Európa chce postaviť obrí ďalekohľad

Na Európskom južnom observatóriu v Čile sa má do dvoch rokov začať stavba najväčšieho astronomického ďalekohľadu na svete: jeho zrkadlový objektív bude mať priemer až 42 metrov! To je veľký skok oproti terajším „naj" objektívom na úrovni 10 až 11 metrov.

Projektovaná podoba najväčšieho ďalekohľadu na svete, ktorý chcú postaviť európske krajiny.(Zdroj: ESO)

Vďaka osobnej skúsenosti s triedrami a kukátkami si zväčša ďalekohľady predstavujeme ako šošovkové. Historicky je to správne. Veď prvé ďalekohľady z konca 16. a začiatku 17. storočia mali šošovky. Priekopníkmi boli aj Galileo Galilei a Johannes Kepler.

Plne funkčné prístroje so zrkadlovými objektívmi vznikli až neskôr, v druhej polovici 17. storočia. Zaslúžili sa o ne aj Robert Hooke a Isaac Newton. V astronómii patrí budúcnosť práve zrkadlovým.

Aktuálna špička

Najväčší používaný šošovkový ďalekohľad vo Wisconsine (USA) má priemer objektívu 1,02 metra. Vo Francúzsku vyrobili aj 1,25-metrový, ale iba pre účely Svetovej výstavy v roku 1900. Také rozmery sú už blízko hranice manipulovateľnosti a fyzikálnych obmedzení, väčšie šošovky pukajú a lámu sa účinkom vlastnej tiaže.

Najväčšie zrkadlové ďalekohľady sú Keck I a II na Havaji, ktoré majú objektívy s priemerom 10 metrov. Skúšky absolvujú dva podobné, v Juhoafrickej republike (11 metrov) a na Kanárskych ostrovoch (10,4 metra).

Do tejto kategórie však patria aj dva o čosi menšie - 8,4-metrové ďalekohľady v Arizone (USA). Tvoria totiž akýsi trieder a dokopy majú výkon 11,8-metrového ďalekohľadu. Podobne je to so štyrmi 8,2-metrovými ďalekohľadmi európskej sústavy VLT v Čile, ktoré možno podľa potreby kombinovať, navyše tiež s menšími pomocnými ďalekohľadmi, čím stúpa výkonnosť.

obri_dalekohlad12.jpg

Primát najväčších ďalekohľadov sveta v plnej prevádzke stále patrí prístrojom Keck I a II, ktoré sa spolu s radom ďalších veľkých ďalekohľadov nachádzajú vyše 4 tisíce metrov nad morom na vrchole vyhasnutej havajskej sopky Mauna Kea. Ich výstavbu financovala a observatórium prevádzkuje nadácia kalifornského miliardára Williama Kecka (1880-1964). Na tomto zábere sú Keck I a II v strede, vľavo je japonský národný 8,2-metrový ďalekohľad Subaru.

Foto: W. M. Keck Observatory

Váha zjednotených hlasov

No ani spomenutá špička nemá či nebude mať takú rozlišovaciu schopnosť, aby odpovedala na niektoré vzrušujúce otázky o vesmíre. Preto nečudo, že astronómovia v národnom a najmä medzinárodnom meradle uvažujú o ešte väčších prístrojoch.

Z reálneho hľadiska najďalej zašlo spoločné európske úsilie. Oficiálnu verziu vyhlásili 25. novembra tohto roku, ako súčasť budovania novej infraštruktúry európskeho astronomického výskumu.

Predmetná „cestovná mapa" pre najbližších 20 rokov sa nazýva ASTRONET. Táto iniciatíva odštartovala v roku 2005 a jej účelom bolo sústrediť a zanalyzovať názory odborníkov z 28 európskych krajín, Európskej kozmickej agentúry (ESA) a Európskeho južného observatória (ESO). Koordinátorom je Michael Bode z Univerzity Johna Mooresa v Liverpoole (Veľká Británia).

Európanov inšpirovali viaceré, zhruba po desaťročí opakované - naposledy v roku 2001 - podobné spoločné iniciatívy astronómov v USA. Vďaka jednotnému postoju sa im podarilo presadiť projekty ako Hubblov kozmický ďalekohľad, alebo Spitzerov kozmický ďalekohľad určený pre infračervené pozorovania.

Päťzrkadlový obor

Vrcholnou prioritou ASTRONET-u je vybudovanie ďalekohľadu EELT (European Extreme Large Telescope) so zrkadlovým objektívom s priemerom 42 metrov.

Tento objektív bude zložený z 906 šesťuholníkových segmentov veľkých 1,45 metra. Sústredené svetlo odrazí do sekundárneho zrkadla s priemerom šesť metrov. To do terciárneho s priemerom 4,2 metra, a to do zariadenia tzv. adaptívnej optiky.

Jej tvar sa bude meniť tak, aby vykompenzovala laserovým lúčom sondované a počítačmi priebežne vyhodnocované aktuálne chvenie ovzdušia. Vďaka tomu vznikne mimoriadne ostrý obraz.

Adaptívnu optiku bude tvoriť zrkadlo s priemerom 2,5 metra, ktorého tvar bude môcť vyše päťtisíc motorčekov meniť až tisíckrát za sekundu. Obraz potom ešte prejde konečnou úpravou pomocou zrkadla s priemerom 2,7 metra.

Päťzrkadlové riešenie sa z viacerých optických i mechanických hľadísk javí optimálne. Malo by poskytnúť viac ako stonásobok citlivosti dnešných špičkových ďalekohľadov. EELT je určený pre pozorovania ako v optickom, tak v infračervenom svetle.

Práce sa začnú v roku 2010 na ESO v severnom Čile (najpravdepodobnejšie v hlavnom stredisku na hore La Silla) a trvať majú do roku 2016. Odhadované náklady sú na úrovni jednej miliardy euro. V súčasnosti venujú európske krajiny na astronomické účely celkovo dve miliardy eur ročne.

obri_dalekohlad2.jpg

EELT z nadhľadu...

Ilustrácia: ESO

obri_dalekohlad3.jpg

...a mierneho podhľadu.

Ilustrácia: ESO

obri_dalekohlad4.jpg

Hlavné zrkadlo EELT bude segmentované, ako tento model pre laboratórne skúšky.

Ilustrácia: ESO

obri_dalekohlad5.jpg

Mechanika EELT pripomína les trubiek v zložitom lešení...

Ilustrácia: ESO

Prvoradé vedecké úlohy

EELT spresní pozorovacie fakty prakticky vo všetkých oblastiach astronómie. Niekoľko úloh sa však javí ako prioritné.

Zvlášť výskum planét zemského typu. Dosiaľ nepoznáme ani jednu, najbližšie je teleso s pätnásobkom hmotnosti našej planéty. No málokto pochybuje, že okolo hviezd, pri ktorých už poznáme hmotnejšie planéty, ako typu Jupitera, obiehajú aj obdoby nášho vesmírneho domova. Ich objav sa očakáva v blízkom čase.

Za priaznivých okolností by ho mohli zvládnuť aj terajšie špičkové ďalekohľady na zemskom povrchu, alebo pripravovaný Webbov kozmický ďalekohľad, plánovaný nástupca Hubblovho, prípadne vedecké kozmické sondy. No nič z toho nebude stačiť na podrobnejšie poznatky o novoobjavených blížencoch Zeme. Napríklad o zložení ich ovzdušia, alebo či sú na nich vodné oceány.

Optimisti dúfajú aj v odhalenie života na diaľku pomocou príznačných „biodetailov" (najmä plošných, aké na Zemi predstavuje vegetácia či zhluky planktónu v oceánoch) v rozloženom svetle planéty. Po mimoslnečných planétach zemského typu nasleduje v rebríčku priorít EELT vznik a evolúcia vesmíru, výskum čiernych dier a pátranie po prejavoch tzv. tmavej hmoty a energie, ktoré tvoria cca 95 percent vesmíru.

obri_dalekohlad7.jpg

Projektované rozmery EELT znázorňuje aj porovnanie s bruselským Atómiom, ...

Ilustrácia: ESO

obri_dalekohlad8.jpg

...vežou hodín Big Ben v Londýne, ...

Ilustrácia: ESO

obri_dalekohlad9.jpg

...a kupolou jedného zo štyroch 8,2-metrových ďalekohľadov sústavy VLT observatória ESO na hore Paranal v Čile.

Ilustrácia: ESO

Nielen EELT

Dvadsaťročný plán budúcnosti európskej astronómie ASTRONET uvádza popri EELT ako druhý prioritný projekt SKA, čo je skratka zo Square Kilometre Array, čiže Anténa s plochou kilometra štvorcového.

To však bude celková plocha, SKA vznikne z množstva malých antén zostavených jednak do kruhového jadra, jednak do viacerých špirálových línií, vybiehajúcich z tohto jadra až do vzdialenosti tritisíc kilometrov.

Kombinácia signálov z antén prepožičia tejto rádioteleskopovej sústave dosiaľ nevídanú citlivosť. Miesto sa má vybrať do roku 2011, budovanie zavŕšiť do roku roku 2020.

Ide o globálnu spoluprácu zatiaľ 19 krajín piatich kontinentov, z našich susedov je v konzorciu Poľsko, ktoré sa podieľa aj na v úvode spomenutom veľkom optickom ďalekohľade v JAR.

ASTRONET ďalej predpokladá veľký štvormetrový európsky ďalekohľad na skúmanie Slnka na Kanárskych ostrovoch, sieť špeciálnych optických ďalekohľadov na skúmanie vysokoenergetických javov vo vesmíre, podmorský ďalekohľad na zachytávanie neutrín, mimoriadne prenikavých častíc (asi v Stredozemnom mori pri francúzskom pobreží).

V rámci pokračujúcej úspešnej spolupráce s ESA sa ráta s novými kozmickými sondami - na výskum Slnka, Jupitera a Saturna s ich mesiacmi, tmavej hmoty a energie, röntgenového žiarenia vesmírnych telies a zachytávanie gravitačných vĺn.

obri_dalekohlad10.jpg

Umelecká vízia EELT počas nočného pozorovania...

Ilustrácia: ESO

Hlavné zdroje: Komuniké European Southern Observatory z 27. novembra 2008; Nature z 27. novembra 2008.

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  2. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  3. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  4. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  5. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  6. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  7. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  8. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  9. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  10. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  1. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  2. Projekt First Lego League podporila Nadácia Pontis
  3. Klienti majú často pocit, že potrebujú spracovať len projekt
  4. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  5. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  6. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  7. Svadba v kraji lietajúceho mnícha Cypriána
  8. Vecný dar pre Detské kardiocentrum v Bratislave
  9. VZN o hazarde sa dá zachrániť
  10. Prieskum: Ako si Slováci požičiavajú? Hlavne rýchlo
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 10 415
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 10 327
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 8 338
  4. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 7 051
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 986
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 5 157
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 014
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 3 571
  9. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet 2 884
  10. Jarné prázdniny pri mori? 2 566

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Rezník z TASR by bol v RTVS pre poslancov schodnejší než Mika

Bývalá šéfka Markízy Zuzana Ťapáková sa po kauze Evka ako kandidátka na riaditeľku RTVS už nespomína.

KULTÚRA

Tajná služba si objednala vraždu. Na film Únos bolo treba odvahu

Politické trilery u nás nevznikajú.

ŠPORT

Spieva si Marleyho, dá si pivo. Ako Sagan trénoval v horách

Sagan sa pripravoval inak ako súperi.

TECH

Akadémia vied má päť slabých ústavov, dva špičkové

Päť ústavov nestojí na pevných základoch.

Neprehliadnite tiež

Ako dávni migranti zmenili Európsku DNA? Prišli len muži a kone

Tretia hlavná migračná vlna zanechala stopu v Európanoch až dodnes.

Akadémia vied má päť slabých ústavov, dva robia špičkovú vedu

Päť ústavov Slovenskej akadémie vied vytvára výskum, ktorý nestojí na pevných základoch, tvrdia výsledky nezávislého auditu.

Nová liečba by mohla napraviť poškodený sluch

Klinické testy na ľuďoch spustia do dvoch rokov.

Polovica internetovej komunikácie už prebieha v šifrách

Plošné špehovanie už nebude jednoduché. Začíname si chrániť aj každodennú rutinu.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop