Európa chce postaviť obrí ďalekohľad

Na Európskom južnom observatóriu v Čile sa má do dvoch rokov začať stavba najväčšieho astronomického ďalekohľadu na svete: jeho zrkadlový objektív bude mať priemer až 42 metrov! To je veľký skok oproti terajším „naj" objektívom na úrovni 10 až 11 metrov.

Projektovaná podoba najväčšieho ďalekohľadu na svete, ktorý chcú postaviť európske krajiny.(Zdroj: ESO)

Vďaka osobnej skúsenosti s triedrami a kukátkami si zväčša ďalekohľady predstavujeme ako šošovkové. Historicky je to správne. Veď prvé ďalekohľady z konca 16. a začiatku 17. storočia mali šošovky. Priekopníkmi boli aj Galileo Galilei a Johannes Kepler.

Plne funkčné prístroje so zrkadlovými objektívmi vznikli až neskôr, v druhej polovici 17. storočia. Zaslúžili sa o ne aj Robert Hooke a Isaac Newton. V astronómii patrí budúcnosť práve zrkadlovým.

Aktuálna špička

Najväčší používaný šošovkový ďalekohľad vo Wisconsine (USA) má priemer objektívu 1,02 metra. Vo Francúzsku vyrobili aj 1,25-metrový, ale iba pre účely Svetovej výstavy v roku 1900. Také rozmery sú už blízko hranice manipulovateľnosti a fyzikálnych obmedzení, väčšie šošovky pukajú a lámu sa účinkom vlastnej tiaže.

Najväčšie zrkadlové ďalekohľady sú Keck I a II na Havaji, ktoré majú objektívy s priemerom 10 metrov. Skúšky absolvujú dva podobné, v Juhoafrickej republike (11 metrov) a na Kanárskych ostrovoch (10,4 metra).

Do tejto kategórie však patria aj dva o čosi menšie - 8,4-metrové ďalekohľady v Arizone (USA). Tvoria totiž akýsi trieder a dokopy majú výkon 11,8-metrového ďalekohľadu. Podobne je to so štyrmi 8,2-metrovými ďalekohľadmi európskej sústavy VLT v Čile, ktoré možno podľa potreby kombinovať, navyše tiež s menšími pomocnými ďalekohľadmi, čím stúpa výkonnosť.

obri_dalekohlad12.jpg

Primát najväčších ďalekohľadov sveta v plnej prevádzke stále patrí prístrojom Keck I a II, ktoré sa spolu s radom ďalších veľkých ďalekohľadov nachádzajú vyše 4 tisíce metrov nad morom na vrchole vyhasnutej havajskej sopky Mauna Kea. Ich výstavbu financovala a observatórium prevádzkuje nadácia kalifornského miliardára Williama Kecka (1880-1964). Na tomto zábere sú Keck I a II v strede, vľavo je japonský národný 8,2-metrový ďalekohľad Subaru.

Foto: W. M. Keck Observatory

Váha zjednotených hlasov

No ani spomenutá špička nemá či nebude mať takú rozlišovaciu schopnosť, aby odpovedala na niektoré vzrušujúce otázky o vesmíre. Preto nečudo, že astronómovia v národnom a najmä medzinárodnom meradle uvažujú o ešte väčších prístrojoch.

Z reálneho hľadiska najďalej zašlo spoločné európske úsilie. Oficiálnu verziu vyhlásili 25. novembra tohto roku, ako súčasť budovania novej infraštruktúry európskeho astronomického výskumu.

Predmetná „cestovná mapa" pre najbližších 20 rokov sa nazýva ASTRONET. Táto iniciatíva odštartovala v roku 2005 a jej účelom bolo sústrediť a zanalyzovať názory odborníkov z 28 európskych krajín, Európskej kozmickej agentúry (ESA) a Európskeho južného observatória (ESO). Koordinátorom je Michael Bode z Univerzity Johna Mooresa v Liverpoole (Veľká Británia).

Európanov inšpirovali viaceré, zhruba po desaťročí opakované - naposledy v roku 2001 - podobné spoločné iniciatívy astronómov v USA. Vďaka jednotnému postoju sa im podarilo presadiť projekty ako Hubblov kozmický ďalekohľad, alebo Spitzerov kozmický ďalekohľad určený pre infračervené pozorovania.

Päťzrkadlový obor

Vrcholnou prioritou ASTRONET-u je vybudovanie ďalekohľadu EELT (European Extreme Large Telescope) so zrkadlovým objektívom s priemerom 42 metrov.

Tento objektív bude zložený z 906 šesťuholníkových segmentov veľkých 1,45 metra. Sústredené svetlo odrazí do sekundárneho zrkadla s priemerom šesť metrov. To do terciárneho s priemerom 4,2 metra, a to do zariadenia tzv. adaptívnej optiky.

Jej tvar sa bude meniť tak, aby vykompenzovala laserovým lúčom sondované a počítačmi priebežne vyhodnocované aktuálne chvenie ovzdušia. Vďaka tomu vznikne mimoriadne ostrý obraz.

Adaptívnu optiku bude tvoriť zrkadlo s priemerom 2,5 metra, ktorého tvar bude môcť vyše päťtisíc motorčekov meniť až tisíckrát za sekundu. Obraz potom ešte prejde konečnou úpravou pomocou zrkadla s priemerom 2,7 metra.

Päťzrkadlové riešenie sa z viacerých optických i mechanických hľadísk javí optimálne. Malo by poskytnúť viac ako stonásobok citlivosti dnešných špičkových ďalekohľadov. EELT je určený pre pozorovania ako v optickom, tak v infračervenom svetle.

Práce sa začnú v roku 2010 na ESO v severnom Čile (najpravdepodobnejšie v hlavnom stredisku na hore La Silla) a trvať majú do roku 2016. Odhadované náklady sú na úrovni jednej miliardy euro. V súčasnosti venujú európske krajiny na astronomické účely celkovo dve miliardy eur ročne.

obri_dalekohlad2.jpg

EELT z nadhľadu...

Ilustrácia: ESO

obri_dalekohlad3.jpg

...a mierneho podhľadu.

Ilustrácia: ESO

obri_dalekohlad4.jpg

Hlavné zrkadlo EELT bude segmentované, ako tento model pre laboratórne skúšky.

Ilustrácia: ESO

obri_dalekohlad5.jpg

Mechanika EELT pripomína les trubiek v zložitom lešení...

Ilustrácia: ESO

Prvoradé vedecké úlohy

EELT spresní pozorovacie fakty prakticky vo všetkých oblastiach astronómie. Niekoľko úloh sa však javí ako prioritné.

Zvlášť výskum planét zemského typu. Dosiaľ nepoznáme ani jednu, najbližšie je teleso s pätnásobkom hmotnosti našej planéty. No málokto pochybuje, že okolo hviezd, pri ktorých už poznáme hmotnejšie planéty, ako typu Jupitera, obiehajú aj obdoby nášho vesmírneho domova. Ich objav sa očakáva v blízkom čase.

Za priaznivých okolností by ho mohli zvládnuť aj terajšie špičkové ďalekohľady na zemskom povrchu, alebo pripravovaný Webbov kozmický ďalekohľad, plánovaný nástupca Hubblovho, prípadne vedecké kozmické sondy. No nič z toho nebude stačiť na podrobnejšie poznatky o novoobjavených blížencoch Zeme. Napríklad o zložení ich ovzdušia, alebo či sú na nich vodné oceány.

Optimisti dúfajú aj v odhalenie života na diaľku pomocou príznačných „biodetailov" (najmä plošných, aké na Zemi predstavuje vegetácia či zhluky planktónu v oceánoch) v rozloženom svetle planéty. Po mimoslnečných planétach zemského typu nasleduje v rebríčku priorít EELT vznik a evolúcia vesmíru, výskum čiernych dier a pátranie po prejavoch tzv. tmavej hmoty a energie, ktoré tvoria cca 95 percent vesmíru.

obri_dalekohlad7.jpg

Projektované rozmery EELT znázorňuje aj porovnanie s bruselským Atómiom, ...

Ilustrácia: ESO

obri_dalekohlad8.jpg

...vežou hodín Big Ben v Londýne, ...

Ilustrácia: ESO

obri_dalekohlad9.jpg

...a kupolou jedného zo štyroch 8,2-metrových ďalekohľadov sústavy VLT observatória ESO na hore Paranal v Čile.

Ilustrácia: ESO

Nielen EELT

Dvadsaťročný plán budúcnosti európskej astronómie ASTRONET uvádza popri EELT ako druhý prioritný projekt SKA, čo je skratka zo Square Kilometre Array, čiže Anténa s plochou kilometra štvorcového.

To však bude celková plocha, SKA vznikne z množstva malých antén zostavených jednak do kruhového jadra, jednak do viacerých špirálových línií, vybiehajúcich z tohto jadra až do vzdialenosti tritisíc kilometrov.

Kombinácia signálov z antén prepožičia tejto rádioteleskopovej sústave dosiaľ nevídanú citlivosť. Miesto sa má vybrať do roku 2011, budovanie zavŕšiť do roku roku 2020.

Ide o globálnu spoluprácu zatiaľ 19 krajín piatich kontinentov, z našich susedov je v konzorciu Poľsko, ktoré sa podieľa aj na v úvode spomenutom veľkom optickom ďalekohľade v JAR.

ASTRONET ďalej predpokladá veľký štvormetrový európsky ďalekohľad na skúmanie Slnka na Kanárskych ostrovoch, sieť špeciálnych optických ďalekohľadov na skúmanie vysokoenergetických javov vo vesmíre, podmorský ďalekohľad na zachytávanie neutrín, mimoriadne prenikavých častíc (asi v Stredozemnom mori pri francúzskom pobreží).

V rámci pokračujúcej úspešnej spolupráce s ESA sa ráta s novými kozmickými sondami - na výskum Slnka, Jupitera a Saturna s ich mesiacmi, tmavej hmoty a energie, röntgenového žiarenia vesmírnych telies a zachytávanie gravitačných vĺn.

obri_dalekohlad10.jpg

Umelecká vízia EELT počas nočného pozorovania...

Ilustrácia: ESO

Hlavné zdroje: Komuniké European Southern Observatory z 27. novembra 2008; Nature z 27. novembra 2008.

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Mimoriadna kvalita unikátnych Kia SUV modelov
  2. Výnimočný obchod robia výnimoční zamestnanci
  3. Táto dvojica stojí za zrodom slovenského internetu. Ako začínal?
  4. 14 tipov na exotickú dovolenku, ktorú si môžete dovoliť (aj vy)
  5. Štatutári, máte už prístup k elektronickej schránke?
  6. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished!
  7. Volkswagen Arteon je výkladná skriňa technológií
  8. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom
  9. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody
  10. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa
  1. Nadácia Orange ocenila Detský čin roka
  2. Výnimočný obchod robia výnimoční zamestnanci
  3. Mimoriadna kvalita unikátnych Kia SUV modelov
  4. Táto dvojica stojí za zrodom slovenského internetu. Ako začínal?
  5. Aj vy môžete mať pekný trávnik, poradí vám expert
  6. Výrobky, ktoré chutia a voňajú ako z domácej zabíjačky
  7. 14 tipov na exotickú dovolenku, ktorú si môžete dovoliť (aj vy)
  8. Profesionálne sa predaj nehnuteľností dá robiť jedine exkluzívne
  9. HÝBSA Slovensko odštartovalo turné po Slovensku. Buďte pri tom!
  10. Každý štvrtý 70-tnik na Slovensku má cukrovku, pribúdajú mladší
  1. Poznáte pôvod slovenských slov? Otestujte sa 17 369
  2. Táto dvojica stojí za zrodom slovenského internetu. Ako začínal? 16 079
  3. 14 tipov na exotickú dovolenku, ktorú si môžete dovoliť (aj vy) 15 077
  4. Lepšie bývať na vidieku, alebo v meste? Hľadali sme výhody 12 183
  5. Volkswagen Arteon je výkladná skriňa technológií 8 019
  6. Yeme chce byť výnimočný obchod aj vďaka výnimočným zamestnancom 6 979
  7. Čím všetkým som si prešla, aby som sa naučila po anglicky 6 418
  8. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished! 6 132
  9. Štatutári, máte už prístup k elektronickej schránke? 3 402
  10. Hyundai H350 je dokonale spoľahlivým partnerom pre biznis 3 189

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Amnestie, Roháč a Sýkora. Čo má vplyv na prípad vraždy Remiáša

Na rozhodnutie o Mečiarových amnestiách má Ústavný súd posledné dni. Nájomný vrah Roháč dostal doživotie. Pri vražde Sýkoru sa spomína SIS.

DOMOV

Koalícia sa chce náhle zbaviť šéfa Ústavu pamäti národa

Ak by zmena zákona prešla, nové pravidlá začnú platiť od 15. októbra 2017.

KULTÚRA

Podivné príbehy a Instagram 19. storočia. Aký bol seriál 1890?

Historická detektívka sa pokúsila priniesť na obrazovky niečo iné.

Neprehliadnite tiež

Pozerať, ale nedotýkať sa. Pľuzgiernik lekársky je náš najjedovatejší chrobák

O prvé miesto v nelichotivom rebríčku sa delí so svojimi príbuznými – májkami, ktorých telo tiež obsahuje jedovatý kantaridín.

Kolíska ľudstva nie je v Afrike ale na Balkáne, naznačuje starodávny zub

Ak by sa potvrdili výsledky nemeckých vedcov, znamenalo by to, že ľudia sa od opíc vývojovo oddelili v Európe.

Zástera z ľudských kostí či Everest zo vzduchu. Briti ukázali prvé zábery tibetskej kultúry

Niektoré zábery boli sto rokov ukryté pred verejnosťou. Najväčšia zbierka sa teraz dostáva na internet.

Drobné prepeličky môžu pomáhať v boji proti rakovine

Vedecký výskum na zvieratách vždy bol a aj bude otázkou rôznych názorov. Výskum na vtáčích vajciach a embryách však prináša nové rozmery.