;) |
Červená armáda
Ako už bolo dopredu známe, celá séria sa vráti k svojim základom i prezentovaním príbehu videosekvenciami. Nebudeme odkazovať na béčkovosť tohto konceptu, herecké výkony totiž nedosahujú úroveň filmovej produkcie. Sú však správne uletené, nadnesené a zábavné. A presne takto ich milujeme. Konflikt v sérii Red Alert totiž vždy stál na bláznivom nápade, ktorý proste vážne brať nemôžete a rovnako ako sa pri akčnom filme, kde je jediným ukazovateľom zábavy rôznorodé padanie mŕtvych nepriateľov, ani v Red Alerte 3 nemôžete čakať hlbokú zápletku. Tentoraz sa podarilo Electronic Arts angažovať známe tváre (nielen) z filmového priemyslu a svojej úlohy sa zhostili na výbornú. Zbytočné očakávania filozofických zamyslení a vylievaní si srdiečka nad vojnou ako takou nechajme na Spielberga. Tu to musí predsa búchať a mať grády.
Všetky screenshoty nájdete v galérii hry
Všetko sa začína vytiahnutím zajaca z klobúka premiéra Sovietskeho Zväzu, Cherdenka, ktorého vynikajúco zahral Tim Curry. Ruský prízvuk, pohľad buldoga – to proste nemôžete brať vážne, ale zároveň vás to rovnako napumpuje ako ostatní protagonisti. Červená armáda prehráva proti svojim večným rivalom z amerického kontinentu a tým zajacom je možnosť cestovania v čase. Zanechajme problematické časové paradoxy, chceme predsa dôvod, prečo budeme znovu budovať základňu, vyrábať desiatky jednotiek a sledovať výbuchy. To máme. Sovietsky Zväz odstráni Einstenia, čo má za dôsledok absenciu jadrových zbraní. Nielenže stratili Spojenci, na frak dostala aj Červená armáda. Dôvod? Atakovať dve známe mocnosti totiž začala tretia strana, prichádzajúca z východu – Empire of Rising Sun prezentuje japonskú veľmoc a naši, po rusky klábosiaci bratia, majú hneď vrásky na čele. Čo teraz? No predsa vyprášiť kožuch každému! Či je z východu alebo zo západu.
3 v 1
Prvé rozšírenie je teda zrejmé: miesto dvoch bojujúcich frakcií tu máme tri. Spojenci sú dobre známi svojou technicky lepšie vybavenou armádou doplnenou o silné letectvo. Červená armáda zas vie, že je ich mnoho a k tomu pridáva svoje tesla-everything jednotky. A obrie vzducholode. A bojujúce medvede. Japonská veľmoc je od ostatných odlíšená vďaka svojej odlišnosti na prvý pohľad, pričom si základy vzali tvorcovia v ich kultúre a povahe. Dostaneme pod ruku mechov, jednotky schopné transformovania a nesmie chýbať ani ninja. Podrobný výpis jednotiek nie je potrebný, každú z nich nájdete popísanú v manuáli s ich kladmi i zápormi. To dôležité však je, že jednotky majú aj sekundárne schopnosti, ktoré budete využívať často. Chýbať nesmú ani známe postavy ako Nataša alebo Tanya. Proste sme dostali dobre známe univerzum doplnené o tretiu stranu, ktorá do vzorca výborne zapadá.
Kampane sú logicky tri, každé o niekoľkých misiách. Hoci sa ich počet nemusí zdať ako veľký: za každú stranu je to deviatka úrovní, nedajte sa oklamať nízkym číslom. Na začiatku totiž máte pred sebou len časť mapy, ktorá sa neskôr, po splnení primárnych cieľov, odkryje a býva pravidlom, že sa rozloha zdvojnásobí. Čas k dohraniu tohto všetkého preto utešene rastie a nie je to len dôsledkom zvyšovania obtiažnosti, ale aj rozľahlosti máp. Keďže sa Red Alert 3 odohráva na našej matičke Zemi, navštívime dobre známe lokácie po celom svete. Rozloženie síl jednotlivých strán je však odlišné (pamätáte, alternatívna minulosť) a napríklad Pearl Harbour nebudeme brániť v spojeneckých farbách, lež samurajským spôsobom za Cisárstvo. Všetky kampane máte prístupné hneď od začiatku, nemusíte splniť jeden celý príbeh (aj tak vyhrá vždy ten, za koho hráte – to ste istotne nečakali), ale plníte úlohy podľa nálady.
Zákon je zákon
A zákon real-time stratégií, ktorý bol vytesaný do kameňa pred viac než 10 rokmi, hovorí: budeš základňu budovať, budeš more rôznorodých jednotiek vyrábať a posielať ich na puntíky inej farby ako tvoje, zobrazené na mape. A bude to poriadne búchať. Podobne to funguje aj v Red Alerte 3 a skutočne nie je dôvod meniť tento koncept, keďže podobných titulov dnes vychádza akosi poskromne a div sa svet, ono nám to začína už aj chýbať. Okrem budovania základne od základov sa stretneme s nenávidenými čisto taktickými úlohami, kedy nič nevyrábame, len chodíme s panáčikmi a tankami na vopred určené miesta, bránime nejaký ten konvoj a podobne. Týchto nebudovateľských misií však výrazne ubudlo. Karty sú rozdané väčšinou tak, aby ste sa zahrali na developerov a stavali ako o dušu, bránili sa, nakoniec spravili fakt veľkú armádu, poslali ju na protivníka a takto to celé opakovali dovtedy, kým sa na vás nezačne ceriť nadriadený z video-okienka a zahlási, že misia je splnená.
Bravo. Tak to proste máme radi a hoci sa to nezdá, je za tým ukrytá aspoň minimálna dávka strategického uvažovania. Nestačí totiž len to, že vytvoríte dvesto tankov (do počtov jednotiek je Red Alert 3 výrazne skromnejší) a ukážete im cieľ. Dôležité je vytvoriť vybalansovanú armádu, prispôsobiť sa sile protivníka a odrezávať ho od zdrojov, energie a... a veľmi dobre to predsa poznáme. K tomu pribudla nielenže sekundárna funkcia jednotiek, ale aj špeciálne sily každého zo zoskupenia. Máte dostatok bodov, ktoré dostávate v priebehu misie, aktivujete si napríklad super-extra-mega ničivý útok z neba a už to ide. Medzi tradície patrí aj energia získavaná z generátorov alebo peniaze, ktoré vám pribúdajú na konto pri dolovaní zo statických ťažísk. Postavíte k ním budovu, kam sa bude surovina ukladať a už vozidlo jazdí tam a sem a vaše konto utešene narastá.
Dvaja za jedného
Aby to bolo ešte vyčačkanejšie, žiadnu misiu nehráte sami. Vždy dostanete k dispozícii niektorého z generálov, ktorého priamo neovládate, ale sa delíte o suroviny a určujete mu, kam má zaútočiť, kam by sa mohol vybrať na skusy. Inak žije váš spoločník vlastným životom a dokonca inteligentne bojuje osamote, bez vášho pričinenia. Ak ste na jednom ostrove a vy sa sústredíte na výrobu lodí, nebude míňať kredity na loďstvo, ale postaví hangár a útočí zo vzduchu. Kooperácia ako vyšitá. Navyše ju môžete kombinovať s vlastnou stratégiou. Po vyčerpávajúcom útoku ste nepochodili, tak zbierate nové sily budovaním armády a nemáte do čoho pichnúť? Zatiaľ sa váš kolega zásobil vlastnými jednotkami, tak mu prikážete, nech to vezme súpera do parády z druhej strany. A ono to funguje a neustále sa niečo deje. Celé to je o to lepšie, že nám dali možnosť si do príbehovej misie pribrať živého spoluhráča. Rozmáhajúca sa kooperácia tak dostala výraznú injekciu a každú príbehovú mapu tak môžete prejsť s kamarátom. Nechýba ani klasický multiplayer, o ktorom je však zbytočné sa zmieňovať, pretože sa príliš nezmenil a ponúka stále rovnakú zábavu ako predchodcovia.
Pestrofarebné pastelky
Už z obrázkov bolo zrejmé, že hra bude vyzerať tak trochu inak ako predošlé diely, ale zachová si svoj charakter kvázi izometrického pohľadu. Dobre, už tu nemáme statický pohľad, ktorý by limitoval kameru a môžeme nad bojiskom rotovať, zoomovať, až sa nám hlava zatočí. Stále je to však pohľad na hernú plochu prehľadný a nebudete mať s akoukoľvek orientáciou problémy. Výrazne podporované zostali boje na vode. Tá je nielenže nádherne spracovaná a vlnky vás budú uspávať myšlienkou na letnú dovolenku pri mori, ale sa vo vode budete čľapkať omnoho častejšie než v minulosti. Ostatné stratégie totiž vsádzajú na pozemné jednotky vhodne doplnené atakmi zo vzduchu. Len s tým by ste si v Red Alerte 3 príliš neškrtli. Voda je dôležitá – už len preto, že väčšinu budov na hladinách morí môžete stavať. Kasárne to nebudú, vojačikovia aj napriek tvrdému výcviku plávať s plnou poľnou nebudú, ale obojživelné jednotky už dávajú taktike iný rozmer. Tak ako na pevnine, uvidíte výbuchy aj vo vode. Drvivá väčšina úrovní totiž vyžaduje podporu plávajúcich jednotiek, keďže sa odohráva na ostrovoch. Lietadlové lode, ponorky a spomínané obojživelné jednotky. Tank používa na pevnej zemi pásy, ale môže sa transformovať na jednotku operujúcu aj vo vode. Nezvláda to každá z jednotiek, preto je výber jednotiek o to dôležitejší. Nebudete predsa vyrábať bezhlavo tanky, ak ste na odľahlom ostrove, kde dostávate bombové pozdravy od nepriateľa, ale pekne investujete do ľodstva či obrany.
Ale vráťme sa k spracovaniu. Grafická stránka je až neskutočne pestrofarebná a hýri všetkými odtieňmi, ktoré nedokážeme ani pomenovať. Vyzerá to komixovo, ale na pohľad príjemne. Ponuré prostredie sa dnes už nenosí (odporcovia Diabla 3 môžu spisovať petície i naďalej) a do Red Alertu 3 sa to akosi hodí. Pozerá sa na to vynikajúco, mapy sa neustále menia a pri „zábavnej vojne“, ktorú nám hra prezentuje, to je určite krok smerom vpred. Pestrosť dostávame nielen v počte farieb, ale aj dizajnu máp. Je to predsa len akčná stratégia, ktorá vsádza na výbuchy a demoláciu. Výbuchov je tu hojne a že to je celé strakaté, vo vás odpor nevyvolá. Mainstreamový look v tomto prípade do herného systému zapasoval, veď tento konflikt ani nemôžeme brať príliš vážne. Kvalita filmových sekvencií je z technického hľadiska vynikajúca. Scenár síce je stupídny, dialógy „jak by dal“, ale celkový dojem je na vysokej úrovni. Snaha preniesť do vojnového konfliktu mierny úsmev tu jednoducho funguje. A áno, slečny majú hlboké výstrihy a o mnoho neprídete, ak im do nich budete čučať – príbeh je plytký ako len byť môže. Pri Red Alerte 3 je aj Rambo filozofickou debatou o zmysle bytia.
Kde nám to škrípe
Aj keď je celý princíp hrania dobre známy a plne funkčný, v EA nám to tentoraz prekombinovali. To máte tak: keby nepriniesli nič nové, nadávali by sme a keď už niečo ukázali, budeme nadávať na to, že to sem jednoducho nepasuje. Nie, ono to je dokonca až tak vážne, že to niekedy uberá na zábavnosti. Sekundárne funkcie jednotiek sú síce fajn, ale v priebehu boja niekedy nestíhate ukočírovať všetko. Potom tu máme špeciálne sily, ktoré sú príliš ultimátne a všetka snaha (hlavne v multiplayeri) sa sústredí práve na ich využívanie, takže celková zábava z postupného umlátenia nepriateľa čapicami padá. Ľutovať to budete v prípade, že sa skutočne snažíte, ale cez nepriateľskú hradbu sa dostávate pomaly. Potom príde drvivý útok a všetka snaha sa rozplynula. Toto nie je presne tá novinka, ktorú by sme chceli vidieť, ale v EA proste splnili cieľ: chceli 125 noviniek a toto je jedna z nich.
Keby to bolo jediné boľavé miesto na akčnej duši Red Alertu 3, hodili by sme rukavicu do ringu, že nech aj, je to proste prča. V minulosti bola: jednotky boli totiž do posledného puntíku vybalansované a žiadna príliš nevyčnievala, pretože na ňu existovala adekvátna odpoveď. Poznáte to: kameň, papier, nožnice. Síce to je tomu z časti tak aj teraz. Z časti. Veľmi rýchla a akčná hrateľnosť Red Alertu 3 však dáva do popredia niektoré jednotky, ktoré sú prisilné. Jeden príklad za všetky. Spojenci majú bombardéry alebo lietadlovú loď, proti ktorej je účinná len protiletecká obrana. Dá rozum, že to začnete stavať (po reštarte misie), lenže ostatní sa tomuto typu útoku môžu brániť len v prípade, že týchto jednotiek majú mnoho. Mnoho krát tri. Kým sa totiž všetky guľometné vežičky otočia a namieria na titerné lietadielka, už je polovica z nich v plameňoch. Polovica vežičiek, nie lietadiel, tie sa bavkajú nájazdmi naďalej. A vy zúfalo pozeráte na tú spúšť. Taktiež platí to, že aj keď ich konečne dostanete k zemi, môže protivník útočiť znovu tou istou stratégiou. Potom sú výpady na nepriateľa sprevádzané obrovskými stratami. Na vašej strane.
Vadí to z dôvodu tak prostého, ako je Red Alert 3 sám. Máme pred sebou rýchlu, akčnú stratégiu, v ktorej treba reagovať okamžite. Promptne a úspešne. Pokým sa tak neudeje, začínate znovu. Nie je teda problematické nechať v plameňoch nepriateľskú základňu, ale sa dostať cez val, ktorý je nad vaše sily, pretože naň viete reagovať len s veľkými stratami a nervami v kýbli. Ultimátne jednotky na každej strane tak plnia úlohu frustrujúcich momentov. Nie je to v prefíkanej umelej inteligencii, stále sa totiž budeme smiať (alebo plakať, každý podľa chuti) nad úbohým pathfindingom jednotiek, ktoré sa motajú a uznávajú starú múdrosť: táto skratka je síce dlhšie, ale o to náročnejšia. Trpké sklamanie z toho, že hrateľnosť nie je založená na bojoch veľkého počtu mnohých druhov jednotiek, nemá nič spoločné so zábavou, ktorú sme očakávali.
Malo to byť rýchle a akčné, veď aj zber surovín je viac než primitívne. Máte zdroj, tak dáte budovu zbierajúcu prachy picnete presne pred tento zdroj. Ani o milimeter ďalej. A fajka zhasla, to je správa surovín. Potom nedokážu vyniknúť ostatné, obojživelné jednotky, ktoré vás nútia kombinovať. Hrá sa to stále rýchlo, ale pribudli taktické prvky, ktoré nestíhate všetky zvládať k vašej spokojnosti. Nemajte nám to za zlé, ale niekedy netreba pchať za každú cenu do systému vylepšenia, zlepšenia a iné epšenia, pretože tým narušíte fungujúcu kontinuitu. Napríklad výroba budov prebieha inak za Spojencov, Armádu a Cisárstvo. U posledne menovaných to chápeme, ale prečo Spojenci kliknú a čakajú, kým budú môcť budovu capnúť na vyhranené teritórium a Armáda ho tam capne a čaká potom, to už nechápeme. Cisárstvo môže stavať kde len chce, nie je obmedzované teritóriom základne. Dobre, teraz sme nadávali a skutočne penili, ale keď sa cez toto všetko dokážete preniesť, máme tu klasickú klikajdu z univerza Command & Conquer – len treba utlmiť nadšené recenzie, ktoré propagovali, že je to proste bomba po starom.
Konzolová stratégia
Áno, veľmi dobre vieme, že stratégie patria na PC a myš je k ich ovládaniu najlepšou možnosťou. Ale aj konzolisti si chcú občas nejakú tú stratégiu zahrať a keďže sme mali možnosť si konzolovú verziu hrať, povieme si odlišnosti oproti PC verzii v ovládaní. Veď viete, na počítači to ovládate myšou, klikáte ako o dušu, do toho zopár klávesových skratiek. A to spomínať v každej recenzii nemusíme. Ovládanie v konzolových verziách je riešené cez kruhové menu. Stlačíte pravý trigger a objaví sa menu. Ak máte vybranú jednotku alebo budovu, zobrazia sa možnosti manipulovania s nimi. V opačnom prípade ste v základnom menu, odkiaľ môžete kedykoľvek vyrábať budovy, jednotky, voliť útoky a všetko to funguje prirodzene a dokonca aj funkčne. Na konzoly nevídané. Využívanie tlačidiel gamepadu na označenie jednotiek daného druhu alebo rovno všetkých berieme všetkými desiatimi. Označovanie jednotiek prebieha pomocou držania tlačidla a označenia kurzorom – žiadne naťahovanie obdĺžniku. Síce to je trochu nemotornejšie ako na PC, čo dá rozum, ale na ovládanie nebudete nadávať. Zamrzí však, že nám konzolová verzia prišla trochu graficky orezanejšia a niekedy to aj začalo sekať.
Sláva víťazom, česť porazeným
Red Alert 3 nie je hrou nekvalitnou, nezábavnou, nepríťažlivou alebo spackanou. Do toho má táto akčná real-time stratégia skutočne ďaleko. Návrat k prvým dielom je doplnený o vylepšenia, ktoré paradoxne robia z hrateľnosti čosi o kúsok iné. Občas frustrujúce. Stále máme pred sebou rýchlu stratégiu, ale niekto nám do nej chcel primiešať aspoň štipku taktiky a už to proste prestalo fungovať. Máme tu všetky známe prvky, všetok ten adrenalín, posielanie jednotiek na istú smrť – a to zábavné je a rochníme sa ako prasiatka v blate. Ale... ale možno nám na citlivú strunu zabrnkala nepríjemná slečna nostalgia, ktorá nahlas vykrikuje, že to jednoducho nie je lepšie ako druhý diel. Vizuálne príťažlive, to áno. S peknými filmami, to taktiež. Ale hrá sa to o trochu nemotornejšie. O trochu, ale predsa. Aj napriek tomu však Red Alert 3 nezatracujte. Ponúka toho skutočne mnoho a zábava, hoc niekedy klesajúca, je to nadpriemerná.
