
Namietal som, že v tom fanklube sú určite len dievčatá. „A o to práve ide,“ povedal K. „Keď s nimi budeme členmi fanklubu, je omnoho väčšia šanca, že s nimi budeme chodiť.“ Premeškal som svoju šancu.
K. sa stal členom fanklubu Hany Zagorovej. O dva roky bol členom klubu Johna Lennona a niekoľkokrát sme ho videli, ako chodí okolo školy s najkrajšou babou z béčky. Lennona v tom roku zastrelil psychopat v New Yorku a ja som sa zaprisahal, že nikdy do žiadneho fanklubu nevstúpim.
Čo sa mi darilo dlho dodržiavať. Pred pár dňami som sa dozvedel, že niekto založil môj fanklub na Facebooku. Mal v tom čase dvanásť členov. Nie som Hana Zagorová, takže ma to potešilo. Ale zároveň postavilo pred dilemu. Čo mám robiť? Mám medzi svojich fanúšikov zavítať a užívať si ich priazne? Neviem, čo v takejto situácii robia celebrity.
Rád by som to s nejakou prebral, ale žiadnu nepoznám. Rozhodol som sa, že na svojej fanúšikovskej stránke zanechám odkaz. Ale zistil som, že sa musím najskôr stať jej členom.
Po pár chvíľach ťaživých múk som dospel k zdrvujúcemu rozhodnutiu. Poruším svoje dávne predsavzatie a stanem sa fanúšikom. Samého seba. Povedal som to na druhý deň známemu. „Ja by som to nepreceňoval,“ povedal. „Na Facebooku má fanúšikov skoro každá kravina. Dokonca aj jedna neexistujúca zubná pasta.“
Nič nepreceňujem, ale myslím si, že som v dobrej spoločnosti.