Killzone 2 - pozor na červené oči

V okamihu, keď sa na Playstation 2 objavila strieľačka Killzone, boli mnohí hráči očarení. Nie všetci, našli sa aj kritici, pre ktorých išlo len o ďalšiu akčnú hru, kde sa musí ľudstvo brániť nepríjemnému útoku odniekiaľ z diaľky.

V okamihu, keď sa na Playstation 2 objavila strieľačka Killzone, boli mnohí hráči očarení. Nie všetci, našli sa aj kritici, pre ktorých išlo len o ďalšiu akčnú hru, kde sa musí ľudstvo brániť nepríjemnému útoku odniekiaľ z diaľky. Temná budúcnosť je proste výsadou hier, pretože inak by to ani nešlo jedinou činnosťou by bolo zbieranie kvetov na rozkvitnutej lúke. V budúcnosti dôjde na kolonizovanie ďalekých planét a jedna skupina bola vyslaná zo Zeme na nehostinnú planétu Helghan. Ako už býva zvykom, nešlo o raj, výstredný vodca ohromil miestnych svojou víziou, zavelil do útoku a naša planéta sa musela brániť nacisticky vyzerajúcim vojskám Helghastu - taktiež vám to čosi pripomína? Červené oči nepriateľov žiariace v tme vytvorili pôsobivú atmosféru, pripomínajúcu Druhú svetovú vojnu o niekoľko stoviek rokov neskôr. Bolo to pôsobivé, striedali sa nám hrateľné postavy, dobre sme si zastrieľali a bavili sa. Vývojári z Guerilla Games preto nečakali na spasenie, ale sa chopili šance na vytvorenie pokračovania. Tvorcovia podporovaní Sony dostali dostatok času na odvetu a využili ho najlepšie ako mohli.

Ako dobre vieme, niekoľko rokov dozadu, prezentovali prvý trailer k hre Killzone 2. Prvotné nadšenie bolo vystriedané nechuťou. Išlo o renderované video. Všetci sme boli z neho unesení a neveriaco krútili hlavou, no pri zistení, že všetko to bolo vytvorené len pre potrebu prezentácie hry, prišli na rad posmešky. A nepomohlo ani prehlásenie, že takto dajako by hra mala vyzerať a presne takto ju chcú vývojári priniesť hráčom. Nikto neveril. Ani my. Až dokým sme nemali možnosť otestovať preview verziu šiestich úrovní z príbehu. To, čo sa rozpútalo na obrazovke totiž pripomínalo spomínaný trailer v priamom prenose. A v hlavnej úlohe bol hráč. Ťažko sa tomu verí, avšak po grafickej stránke máme pred sebou skutočne next-gen pokračovanie, ktoré v pohode zadupe nemastné a neslané Resistance 2, pokojne si potyká s Gears of War 2 a nakope Call of Duty 5 do zadku (recenzia v pondelok).


Všetky screenshoty nájdete v galérii hry

Príbeh pokračuje ďalej – po ubránení Zeme zavelilo ľudstvo do útoku a vojaci obhajujúci farby dobra si to idú všetko vyrozprávať do epicentra zla, na planétu Helghan. Nech to znie akokoľvek fádne, Killzone 2 sa aj napriek držaniu starých pravidiel pohodlne derie do popredia hráčovho záujmu vďaka prezentácii. Grafické spracovanie je úchvatné a vidieť hru v pohybe patrí k najlepším zážitkom. Ono by to však bolo povrchné, keby sme sa nechali uniesť len milión plus jedným grafickým efektom a v noci sa pomočovali nad spektakulárnym spracovaním. Áno, vyzerá to úžasne a podľa toho, čo sme mali možnosť hra, môžeme s čistým svedomím prehlásiť, že úrovne mali šťavu. Či už išlo o príchod na planétu, ktorý je famózny (a to v preview verzii neboli žiadne renderované videá, ale len in-game zábery, pričom intro nám podľa slov vývojárov minimálne vyrazí dych a zatancuje si na našom egu odzemok).

Očarenie zničeného mesta bolo vskutku úžasné. Nehostinná planéta je známy prvok, taktiež doplnenie o masívne betónové stavby, ktoré svojou mohutnosťou, dodávajú atmosfére potrebné body k dobru a k zážitku. Cítite sa, že sa tu pripravovalo niečo veľké a zdegenerované ľudstvo, prispôsobené neľudským podmienkam muselo skutočne drieť, aby si vytvorili aspoň nejaký domov. Prechod do púšte alebo do podzemných jaskýň v napätí nepoľavuje a naše oči si neoddýchli. Dobre, že to vyzerá nádherne, dokonca skutočne tak, ako nám bolo prezentované v tej nešťastnej videoukážke, berieme ako samozrejmosť pripravovaného hitu. Doba pokročila a s ňou i úroveň grafického spracovania. Boli sme očarení Crysisom, vynikajúco zapôsobilo spomínané Gears of War, no Killzone 2 k tomu pridáva potrebnú dávku epickosti. Druhá svetová je otrepaná a máloktorí tvorcovia (napríklad tí z Treyarchu) si to neuvedomujú. Killzone 2 totiž ponúka nielen dych vyrážajúce spracovanie, ale v spojení s pôsobivou architektúrou budov i prepracovaným level dizajnom dáva hráčovi pocítiť hollywoodsku epickosť. A to sa ráta.

Dokonca až tak, že otrepané a niekedy stereotypné princípy boja za dobro sú utlačené do pozadia. Vyzerá to famózne – spomenieme to ešte raz. Prvé kroky po vylodení na pláži nás vhodili priamo do boja. Bez zbytočného tréningu, bez vysvetľovania. Zbraň v rukách hrdinu Sevyho (tentoraz postavy striedať nebudeme) nie je na špáranie sa v nose, ale určená k boju. Zistíte to po pár krokoch. Vaša návšteva je očakávaná, chlebom a soľou vás nik nevíta. Spustená paľba nás donútila rýchlo si privyknúť k ovládaniu. Všetko vidíme z vlastného pohľadu a pôsobí to vynikajúco vďaka neustále žijúcemu okoliu. Neustále sa okolo vás niečo deje, sprevádzajú vás členovia jednotky a pokým sa aj rozdelíte, vyslovene one-man show akciu nezažijete. Stále ste spojení buď s jedným členom jednotky za chrbtom alebo po vysielačke. Keď však zažijete prvé rozbombardovanie budovy alebo ničiace sa prekážky, za ktorými sa ukrývate, pochopíte, že toto nebude klasická picačka, v ktorej to nejako prežijete a hrdinské ego vám narastie ešte o kúsok.

Bezmocnosť, s ktorou sme sa stretli takmer okamžite, nás skutočne zarazila. Nejde pri tom o hranie na city ako v prípade posledného Brothers in Arms, kde sa nám vývojári snažili vsugerovať ľudskosť prostredníctvom zážitkov vojakov a ich príbehov, ale vďaka gigantickosti celého prostredia, celého konfliktu, ktorého ste len súčasťou. Isteže, aj tu bojujete po boku drsných chlapov, žiadni z nich však nejedol v škole steroidy miesto olovrantu. Nepôsobia ako hrdinovia, jednoducho to len chcú všetko prežiť a poriadne to natrieť tým zasranom s červenými očami. Boje sú skutočne atmosferické, poháňané dopredu, aby sa hráč nezastavil. Môže a potom si vychutnáte rovnako ako my prepracovanú architektúru, ale to ste už znovu hnaní dopredu. Kempovať ste sem neprišli. Na fronte musíte postupovať stále ďalej, pretože zlo musíte zničiť v zárodku. Takže idete ďalej a znovu ohúrené zmysly dávajú zabrať sústredenosti.

Killzone 2 nie je len tak obyčajná strieľačka, v ktorej sa vrhnete dopredu a prestrieľate sa cez hordy nepriateľov. Nutnosťou k prežitiu sa ukázalo byť skrývanie sa za prekážky. V tomto momente sa kamera neprepne do pohľadu spoza hrdinu, ale ostáva pekne umiestnená vo FPS režime. Síce to možno nie je tak prehľadné, no o to viac sa budete báť a krčiť sa pred obrazovkou. Krytie za prekážkou pritom nie je tak bezpečné ako v iných hrách – povedzme v Gears of War, R6: Vegas alebo Quantum of Solace. Vždy, keď sa ukryjete, ešte nemáte vyhrané. Betónová konštrukcia sa začína rozpadávať pod náporom striel a zrazu ste príliš na muške. Isteže, interakcia nie je dokonalá a aplikovaná na všetky objekty, avšak to nie je všetko, prečo by ste sa mali obávať. Ak sa ukryjete, nemáte okolo seba automaticky neviditeľný štít a vždy vám aspoň časť telá trčí a kričí na ostrostrelca niekde v diaľke, aby presne namieril a zasiahol vás. Možno to znie ako drobnosť, no vďaka tomu ste ako na ihlách a neustále sa presúvate. Vykúkanie spoza prekážky je riešené trochu podivne, nemá to však nič spoločné s nepríjemnými skúsenosťami. Je to jednoducho len trochu iné, keďže sa kamera nepresunie za váš chrbát.

Naturalistické momenty na nás pršali ako jesenný dážď. Neustály beh dopredu bol rozumne striedaný s ukrývaním sa, streľbou priamo za pochodu, ostreľovaním, pomalým nakračovaním v temných chodbách - skutočne sa dostane aj na štipku strachu. Všetko sme si to užili vrchovatou mierou. Aj napriek tomu, že ide o lineárnu akciu, ktorá vás nepustí niekam inam, než by ste podľa tvorcov mali ísť. Nevadí to však – podobne na tom bolo Call of Duty 4, kde „tie prkotiny pomimo“ boli tak skvelo navrhnuté, že ste sa cítili ako priamo na mieste činu. Také je aj Killzone 2 – ohromujúce, atmosferické, neustále do nás pumpovalo adrenalín.

Podarilo sa to aj vďaka zvukovým efektom. Niekto si to nemusí všimnúť, ale štekot zbraní je vynikajúci a závisí na tom, kde sa práve nachádzate. V uzavretej miestnosti ide o ohlušujúci rachot, v rozľahlých exteriéroch sa to všetko zlieva do jedného obrovského hukotu. Pália všetci a vy si audio-nirvánu užívate. Dabing patrí medzi typicky hrdinské zložky a neprekvapí. Zároveň však ani neurazí a je dostatočný. Keď sme už spomenuli zbrane, pristavíme sa pri nich. Znovu je ich niekoľko a všetky sú odlišné. To máte tak: tu sa váľa automat, tam leží brokovnica, cigaretu si zapálite plameňometom, ostreľujete sniperkou a to všetko je doplnené o niekoľko ďalších kúskov, napríklad o ozrutnú deštrukciu granátometu. Videli sme to mnohokrát, no Killzone 2 vyťahuje tromf, ktorý pohodlne podrazí nohy konkurencii. Účinok zbraní totiž cítite, uvedomujete si ich nepochybne omračujúcu silu. Nejde to len tak, že vybehnete z úkrytu a kričiac všetko vykosíte. K zbraniam máte aspoň minimálny rešpekt, pretože sú silné (ale vyvážené) a účinné. Tento pocit je ťažko popísať, no pri skúsenosti by ste si ho vedeli okamžite zaradiť.

Už bolo spomenuté, že Killzone 2 nie je tupá strieľačka. Keďže sme hrali na striedačku Killzone 2 a Call of Duty 5, bolo rozdiely cítiť všade – pri všetkej úcte k Activisionu a Treyarchu. Nepriateľov je mnoho, stojí proti vám presila, avšak neznamená to, že jediné, čo protivníci dokážu, je umieranie. Netaktizujú síce tak ako sme to videli v postaršom FEAR-e, ale svoj život si vážia a nenechajú sa len tak jednoducho zabiť. Isteže, ak im vpadnete za chrbát, ťažko s tým niečo spravia a vy si tak môžete pripísať bezvýznamné plus za to, že sa vám podaril útok do tyla nepriateľa – už len pre ten pocit. Ak vás však čaká priamy boj, musíte niečo vymyslieť, pod mušku vám protivníci nenabiehajú. Ukrývajú sa za prekážky a neustále (pokým nie sú pod sústredenou paľbou z viacerých miest) sa presúvajú. Neostávajú na jednom mieste, snažia sa nájsť si čo najvýhodnejšiu pozíciu. Tým provokujú k lepším výkonom, pretože nestačí len sedieť v zákryte – oni to tak nenechajú a keď po pauze na kávičku vykuknete, trafia vás do hlavy z úplne iného miesta. Takto sa buduje vynikajúca atmosféra boja. Bežní pešiaci sú doplnení o bonusové postavičky, ktoré majú určité kritické miesta zásahu. Žiadny Rambo štýl proti presile. Týmto spôsobom by ste prežili proti jednému, dvom nepriateľom. Bonbónik na záver: keďže málokedy postupujete osamote, okamžite si povšimnete, že nepriatelia neútočia výhradne na vás.

Presne definovať Killzone 2 sa zatiaľ nedá. V rukách sme mali nekompletnú verziu, ktorá obsahovala niekoľko chýb. Tak napríklad to viac než častejšie nepríjemne sekalo, no všetko by malo byť do februára, kedy by sa hra mala objaviť oficiálne na trhu, vyladené. Už i tak poskytuje Killzone 2 vynikajúci zážitok, ktorý bude pre majiteľov PS3 nutnosťou. Tichý vývoj za zatvorenými dverami bez zbytočného humbugu sa ukázal ako najlepšia možná cesta. Boli sme očarení – a nie kvôli tomu, že sme čakali priemernú strieľačku, ale z celkovej atmosféry, budovanej krôčik po krôčiku, vťahujúcej postupne, ale napokon vas dostane úplne. Vianočné hity pumpujúce superlatív za superlatívom sú fajn. Lenže väčšinou stoja za letný sneh. Keď presne v ten moment, kedy budeme prežratí komerciou a nenaplnenými sľubmi, príde Killzone 2, bude to vyslobodenie. Bez preháňania. Killzone 2 bude patriť medzi klenoty konzoly od Sony a dokonca svojim pohltením hravo strčí do vrecka aj Halo.

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Nenaleťte pochybným predajcom jazdeniek
  2. K-Classic – značka, ktorá pomáha!
  3. Recept na príjemné ráno od „majstra rozkoší“ Daniela Nekonečného
  4. Odteraz pri volaniach už nemusíte rátať minúty
  5. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
  6. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou
  7. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami
  8. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade
  9. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku
  10. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky
  1. Recept na príjemné ráno od „majstra rozkoší“ Daniela Nekonečného
  2. K-Classic – značka, ktorá pomáha!
  3. Pred 25 rokmi musela byť jazdenka zo západu
  4. Odteraz pri volaniach už nemusíte rátať minúty
  5. Nenaleťte pochybným predajcom jazdeniek
  6. Cíťte sa v priestore príjemne
  7. Ktorý odšťavovač má najvyššiu výťažnosť?
  8. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
  9. Ako si vybrať wc a umývadlo?
  10. Poslanec M. Borguľa bojuje proti netransparentnému tendru
  1. Odteraz pri volaniach už nemusíte rátať minúty 9 421
  2. Dobrý internet v meste i na vidieku. Dostupný je takmer všade 4 512
  3. Volkswagen Golf: Odpoveď na takmer všetky otázky 4 491
  4. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť 4 220
  5. Mexická Oaxaca: Vonia čokoládou a jedinečnými pyramídami 3 803
  6. Návod, ako získať maximum pri nákupoch s kreditkou 3 592
  7. Na tieto veci sa oplatí myslieť pred odchodom na dovolenku 2 901
  8. Vietnam: Krajina, ktorá rozmazná jedlom a uchváti históriou 2 852
  9. I cez prázdniny testujte elektrobicykle 1 946
  10. Máte už vybranú dovolenku na júl? 743

Hlavné správy zo Sme.sk

SVET

Máme plán B, chváli sa Erdogan. Európu už nepotrebuje

Turecko potrebuje Európu viac ako Európa Turecko.

KOMENTÁRE

S Tureckom sa dá iba bartrovať, nie kádrovať

Únia by nemala teraz zmeniť zvyk a povedať Ankare, že ju nikdy neľúbila.

KULTÚRA

Orhan Pamuk: Nie sme radi otrokmi autoritatívnych režimov

Exkluzívny rozhovor s nositeľom Nobelovej ceny.

Neprehliadnite tiež

Vedci po rokoch pochopili, ako je možné, že včely vedia lietať

Dlho sa zdalo, že krídla včiel sú príliš malé na to, aby ich dokázali zdvihnúť.

Parazit pomáha rastlinám varovať susedov pred útokom iných škodcov

Kukučina sa dokáže napojiť na viacero hostiteľských rastlín súčasne.

Pískajúce gélové guľôčky by mohli zrýchliť mäkké roboty

Hydrogél nájdete vo vázach, plienkach aj v robotoch.