Komentár... alebo má číselné hodnotenie recenzií zmysel?

tým najväčším zlom, avšak nutnosťou zároveň.

Recenzia, nech sa snažia definície hovoriť o akejkoľvek objektivite, je v hernom svete subjektívnym pohľadom na skúsenosti nadobudnuté popri hraním. Výsledný dojem prezentovaný textom recenzie je zavŕšený číslom, ktoré má vyjadrovať, či je hra dobrá alebo nie. Niekde sa používajú percentá, niekde je stupnica desiatková, dokonca sa nájdu prípady, kedy hru hodnotia hneď štyria ľudia a výsledok je vytvorený sčítaním bodov od každého z nich. Stále však ide len o číslo. Alebo písmeno.

Dôvodov, prečo by ste sa nemali pozerať len na hodnotenie (alebo dokonca nebrať ho smrteľne vážne) je hneď viacero. Na západe došlo k hromadnému používaniu nadpriemerných čísel, ktoré automaticky menia hodnotiacu stupnicu. Niekto považuje za priemer 5 bodov (ak budeme brať, rovnako ako v celom článku maximum desiatku) a akákoľvek hra, ktorá dosiahne čo i len desatinu nad, stojí za zahranie a môže zabaviť určité spektrum hráčov. Mnohí však znižovaním nárokov berú každý titul hodnotený pod sedem bodov za obyčajný, ktorý si nezaslúži bližší pohľad. Len tak pre úplnosť – u nás bude priemer nastavený vždy na piatich bodoch.

Pri tomto systéme hodnotenia sa teda nemožno čudovať vydavateľom, že za úspešné a kvalitné považujú hodnotenie na ôsmich bodoch a vyššie. Posledná kauza, po ktorej bol Eidos znovu podrobený kritike, keď prostredníctvom externej marketingovej spoločnosti bola vyslaná prosba médiám, aby pozdržali svoje recenzie hry Tomb Raider: Underworld, pokým titul nedostal hodnotenie 8 a viac, sa dala čakať. Lenže stále ide len o číslo, ktoré je podložené textom a osmička, verte alebo nie, už prezentuje prepracovaný projekt, ktorý si mimochodom spomínané dobrodružstvo Lary Croft podľa týchto kritérií zaslúži. Ak však uvidíte niekde záplavu hodnotení okolo osmičky a potom natrafíte na recenziu vymykajúcu sa tomuto „priemeru“, okamžite je oheň na streche. Pritom išlo len o kritickejší pohľad – s rovnakými kladmi i zápormi, len nie je poškvrnený duchom vysokých čísel. Sami preto musíte vedieť, ktoré médium rozhadzuje vysoké čísla ako na bežiacom páse a ktoré sa drží spomínaného motta: päťka je priemer.

Pozerať len na číslo je však nelogické. Každý článok, každý pohľad na recenzovaný subjekt je vyjadrený textom. Keď si recenziu prečítate, môžete s hodnotením automaticky hýbať podľa vášho uváženia. Rovnako ako to robil autor recenzie. Nepovažujete za zápor niektorý z princípov, ktorý autorovi recenzie nesadol? Nie je problém, máte jednoducho len iný názor a automaticky si zvýšite výsledný index. Podobne to funguje aj smerom nadol. O čo by to však bolo lepšie, keby ste na žiadne číslo nemuseli pozerať a spravili ste si názor výhradne z recenzie?

Potom by sa istotne neobjavovali názory, že za vysoké hodnotenie bol autor článku podplatený. Pri všetkej úcte, tieto praktiky sú u nás nereálne a vždy sa objavujú v momente, kedy má čitateľ odlišný názor na hru ako recenzent. Pekným príkladom je Spore. Hra, ktorá nebola vytváraná pre hardcore hráčov. Tí na nej mohli nájsť (a aj našli) niekoľko nedostatkov, nebavili sa v takej miere ako obyčajný hráč. V recenzii mohlo byť aj x-krát spomenuté, že tvorba vlastných príšeriek/budov/vozidiel/lodí je božská a už len kvôli editoru si hra získala srdce autora recenzie. Nie, Spore malo dostať šestku, pretože je to titul určený mainstreamu. A nejaký editor vám mohol byť ukradnutý, taktiež rôzne hrateľnosti podľa epochy, v ktorej ste sa práve nachádzali. Lenže všetko to, čo mohlo byť v texte chválené pre prístupnosť, je už len z princípu, že to nebolo spracované podľa predstáv náročného hráča, automaticky hanené a recenzent bol podplatený vydavateľom a je... no minimálne mužský pohlavný úd na päť. A mohlo za to číslo.

Funkcia stránok, ktoré zbierajú hodnotenia z každého kúta a vytvárajú verdikt na základe priemeru všetkých zúčastnených magazínov, automaticky stráca zmysel. Ale určite sa nájdu takí, ktorí sa oháňajú tézami, že to a to periodikum je nekompetentné, pretože priemer je taký a taký, prečo potom hodnotenie ušlo nahor alebo nadol? U nás plní túto funkciu stránka hodnoceníher.cz, ktorá zbiera výsledky recenzií z tuzemských stránok a časopisov. Nemožno však povedať, že by boli tieto stránky zbytočné: minimálne už ako miesto, odkiaľ sa jednoducho dostanete ku všetkým hodnoteniam, ktoré si môžete prečítať.

Je zbytočné povedať, že len na číslo sa nikdy nepozerajte. Všade má inú hodnotu. Veď aký je rozdiel medzi hodnotením 7,3 a 7,4? Podľa toho, ako sa autor článku zobudil? K tomu si pridajte u papierových magazínov obľúbenú stratégiu: obálková hra sa automaticky rovná úspešný titul. Niekedy tak dôjde k zaujímavým výsledkom. Hodnotení a príkladov, s ktorými možno nesúhlasiť, je i v našich magazínoch je mnoho. A pri tom ide len o číslo a v texte recenzie hra do nebies vynášaná byť nemusí.

Recenzie sú písané pre vás, hráčov, potenciálnych kupcov, nie z dlhej chvíle redaktorov, ktorí sa nudia a vedia ťukať vo Worde. Omnoho viac potešia reakcie typu: "súhlasím s textom recenzie" ako "ja by som dal taktiež sedmičku" bez akéhokoľvek sprievodného komentáru. Alebo nevysvetľujúce komentáre, z ktorých sa dozviete len to, že autor príspevku by dal hre šestku a basta. Jednoducho sa nepozerajte len na číslo. Dôležité sú fakty, dojmy recenzenta a jeho príklon v príslušných kritériách na tú a tú stranu. Je preto výsledné hodnotenie prekliatím? Možno áno, ale recenzie si bez nich len ťažko predstaviť.

Záverečné hodnotenie? Tentoraz bez čísla: sami viete, čo je pre vás smerodajné.

Obrázok v upútavke na hlavnej stránke pochádza zo stránky Hodnoceniher.cz