V úseku Mliečnej cesty, priaznivom pre vznik života, objavil tím európskych vedcov dôležitú organickú látku.
BRATISLAVA. Glykolaldehyd je zlúčenina dvoch atómov uhlíka, štyroch vodíka a dvoch kyslíka. Ide o najjednoduchší monosacharid, teda najmenšiu molekulu, ktorá naraz obsahuje aldehydovú aj hydroxylovú skupinu.
Často sa označuje ako cukor, hoci tento názov nie je odborne najsprávnejší.
Glykolaldehyd vzniká viacerými spôsobmi. Východiskom môže byť aj aminokyselina glycín, jedna z čosi vyše dvadsiatky aminokyselín podieľajúcich sa na stavbe bielkovín.
Od polovice minulého desaťročia je známe, že glycín sa pomerne hojne vyskytuje aj v medzihviezdnom priestore. Glykolaldehyd reaguje s propenalom na plnoprávny cukor ribózu, základ ribonukleovej kyseliny RNA.
Od roku 2000 astronómovia v Mliečnej ceste zaznamenávali aj glykolaldehyd. Avšak dosiaľ iba v okolí jej jadra, kde sa búrlivé vysokoenergetické procesy nezlučujú so vznikom, tým menej s pretrvávaním života. Ba podľa všetkého ani s existenciou planét, považovaných za nevyhnutné sídlo akýchkoľvek zložitejších biologických foriem.
Zmenu teraz priniesli pozorovania oblasti tvorby nových masívnych hviezd, označovanej G31.41+0.31. Nachádza sa približne 26-tisíc svetelných rokov od Slnka (1 svetelný rok = 9,46 bilióna kilometrov). Je pomerne mladá, má nanajvýš niekoľko stotisíc rokov.
Pri pozorovaniach vedci využili sústavu šiestich rádioteleskopov s priemerom antény 15 metrov, umiestnených v nadmorskej výške 2550 metrov na Plateau de Bure vo francúzskych Alpách (na snímke IRAM). Spojené do tzv. interferometra umožňujú rádioteleskopy veľmi citlivé merania s vysokým uhlovým rozlíšením na viacerých vlnových dĺžkach.
Ide o prvý objav medzihviezdneho glykolaldehydu v takej oblasti Mliečnej cesty, ktorá je aj pri hviezdotvorbe pomerne priaznivá pre zrod planét a života. Glykolaldehyd tam vzniká v zmesi horúcich plynov reakciami na povrchoch zŕn medzihviezdneho prachu.
V článku, ktorý vyjde v časopise The Astrophysical Journal Letters, to napísala Maria Teresa Bertánová z Barcelonskej univerzity (Španielsko) so štyrmi kolegami z Talianska, Veľkej Británie a Francúzska.
Autor: urb
