

Vlastný systém obchodovania s emisiami spustila od začiatku roku EÚ. Japonsko koncom novembra 2007 začalo rokovať s Maďarskom, Poľskom, Českom a inými tranzitívnymi krajinami o kúpe ich voľných emisných limitov skleníkových plynov.

Skryť Vypnúť reklamu

Ak by medzinárodné spoločenstvo chcelo udržať oteplenie na hranici dvoch stupňov Celzia oproti predindustriálnemu veku, museli by sa emisie CO2 znížiť do roku 2050 o 80 percent a ostatných
skleníkových plynov o 50 percent, upozorňujú ekologickí aktivisti.

Nádejou do budúcnosti je postup Číny, ktorá 9. septembra 2007 podporila Kjótsky protokol ako základ akejkoľvek budúcej medzinárodnej dohody o boji proti klimatickým zmenám, a radikálny obrat v klimatickej politike Austrálie, keď 3. decembra 2007 nový austrálsky premiér Kevin Rudd podpísal dokumenty na ratifikáciu Kjótskeho protokolu o redukcii emisií skleníkových plynov.

Pred rokom prijali účastníci klimatickej konferencie OSN na indonézskom ostrove Bali, predstavitelia takmer 200 krajín prelomový plán a dohodli sa na otvorení rokovaní s cieľom prijať do roku 2009 novú zmluvu, ktorá má nahradiť Kjótsky protokol z roku 1997. Dosiahnutie dohody umožnili USA, keď ustúpili v spore s rozvojovými krajinami a Európou.

Skryť Vypnúť reklamu

Vo výročnej správe o údajoch poskytnutých jednotlivými krajinami uviedol 17. novembra 2008 sekretariát Rámcovej dohody OSN o klimatických zmenách (UNFCCC)informácie, ktoré svedčia o náraste emisií skleníkových plynov v 40 industrializovaných krajinách v rokoch 2000 až 2006 o 2,3 percenta, konkrétne zo 17,6 na 18,0 miliardy ton ekvivalentu oxidu uhličitého. Napriek rastúcemu trendu od roku 2000 sú emisie o 4,7 percenta nižšie oproti úrovni z roku 1990 (18,9 mld. ton), ktorý je východiskom pre ciele ich obmedzovania na základe Kjótskeho protokolu. Na zozname 40 krajín podľa znižovania emisií od roku 1990 do roku 2006 je Slovensko na 9. mieste s poklesom o 33,6 percenta, tri priečky pod SR obsadili Maďarsko, Poľsko a Česká republika. Priemer EÚ je mínus 2,2 percenta.

Skryť Vypnúť reklamu

Nájdenie všeobecne prijateľnej dohody o limitoch emisií skleníkových plynov, ktorá by nahradila Kjótsky protokol platný do roku 2012, je kľúčovou témou aj zatiaľ poslednej decembrovej konferencie v poľskej Poznani. Jej delegáti vyzývajú na urýchlené kroky v boji s globálnym otepľovaním aj napriek aktuálnej globálnej finančnej kríze. Nečinnosť v tomto smere môže podľa varovaní znamenať v roku 2050 nedostatok vody pre polovicu sveta.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Premiér Igor Matovič počas tlačovej konferencie k priebežným výsledkom plošného testovania.

PCR testy na Slovensku odhalili viac ako 238-tisíc nakazených koronavírusom. Pandémia Covid-19 si vyžiadala 4 260 obetí. Na Slovensku prebieha plošné testovanie.

15 h

Ktoré okresy si zopakujú testovanie?

2 h

Neprehliadnite tiež

Bronzové predmety v tvare rebierok mohli ľudia v Európe počas Bronzovej doby používať ako peniaze.

Bronzové predmety našli aj v Česku.

6 h
Digitálna rekonštrukcia Psittacosaura ilustruje, ako zviera využívalo kloaku na signalizáciu počas dvorenia.

Vedci našli zachovanú kloaku.

25. jan
Desiatky robotických postavičiek Robi, ktoré si mohli zostrojiť čitatelia japonského časopisu DIY. 34-centimetrov vysoký a jeden kilogram vážiaci robot Robi rozpoznáva vyše 200 japonských fráz, dokáže chodiť, tancovať, behať a hrať futbal.

Roboty sa na ľudí začali podobať.

25. jan
Demänovská jaskyňa Slobody

V tomto roku uplynie 100 rokov od objavenia Demänovskej jaskyne slobody.

25. jan

Inzercia - Tlačové správy

  1. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  2. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  3. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  4. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  5. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  6. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  7. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  8. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  9. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  10. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  1. Spoločnosť BILLA v novom e-booku radí, ako sa stravovovať zdravo
  2. Počas koronakrízy vzrástli obavy z dopadov práceneschopnosti
  3. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  4. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  5. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  6. Budovanie zelenej značky
  7. Arval Slovakia: Spoliehajú na nás firmy z kľúčových sektorov
  8. INEKO: Základná škola v Svätom Jure je najlepšia na Slovensku
  9. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  10. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 23 105
  2. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 21 514
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 17 369
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 8 901
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 523
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 8 268
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 589
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 479
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 326
  10. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 242