CLAUSTHAL.
Vo svojich piatich rokoch šokoval rodičov, keď im predviedol, ako sa sám z novín naučil čítať. Na univerzite v Göttingene vyštudoval medicínu. Po dobrovoľnej účasti vo francúzsko-nemeckej vojne v roku 1870 sa usadil v mestečku Wollstein a vykonával rutinnú lekársku prax. V biednych podmienkach bez laboratória, len vo vlastnej domácnosti, bez kontaktu s vedeckým zázemím a primeranými pomôckami sa venoval štúdiu antraxu, ktorému často podliehali ovce v kraji.
Objavil, že príčinou tejto prenosnej choroby je baktéria. Pri svojej práci vyvinul metódu izolovaného šľachtenia baktérií na živnej pôde, ktorá sa stala základom každého bakteriologického výskumu. Objavom pôvodcu antraxu a publikovaním poznatkov sa preslávil, ale až po ďalších štyroch rokoch sa dostal do Berlína, kde začal pôsobiť v bakteriologickom oddelení novozaloženého Cisárskeho zdravotného úradu.
Bacila tuberkulózy objavil Koch v roku 1882. Obávaná choroba v tom čase kosila milióny ľudí. Výskum choroby, jej pôvodcu a práce na príprave lieku prerušila Kochova cesta do Egypta, kde bol členom tímu zaoberajúcim sa štúdiom cholery. Aj keď sa nepodarilo zabezpečiť liek proti tejto zákernej chorobe, Koch vyvinul niekoľko hygienických opatrení, vďaka ktorým sa zamedzilo jej šírenie.
Po návrate z Afriky Koch pokračoval v štúdiu pôvodcu tuberkulózy. Pripravil sérum tuberkulín, ktorý predčasne, bez potrebných a presných výskumov a overovania považoval za liek na ochorenie. Vedľajšie účinky lieku spôsobili viackrát smrť pacientov, čo viedlo k dočasnému poklesu Kochovej reputácie. Tuberkulín sa neskôr stal diagnostickou pomôckou na zistenie prítomnosti protilátok proti TBC v tele pacienta.
Prínos Roberta Kocha pri objave bacila tuberkulózy napriek tomu ocenila vedecká obec Nobelovou cenou v roku 1905.
Počas svojho života pôsobil v USA, Japonsku, Indii ale predovšetkým v afrických krajinách pri výskume moru, moru hovädzieho dobytka, malárie a spavej nemoci. Za svoj prínos vo vedeckej oblasti dostal množstvo cien a medailí, čestné doktoráty univerzít v Heidelbergu a Bologni, čestné občianstva Berlína, Wollsteinu a rodného Clausthalu, čestné členstvo učených spoločností a akadémií v Berlíne, Viedni, Posene, Perugii, Neapole a New Yorku. Udelili mu nemecký Rad koruny, Veľký kríž nemeckého Rádu Červeného orla a rady z Ruska a Turecka.
Robert Koch zomrel 27. mája 1910 v Baden-Badene (Nemecko). Ostali po ňom tzv. Kochove postuláty, ktoré stanovujú, kedy možno považovať mikroorganizmus za príčinu ochorenia a sú rešpektované dodnes. V laboratóriách sa používa aj Petriho miska, výmysel jeho spolupracovníka, sklenený plochý tanierik s voľne priliehajúcim vekom na pestovanie baktérií na živnej pôde. zdroj: www.primar.sk, www.hpl.sk, www.nobelprize.org
