SME

Left 4 Dead - sme hraví, sme úprimní, sme mŕtvi

Left 4 Dead je primárne veľmi, ale skutočne veľmi rýchla akcia, v ktorej nemáte čas dumať nad tým, ktorú zbraň zvoliť, či sa radšej vykloniť spoza rohu z pravej alebo ľavej strany.

Akurát je tomu kúsok cez desať rokov, čo vývojári z Valve ukázali všetkým nový smer, ktorým by sa mali vydať strieľačky z vlastného pohľadu. Kto nezažil dobu prvého Half-Life-u, určite si nedokáže predstaviť ten povznášajúci pocit, keď sme mohli hrať konečne niečo iné, než bezduché strieľanie. To bolo totiž doba, kedy sa chodilo v akčných hrách s prstom na spúšti a za ohromujúceho ra-ta-ta sme sa škerili a kosili všetko ako dušu. Nie, že by sme sa nebavili, to by bola obrovská urážka famóznych a návykových projektov ako Blood, Shadow Warrior alebo aj starého a dobrého atómového vojvodu. No vtedy, odhadom tak v druhej polovici roku 1998, sa začali objavovať zaujímavosti typu vojenské simulátory špeciálnych jednotiek. Áno, bolo to čosi odlišné, ale po zahraní Half-Life sme vedeli, že až kúsok od Valve nám ukazuje, ako má vyzerať strieľačka z vlastného pohľadu, ktorá vás pohltí aj niečím iným ako tupým strieľaním. Atmosféru za 5,50 v potravinách nekúpite a práve tou bol Half-Life doslova nadopovaný.

Kto zažil, roní teraz v kúte nostalgické slzy a kto nie, nepochopiteľne vrtí hlavou zo strany na stranu. A prečo to spomíname v recenzii, ktorá má za účel popísať projekt o desať rokov mladší? Ono je to totiž zábavne paradoxné. Pred desiatimi rokmi Valve ukázalo, že si hráči zaslúžia aj niečo iné, než neustále strieľanie a dnes nám zas predhadzujú kus surového mäsa, ktoré nie je ani jemne prepečené, ani okorenené, ale riadne krvavé. Valve kašle na príbeh a ako jedinú úlohu pred vás hodí prosté: choď z miesta A na miesto B, pričom niekde môžeš ísť vľavo, niekde vpravo, stále je to však koridor a hlavne, hlavne vykos minimálne dvesto zombíkov. Minimálne! Zjednodušene napísané: kosíte tú háveď ako o dušu, chechtáte sa pri tom ako šialení a náležite si to užívate.


Všetky screenshoty nájdete v galérii hry

Už sme to totiž prezradili, hoci sme vás chceli držať v napätí aspoň jednu pikosekundu. Left 4 Dead je, už podľa názvu a nášho preview (ktoré prišlo v čase, kedy tejto hre ešte málokto dôveroval, my sme však už vtedy vedeli, že toto bude zábava ako hrom) zombie akciou. Zabíjate zombíkov, zombíčky a zombíčatá, rozdiely nerobíte medzi zombíkmi na invalidnom dôchodku a zaváhať nesmiete ani pri zombie modelke, ktorá vás chce. Zožrať a nie do postele. V tom je ten rozdiel, vážení! Zombie, ak to ešte neviete a to musíme všetci ostatní svorne pokrútiť hlavou, sú mršky nepríjemné, útočiace na poctivých ľudí platiacich dane a odvádzajúci odvody do zdravotnej poisťovne. Žiadna z hlavných postáv sa síce nevolá Big Robby F., ale zatočiť s týmito nepriateľmi štátu musíte tak či tak. Najlepšie brokovnicou, ráta sa aj automat a pokým máte dobré oči, snajperkou sa zabávate ako na kolotočoch.

Akcia nijak sofistikovaná, pretože to vlastne znamená, že idete dopredu a neustále sa na vás niečo valí a vy to niečo strieľate. A nevydýchnete si. Jednoduché a stupídne. Samozrejme, hlavu totiž využívate iba preto, aby ste videli na obrazovku a počuli to slastné krochkanie a neutíchajúcu streľbu.

Zabíjanie zombíkov bolo vždy na okraji záujmu intelektuálov, my prostejší sme sa však radovali nad hnijúcimi zombíkmi a ich atakmi na obchodný dom alebo čokoľvek iné, kde sa ukrývala hŕstka preživších, márne sa snažiaca dostať sa z toho pekla niekam preč. Haha, nikdy nebolo kam a keby aj bolo, nemali toľko munície, aby to zvládli. Ale Romerove a Jacksonove (áno, to je ten veľký ujo, ktorý natočil Pána Prsteňov, ale hlavne Braindead) filmy máme v srdci uchované veľmi hlboko. Písať básne by sa dali aj o iných klasikách, ale to všetko je zbytočné, pretože výsledok by bol vždy ten istý: zombie akcia je brutálna, krvavá, adrenalínová, rezká a strieľa sa tam trochu viac, premýšľať musíte maximálne nad tým, či najprv zastrelíte parchanta vľavo alebo toho vpravo alebo tých tridsiatich, čo vám hučia za chrbtom.

V Left 4 Dead je zombíkov hojne a vy ich máte vystrieľať. Aké prosté a ako sa z toho dokážeme radovať a písať o tom už pomalý 4000 znakov. Pretože to je zábava. Left 4 Dead má aj príbeh. Síce mierne okresaný, trochu slabší, ale je tu. Štvorica preživších sa musí zachrániť. Fanfáry a skromnejšiu zápletku si užívame. Je totiž tak jednoduchá, ale tak pohlcujúca, pretože zombiekov na druhej strane, pomerne hlasne vyjadrujúcich svoj nesúhlas je niečo cez 56 tisíc. A to, milé slintajúce zombíčatá, nie je z prsta vycucané číslo! Príbeh – už to nebudeme nazývať príbehom, ale radšej hlavnou myšlienkou – je totiž rozdelená na štyri kampane. V každej sú hlavnými hrdinami štyria ľudia. Každá z nich je rozdelená na 5 úrovní. Každú kampaň zvládnete za niečo vyše hodinky. Každá z misií končí dojemným zabuchnutím bezpečnostných dverí, prípadne na konci kampane odjazdom niekam preč. Alebo odletom niekam preč. Alebo odplávaním niekam preč. Niekam, kde vám zombíci nedávajú pusu na čelo na dobrú noc. Kde vám zombíci nerozprávajú, aké to bolo za komunizmu všetko vynikajúce. Proste na miesto, kde je to poriadna nuda.

Každá kampaň, situovaná na iné miesto, je svojim spôsobom priblblá. Či sa už prechádzate po meste – ľudoprázdnom, ale mŕtvoplnom -, na letisku, po odľahlej usadlosti, v lese, na cintoríne alebo proste kdekoľvek, vždy to bude len o tom, aby ste išli tam, kde vás to pustí a to vždy len jedným smerom. A popri tejto prechádzke, len tak mimochodom, strieľate zombíkov – keby ste to teda zatiaľ netušili.

Ale poďme už konkrétne: štyri postavy, vykračujúce bok po boku, musia spolupracovať. Pokým sa rozdelíte, šanca na úspech výrazne klesá. To viete, zombíkov je asi toľko, že ich nestačíte počítať (a preto vám to hra vypľuje po skončení každej úrovne). Keď spolupracujete, ide to všetko jednoduchšie, pretože si navzájom pomáhate. Hoci je to pre príb... ehm, hlavnú myšlienku bezpredmetné, skromný tím tvorí vojnový veterán Bill, kancelárska krysa Luis (aby bola hra rasovo korektná, ide o afroameričana), drsný motorkár Francis a kam sa aj diabol bojí, pošle ženu, ktorú v tomto prípade zastupuje Zoey – a je samozrejme sexy. Títo štyria sa musia zachrániť. Prvá pecka medzi zuby: hrať to môžete ako singleplayer, rovnako aj online kooperatívne s tromi ďalšími hráčmi. Vyberiete si kampaň, obtiažnosť a už to ide.

Návykovosť však výnimočne nie je založená na podpore viacerých hráčov. Ide síce o perfektnú kooperáciu, ktorú si budete užívať dlho-predlho, zaujalo nás však to, že ani v singleplayeri to nie je nuda, prípadne frustrujúci moment za frustrujúcim momentom. Umelá inteligencia ostatných kamarátov je totiž na vyššej úrovni, než vaša partia po desiatich kolách borovičky. Zbytočne sa nezasekávajú o prekážky, neprekážajú v pohybe a pomáhajú pri kritických momentoch. Jednoducho kooperujete a niekedy je problém všimnúť si, či hráte online alebo s kremíkovými panákmi za chrbtom. Verte alebo nie, skutočne to funguje a nadávať sme na kamarátov (tých virtuálnych aj skutočných) neopovážili, pretože sú super. Nechodia zbytočne naproti smrti, nestrieľajú po niekom v diaľke, kto je neškodný, ale si vyberú cieľ čo najbližšie k nim, respektíve s najvyššou prioritou: a ak niekto útočí zozadu na vás, je práve tento neférový parchant adeptom na odstrel. A hlavne to funguje normálne, nie v kvázi vojnových tituloch – všakže, posledné Call of Duty...

Musíte sa však držať spolu – a pekne si to zopakujeme, pretože toto nie je žiadna one-man show a vy kým to zistíte, už budete niekde odpútaní od skupiny a ležíte na chodníku s vnútornosťami rozvešanými sťa vianočné ozdoby na miestnom hypermarkete. Z celkového počtu 56 tisíc zombíkov (k tomuto číslu sa ešte vrátime) je totiž niekoľko drobných tak trochu špeciálnych. Špeciálne zmutovaných (o tom hovorí príbeh... ehm... veď viete: vírus, zombíci, útek) by sa skôr hodilo. Hlavní adepti sú štyria a dopĺňa ich milé dievčatko. Plače v kúte, drží sa za kolená, takže po prvýkrát k nej prídete, lebo si myslíte, že ide o NPC-čko, ktoré môžete zachrániť, lenže keď toto milé dievčatko v roztrhaných šatách vyrušíte, otočí hlávku, pozrie sa na vás s podivne žiariacimi očami, povšimnete si hnáty s obrovskými pazúrmi miesto nechtov, začujete ženský vreskot (to jediné asi ostalo tejto slečne z bývalej ľudskej podoby) a už ste na zemi, dievčatko nepapá zdravé ovocie, ale si práve pochutnáva na vašom mäsku. Ostatní sa okamžite pokúšajú ju zabiť, dokonca sa im to aj podarí, ale vy si zapíšete za klobúk, že malé deti už otravovať nebudete.

Ale k tej štvorici. Ide o špecialitku, ktorá sa využíva aj v multiplayeri, ale o tom taktiež neskôr. Pôjdeme v abecednom poradí, aby ste si nemysleli, že sme sa do niektorého zombíka bezvýhradne zamilovali (čo síce pravda je, ale o to viac sme radi, že B je v abecede takmer na začiatku). Boomer je trochu svalnatý, hlavne v oblasti brušnej dutiny, stále sú to však svaly, hoci možno pripomínajú hnisajúce vredy. S radosťou vám ukáže obsah svojho žalúdku, hoci to nie je spôsob extrémne vyberavý: jednoducho na vás vyvrhne zelené svinstvo, takže nič nevidíte a kyselina vám ubližuje. Druhý pán pripravený na holenie sa nie nadarmo predstavuje ako Hunter. Ako skutočný lovec si na svoju obeť počká, pohybuje sa nenápadne, nedáva o sebe vedieť, snaží sa vám dostať za chrbát a ak sa mu to podarí, skočí na vás a dopraje si hostinu na vašich vnútornostiach – nič pre malé deti, navyše ste v tomto momente odkázaní na pomoc svojich parťákov, ktorí vás ako jediní môžu z tohto pekla dostať. Smooker ostáva v pozadí, no neznamená to, že sa bude tváriť ako tichá eminencia a všetko len sledovať. S niekoľkometrovým jazykom, ktorým si vás môže pritiahnuť (a vy sa môžete za tohto aktu efektne vyslobodiť, chce to však cvik) a následne porátať rebrá. Spoznáte ho podľa zelenej aury, ktorá však neprezentuje múdrosť, ale smrad. A na záver tu máme masu čohosi, prezývanú Tank. Čo si pod týmto názvom predstaviť, vie asi každý. Keď sa to obrovské hovädo objaví na scéne, utne vám jednu otcovskú a vy odletíte niekoľko metrov, zistíte, že zdolať tohto drobca nebude maličkosť. A potom ešte tých zopár zombíkov, všakže...

Títo vaši kamaráti sa vám postarajú o všetku zábavu. Je síce pravdou, že kampaň si odpinkáte po niekoľkých hodinách, ale to ešte neznamená, že nemôžete vkročiť do tej iste rieky znovu. Často totiž doslova bežíte do v diaľke svietiacich dverí, ktoré za sebou zašprajcujete a už sa na ne vrhne desať zombíkov. Vykosiť to všetko? Úplne všetko? To je nadľudský čin, ale pochváliť musíme akéhosi virtuálneho režiséra, ktorý vám pri ďalšom rozohraní kampane rozhádže zombíkov inak a verte tomu, že vám po krku skákať budú znovu a vy sa raz za čas zľaknete, raz za čas smejete nad padajúcimi telami, bavíte sa však neustále.

Čím to teda je, že nás Left 4 Dead bavilo viac než niektoré predvianočné hity? Grafickým spracovaním, ani veľmi nie. Source engine síce dostal zopár prvkov, pre ktoré sme slastne mľaskli (hlavne tiene sú viac než schopné), ale inak na dnešné pomery klasika. Dobre, zombíci vyzerajú obzvlášť nechutne a majú až roztomilo nekoordinované pohyby. Nebude to ani ich umelou inteligenciou, pretože tá je... no, taká priblblá, zombie roztomilá – zaregistrujú vás (a to niekedy trvá), idú po vás, pričom svojim huhlaním a kričaním dokážu zlákať svojich kamarátov. A potom už len pacičkami búchajú a krv strieka. Ale inak sú to teliatka, ktoré kosíte. Audio zložka podarená je, ale predsa len sme si so zombíkmi príliš nepokecali. Vaši kamaráti vykrikujú, že sa na scéne objavil niektorý zo spomínaných bossov, čo pomôže. Ale zvukmi a hudbou (ktorá tu je a hrá tak raz za uhorský rok) to nebude. Tak čím?

Atmosférou, kooperáciou a multiplayerom. Atmosféra zombie masakru je proste užasná. Zakrádate sa bývalými ľudskými príbytkami, ktoré momentálne okupujú riedko rozhádzané zombie mamičky. Alebo vyjdete do ulíc, kde sú zombíkov už desiatky a snažíte sa byť čo najtichšie, keď tu zrazu omylom niekto z partie trafí auto s alarmom a zvuk, akýkoľvek hluk, priláka desiatky ďalších a ďalších nemŕtvych, ktorí sa na vás vrhajú ako lavína. Vidieť ako táto masa napríklad lezie cez plot alebo trieska časťami tela do dverí, ktoré tak rozbíja a následne sa všetci začnú hrnúť dovnútra a vy ich nestačíte zabíjať, dopĺňať muníciu a do toho vrieskať – budete ako v siedmom nebi. Úžasné a každá mapa, hoci je pomerne malá, je vynikajúca, pestrá a vy sa cítite ako v skutočnom zombie filme. Veď na konci každej kampane aj nasledujú kvázi filmové titulky.

Sami by ste sa ďaleko nedostali – to sme už spomínali, ale kooperácia jen nutná a nie nudná. Zombíkov je veľa a vy by ste na všetkých ani prstom nestačili ukázať, avšak ako tím, to je o inom. Výborne je vyriešené liečenie. Lekárničky len tak na zemi nenájdete, nachádzajú sa výhradne v úkrytoch na konci (respektíve začiatku, pretože zo „safe housu“ začínate ďalšiu úroveň) misie. Sú štyri, pre každého jedna, ale liečiť môže každý každého – lekárničky nie sú určené výhradne pre vás, čím stúpa strategický duch márovania stoviek zombíkov. Hráč so silnou zbraňou pôsobiaci ako štít totiž čo to schytá a býva často liečený častejšie. Menšou výpomocou sú tabletky proti bolesti: krátkodobo zvýšia vaše zdravie, no to časom padne na pôvodnú úroveň – ak si teda vezmete prášky ako poslednú záchranu pred smrťou a nik z ostatných členov tímu už nič pri sebe nemá, snažíte sa dostať na koniec úrovne o to rýchlejšie a o to je to beh adrenalínovejší. Multiplayerová kooperácia je samozrejme výborná, len musíte mať, ako vždy, normálnych hráčov okolo seba.

To všetko je fajn, lenže to na vás ešte čaká v zálohe jedno prekvapenie. Versus mód. Ten je určený pre ôsmich hráčov, ktorí sa pekne rozdelia: jeden tím hrá za Survivors, čiže ľudí snažiacich sa zachrániť a zostávajúca štvorica si rozdelí úlohy štyroch zombie bossov. Áno, vy môžete hrať za tie zapáchajúce, ale milučké domáce zvieratká, ktoré tak nádherne „neartikulujú“, tu im odpadne nejaká časť tela, no nebuďte takí detailisti a majte ich radi. Je to proste zábava – respawn u zombíkov funguje a je to skutočne niečo originálne. Ale nie jednoduché. Predsa len ich životnosť v boji nie je príliš vysoká. Tu sa ukáže krása spolupráce. Smoker človiečika pritiahne, Hunter si na jeho tele zatancuje odzemok, Boomer ukáže čo všetko papal a Tank odhodí mŕtve telo späť do davu. Nič podobné sme tu nemali a my sme len nesmierne radi, že nám bolo dovolené si zahrať za zombíkov. Po splnení (alebo aj nesplnení úlohy pri masakri preživších) sa hráči vymieňajú.

Left 4 Dead je primárne veľmi, ale skutočne veľmi rýchla akcia, v ktorej nemáte čas dumať nad tým, ktorú zbraň zvoliť (mimochodom, aj tie si beriete na začiatku úrovne pekne zo stolíku), či sa radšej vykloniť spoza rohu z pravej alebo ľavej strany. Proste idete, strieľate a musíte sa čo najskôr dostať preč. Najskôr z dôvodu, že lákate pozornosť a vy sa chcete zachrániť pred náporom spomínaných niečo cez 56 tisíc zombíkov. To je totiž počet všetkých hnijúcich maródov, ktorí sa v hre ocitli. Zombíci sú fajn a títo – aj napriek jednoduchej hlavne myšlienke – sú obzvlášť chrumkaví. Áno, je to len stupídna strieľačka, ale stupídna zombie strieľačka, so stupídne chytľavou zombie atmosférou, kde môžete hrať aj za zombíkov. Čo chcete viac? Zombie apokalypsa je tu!

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Ilustračná fotografia.

Vaše telo sa ochladzuje, nie zohrieva - a vy to necítite.


a 1 ďalší
Ilustračné foto.

Nález baktérie vedci označili za mimoriadne vzácny objav.


TASR

Týždenný podcast o novinkách z vedy.


a 3 ďalší
Ľudia nakupujú ovocie na trhu v Moskve 3. novembra 2023. Regály v moskovských supermarketoch sú plné ovocia, zeleniny, syrov a mäsa, ale mnohí kupujúci sa na ich výber pozerajú s hrôzou, pretože inflácia zvyšuje ich cenu.

Letné horúčavy znižujú zásoby potravín.


SkryťZatvoriť reklamu