PARÍŽ. Spoločné princípy ľudského myslenia fundovane ukázal a dokázal ako jeden z prvých vedcov Claude Lévi-Strauss, ktorý sa v piatok 28. novembra dožíva 100 rokov.
Myslenie ľudí v kmeňovom spoločenstve napríklad v Južnej Amerike, Austrálii alebo Oceánii, nepokladá za primitívne, ale za odlišné. Preto uprednostňuje termín prírodné národy pred výrazom primitívne národy.
Francúzsko, no nepochybne aj Brazília a Organizácia Spojených národov pre vzdelanie, vedu a kultúru (UNESCO) budú 28. novembra oslavovať 100. výročie narodenia tohto antropológa, etnológa a filozofa.
Dielo jedného z najväčších mysliteľov 20. storočia presiahlo a presahuje hranice antropológie a zasahuje do sociálnych aj humanitných vied vo všeobecnosti, do filozofie, umeleckej sféry a kultúrneho diania.
"Claude Lévi-Strauss, jeden z najväčších intelektuálov 20. storočia, sa zblízka podieľal na činnosti UNESCO. Jeho dielo s humanistickým posolstvom rozvrátilo naše videnie sveta. Keďže sa zaujímal o všetky civilizácie, naučil nás, že mýty a kultúrna rozmanitosť sú komplexné a zároveň krehké.
Vďaka nemu vieme, že bohatstvo ľudstva spočíva v jeho rozmanitosti a schopnosti vždy uznať, že miesto prináleží aj druhému človeku. K tomuto posolstvu sa stále hlásime," uviedol generálny riaditeľ UNESCO Koičiro Macuura v posolstve k 100. narodeninám Léviho-Straussa.
Aktivity popredného predstaviteľa francúzskeho štrukturalizmu súvisiace s UNESCO sa spájajú s rokom 1949, keď sa zúčastnil na práci medzinárodnej komisie vedcov poverených napísaním prvej deklarácie tejto organizácie o rase. Deklarácia bola publikovaná v roku 1950. V tom istom roku ho UNESCO poverila zistením stavu sociálnych vied v Pakistane. O ďalší rok ako člen výboru expertov spolupracoval na vzniku Medzinárodnej rady pre sociálne vedy.
V rokoch 1952-1961 bol jej prvým generálnym tajomníkom. Dôležitým sa stal rok 1952, keď na žiadosť UNESCO napísal dielo Rasa a dejiny. Malo sa stať klasikou protirasistickej literatúry. V roku 1971 na žiadosť UNESCO pri otvorení Medzinárodného roku boja proti rasizmu Lévi-Strauss prečítal v sídle organizácie prednášku Rasa a kultúra. Jemne povedané, nezapadla do vtedajšej doktríny UNESCO a cesty organizácie i mysliteľa sa na niekoľko rokov rozišli. Do sídla UNESCO sa vrátil 16. novembra 2005, keď sa zúčastnil na oslave 60. výročia založenia UNESCO.
"Každý slávny mysliteľ si z dlhodobého pohľadu môže byť istý dvoma vecami: že zomrie a budú ho pokladať za nemoderného. Keď nastane prvá skutočnosť pred druhou, môže to považovať za šťastie." Tento výrok amerického antropológa Marshalla Sahlinsa odcitovala v tomto roku brazílska odborníčka na antropológiu Manuela Careirová da Cunha v denníku Folha da Sao Paulo. Dodala: "Claude Lévi-Strauss bude mať 28. novembra 100 rokov, čím sa získal čas, aby sa prišlo na tretiu možnosť: že ho niektorí budú pokladať za nemoderného, ale iní ho objavia pre seba ešte počas (jeho) života."
Človek, ktorý číta dielo Léviho-Straussa prvýkrát, objaví to, čo má každý deň priamo pred očami - existenciu spoločnosti. Pritom spoločnosť existuje aj v indiánskom kmeni v brazílskom štáte Mato Grosso, ako aj v každej priemyselne vyspelej krajine.
Pre štúdium antropológie alebo etnológie sa aj v súčasnosti rozhodnú mladí ľudia po prečítaní niektorej z kníh oslávenca.
Claude Lévi-Strauss sa narodil 28. novembra 1908 v Bruseli židovským rodičom pochádzajúcim z Alsaska. Stredoškolské štúdium absolvoval v Lýceu Jansona de Sailly v Paríži, v metropole na Seine vyštudoval právo, na Univerzite Sorbonne získal v roku 1948 doktorát z filozofie za prácu Rodinný a spoločenský život indiánskeho kmeňa Nambikwara.
Dva roky vyučoval na lýceách v Mont-de-Marsan a v Laone. Po tejto praxi ho vymenovali za člena univerzitnej misie v Brazílie, kde v rokoch 1935-1938 pôsobil ako profesor na univerzite v Sao Paole. V rokoch 1935-1939 organizoval a viedol niekľoko etnografických ciest do štátu Mato Grosso a do Amazónie, kde študoval miestne indiánske kmene.
Po návrate do Francúzska ho pred druhou svetovou vojnou mobilizovali. Avšak v roku 1941 opustil Francúzsko. Na lodi sa viezol s jedným so zakladateľov francúzskeho surrealizmu Andrém Bretonom. V rokoch 1941-1945 žil v exile v USA, prednášal v New School for Social Research v New Yorku. Patril k spoluzakladateľom Slobodnej školy vysokých štúdií v New Yorku. V USA sa Lévi-Strauss stretol aj s poprednou osobnosťou lingvistiky Romanom Jacobsonom. Spoločné chvíle pre Francúza znamenali preniknutie do teórií modernej jazykovedy, najmä fonológie.
V roku 1944 Ministerstvo zahraničných vecí v Paríži zavolalo Léviho-Straussa do Francúzska. O rok sa do USA vrátil, aby na francúzskom veľvyslanectve pracoval ako radca pre kultúru. Už v roku 1948 sa vysokej funkcie vzdal, aby sa mohol plne venovať vedeckej činnosti. Od roku 1949 pracoval ako zástupca riaditeľa v Múzeu človeka v Paríži, už od roku 1950 pôsobil na École pratique des hautes études, kde viedol Katedru komparatistiky náboženstiev národov bez písomnosti. Potom v roku 1959 ho vymenovali za profesora na College de France, kde viedol Katedru sociálnej antropológie, a to od vymenovania až do odchodu do dôchodku v roku 1982. Zároveň riadil aj Laboratórium sociálnej antropológie, ktoré založil v roku 1960.
Jeden z hlavných predstaviteľov francúzskeho štrukturalizmu je od roku 1973 členom Francúzskej akadémie.
Je nositeľom viacerých ocenení, členom prestížnych zahraničných akadémií, inštitútov, držiteľom čestných doktorátov významných svetových univerzít - v Bruseli, Oxforde, Chicagu, Harvardskej, Jalskej, Johnsa Hopkinsa a ďalších.
V piatok 28. novembra 2008 si život a dielo oslávenca pripomenú v sídle UNESCO okrem už publikovaného mimoriadneho čísla časopisu Courrier de l'UNESCO (č.5, jún 2008) aj osobitným číslom časopisu Sciences Humaines, ďalej výstavou kníh, fotografií, archívnych materiálov a časopisov. Zaznejú zvukové záznamy, pozrieť si bude možné video nahrávky Léviho-Straussa zaznamenané v sídle organizácie.
Na College de France je na programe sympózium a prednášky expertov na antropológiu, etnológiu a filozofiu.
Osobitný deň zažijú aj návštevníci Múzea Branly (Musée du quai Branly) v Paríži. Vstup bude voľný, každú hodinu budú prehliadky so sprievodcom, pričom dôraz sa položil na etnologický materiál, ktorý zakúpil, alebo priniesol počas svojho života Lévi-Strauss. Ide o približne 1500 predmetov. Premietať sa majú dokumentárne filmy, 100 osobností z oblasti umenia a vedy bude čítať úryvky z oslávencových diel, pripravená je výstava fotografií z rokov 1935-1939 z Brazílie.
Životné jubileum významného mysliteľa si pripomenulo aj Slovensko. Francúzsky inštitút v Bratislave 24. septembra 2008 usporiadal literárny večer s názvom Claude Lévi-Strauss: Štruktúry inšpirácie. Odpoveď na otázku, prečo je jeho myslenie inšpiratívne aj dnes, hľadali profesor Miroslav Marcelli a Martin Kanovský.
Z významných diel Léviho-Straussa: Rodinný a spoločenský život inidánskeho kmeňa Nambikwara, Štrukturálna antropológia, Smutné trópy, Elementárne štruktúry príbuzenských vzťahov, Rasa a dejiny, Divoké myslenie, Mýtus a význam, Totemizmus. Zoznam jeho diel je dlhší.
Lévi-Strauss je nositeľom mnohých francúzskych a zahraničných vyznamenaní, napríklad Veľkého kríža Čestnej légie, Južného kríža Brazílie, Radu Veľkého kríža za vedecké zásluhy Brazílie a ďalších.
Zdroje a viac na: academie-francaise.fr, unesco.org, quaibranly.fr, www.scienceshumaines.com/-0alevi-strauss-claude-0a_fr_12698.html, college-de-france.fr, lemonde.fr, litcentrum.sk
