SYDNEY.
Podľa agentúry Reuters však najskôr prinesie riešenie evolúcia, pretože rýchlo sa premieňajúci sa druh nielen naberá na objeme, ale tí najväčší jedinci trpia aj artritídou, ktorá je schopná zásadne obmedziť ich pohyb i rozmnožovanie.
"Ropuchy obrovské presúvajúce sa cez Austráliu sú najrýchlejšie sa vyvíjajúcimi obojživelníkmi na Zemi. Z pôvodného pecivála sa v minulých 70 rokoch stal rýchlo sa presúvajúci bojovník," povedal Rick Shine z univerzity v Sydney.
Vedci zistili, že ropuchy obrovské (Bufo marinus) žijúce v tropických podmienkach východného Queenslandu prejdú za noc desať metrov. Zato jedinci v západnej a oveľa vlhkejšej časti tohoto rozľahlého štátu sa presúvajú oveľa rýchlejšie a za noc prejdú aj kilometer.
"Tie, ktoré sú na čele skupín, sú najväčšie a najrýchlejšie. Majú iné vlastnosti a líšia sa aj tvarom tela," tvrdí Shine. Potomci tých najrýchlejších majú mohutnejšie predné nohy a dlhšie krky, takže neskôr trpia artritídou. V ich chrbtici prírodovedci objavili veľké a tvrdé výrastky.
Privezenie ropúch obrovských do Austrálie v roku 1935 sa považuje spolu so zavlečením králikov za najtragickejší zásah do tamojšieho prostredia. Mali sa stať prirodzenými bojovníkmi proti škodcom na queenslandských plantážach cukrovej trstiny. Z pôvodných 101 kusov je však dnes dvestomiliónová populácia, ktorá obýva Austráliu od východného Queenslandu až po 3000 kilometrov vzdialený Darwin na tropickom severe.
Toto nekontrolované rozmnožovanie živočícha s jedovatou kožou viedlo k dramatickému úbytku miestnych hadov či jašteríc.
