BRATISLAVA. „Ľudský um je unikátny. Dokáže analyzovať informácie, ktoré dostáva najrôznejšími zmyslovými orgánmi aj v prípade, keď si odporujú,“ hovorí Dharmendra Modha.
Profesor Modha z IBM je vedúcim ambiciózneho projektu, v ktorom spájajú sily psychológovia, neurobiológovia a informatici z firmy IBM a piatich prestížnych amerických univerzít. Jeho cieľom je vytvoriť superpočítač, ktorý dokáže napodobniť činnosť mozgu.
Prvú časť projektu za necelých päť miliónov dolárov, nazvanú Synapse, financuje výskumné stredisko amerického ministerstva obrany.
Mohlo by to síce naznačovať, že počítačový mozog sa bude využívať vo vojenskej oblasti, no nepochybne to nie je hlavný cieľ. Ak by sa vedecké ambície naplnili, prinieslo by to najmä zásadnú zmenu v spôsobe, akým dnes využívame výpočtovú techniku ako celok.
Záhada vedomia
Známy britský fyzik Roger Penrose kedysi porovnal mozog s kvantovým počítačom. Iba tak je podľa neho možné vysvetliť záhadu ľudského vedomia: ako môže 1,5 kilogramu mozgového rôsolu utvárať a prežívať nedefinovateľný pocit bytia a vnímania.
Aj keď Penroseovo tvrdenie sa dá ťažko dokázať či vyvrátiť, v každom prípade môžeme o mozgu hovoriť ako o najzložitejšej štruktúre vo vesmíre.
Tento nesmierne komplikovaný systém v podstate slúži najmä na zhromažďovanie, spracovanie, triedenie a ukladanie informácií. Ak je to naozaj tak, potom nič nebráni tomu, aby vedci jeho činnosť napodobnili. Snažia sa o to už dlho.
Doterajšie projekty na vytvorenie umelej inteligencie však hanebne zlyhali. Až natoľko, že dnes sa už tento pojem v serióznej literatúre akosi ani nepatrí používať. Aj vedci pracujúci na projekte IBM radšej používajú termín kognitívne výpočty.
Ešte sme sa mu nepriblížili
„Mozog dokáže vytvoriť nové kategórie času a priestoru a zhrnúť v nich informácie získané zmyslami,“ vysvetľuje Modha. „Ani jedna z existujúcich výpočtových technológií sa ešte ani len nepriblížila k jeho neuveriteľným schopnostiam.“
Hoci sa sami vedci ešte nezhodli na definícii mysle, Modha tvrdí, že veda ako celok sa už blíži k pochopeniu toho, ako mozog pracuje.
Neurológia už zhromaždila dosť informácií o práci neurónov a spojení medzi nimi – synáps. Súčasné počítačové technológie dovoľujú simulovať činnosť mozgu malého cicavca.
S myšou to už vedia
V uplynulom roku Modha viedol práce na imitácii mozgu myši. Jeho tím na to potreboval 55 miliónov umelých neurónov a pol trilióna synáps. Podobné experimenty ešte prednedávnom neboli možné.
Až teraz vedci vytvorili štruktúru, ktorá sa podobá na mozog živočícha – sústreďuje desať miliárd neurónov v jedinom kubickom centimetri.
Neuróny a synapsy
Stavbu počítača začne Modhov tím tak, že miliardy nanotechnologicky vyrobených neurónov prepojí synapsami.
Synapsy sú v neustálej prestavbe. Vytvárajú sa, zosilňujú, slabnú alebo miznú v závislosti od podnetov, ktoré mozog dostáva. Jedným z čiastkových cieľov je preto vyvinúť materiál, ktorý ich schopnosť napodobní.
Súčasné postupy umožňujú naprogramovať počítač iba na riešenie konkrétnej úlohy. Modhov výtvor by mal analyzovať údaje oveľa širšie – s použitím získaných znalostí, pamäti a „skúseností“, teda správať sa spôsobom, ktorý nazývame myslenie.
Bude dobrý v riešení globálnych problémov, ako je napríklad organizácia vodného hospodárstva, kde treba poznať a analyzovať veľké množstvo údajov v reálnom čase.
Rozozná aj pohyb alebo zvuk, teda také deje, ktoré dokáže náš mozog zaregistrovať jediným mihnutím oka či vďaka jedinej zvukovej vibrácii.
