BRATISLAVA. Možno nie úplne pravdivá legenda vraví, že pozorovanie vtákov na Galapágach priviedlo Charlesa Darwina k neskoršiemu formulovaniu teórie o evolúcii druhov. Korytnačie ostrovy vraj aj preto, že sú bohaté na živočíšne druhy, dokonca také, ktoré sa inde nevyvinuli. Britskí vedci však tvrdia, že Darwin mal na lodi Beagle radšej skúmať vody okolo Antarktídy.
Bujný život v studenej vode
Odborníci na živočíšne druhy dlho verili, že najbohatšie moria a oceány sú tie blízko rovníka v teplejších vodách a podnebí vraj stretnete viac živočíchov ako v mrazivejších podmienkach. Fakty publikované v Journal of Biogeography však takéto hypotézy spochybňujú.
„Dlho sa verilo, že trópy sú bohaté a polárne regióny chudobné,“ povedal pre Guardian David Barnes, člen britskej výpravy do vôd Antarktídy. Ich cesta však dokázala, že táto viera nebola podložená. Len počas cesty tím narátal vyše tisícky druhov a päť nových aj objavil.
Podľa The Guardian je však najväčším problémom, s ktorým musia vedci v Antarktíde zápasiť, nepríjemné počasie, prípadne morské dravce.
Kosatky síce na ľudí bežne neútočia, no britskí vedci pri ich priblížení prerušovali výskum. Rovnako museli urobiť aj vtedy, keď sa zhoršilo počasie - najmä pre studené veterné smršte v oblasti Južných Orknejí. „Pod vodou bolo preto niekedy oveľa teplejšie,“ povedal tiež Barnes.
Pôvodná fauna
Špecifikom antarktických vôd je tiež to, že sa tam prakticky nevyskytujú cudzie a privezené druhy - všetky živočíchy sú domáce a moria sú relatívne neznečistené.
Dôvodom vedeckej cesty však nebolo hľadať nové druhy, ale zmapovať oblasť, ktorá sa vplyvom globálnej zmeny klímy najrýchlejšie mení. Za posledných 50 rokov tam stúpla teplota o 3 stupne.
Dlho sa verilo, že trópy sú bohaté a polárne regióny chudobné.
