Pôvod nevýrazného súhvezdia Vlasy Bereniky je zahmlený. Najčastejšie sa spája s príbehom z 3. storočia pred n. l.
Egyptská kráľovná z Alexandrie Berenika II. vtedy sľúbila obetovať svoje krásne dlhé zlaté vlasy bohyni Afrodite, ak sa jej manžel Ptolemaios III. Euergetés vráti zdravý z nebezpečnej výpravy proti Asýrčanom. Tak sa aj stalo, no kadere z obetného oltára do rána zmizli.
Trápnu situáciu duchaprítomne vyriešil dvorný astronóm Conon, ktorý vyhlásil, že stratené vlasy sú už na oblohe, kam ich umiestnili bohovia.
Oficiálne súhvezdiu meno priradil holandský kartograf Gerard Mercator v polovici 16. storočia. Neskôr sa vyskytlo aj v zozname Tycha de Brahe a v diele Uranometria Johanna Bayera z roku 1603.
Najjasnejšou hviezdou súhvezdia je Beta, nie Alfa, no za porušenie pravidiel môže voľným okom nerozoznateľne podobná jasnosť.
Na oblohe majú Vlasy Bereniky dôležité postavenie, lebo sa tam nachádza severný galaktický pól, prienik osi rotácie Mliečnej cesty – našej galaxie s nebeskou sférou. Vďaka malej hustote hviezd tadiaľ vidíme takmer nerušene do vesmíru, na ďaleké i blízke galaxie aj na bohaté kopy galaxií.
