Transplantácia bez liekov

BRATISLAVA. Claudia Castillová, Kolumbijčanka žijúca v Španielsku, je prvou pacientkou na svete, ktorá má transplantovaný orgán ušitý na mieru.

Lekári pôvodne predpokladali, že 30-ročnej matke dvoch detí, chorej na tuberkulózu, budú musieť pre poruchu priedušnice vyoperovať časť pľúc, čo je veľmi náročný zákrok. Prenos priedušnice z darcu na iného pacienta sa predtým nepodaril a ani tentoraz neprichádzal do úvahy.

Vedci z Bristolskej univerzity vo Veľkej Británii však našli metódu, ako vypestovať novú priedušnicu z kmeňových buniek pacientky. Keďže bunky majú identickú dedičnú informáciu, imunitný systém na ne po zákroku nezaútočí, lebo ich považuje za vlastné.

Priedušnica na mieru

Každý rok lekári v Európe ľuďom transplantujú zhruba 15-tisíc obličiek, 5-tisíc pečení, dvetisíc sŕdc či tisíc pľúc. Viac než 250-tisíc Európanov má nejaký transplantovaný orgán.

Pred unikátnou transplantáciou, ktorú robili lekári v júni v španielskej Barcelone, upravili časť priedušnice, ktorú poskytol darca, s pomocou kmeňových buniek pacientky. Bunky možno izolovať iba z určitých častí tela, ak ešte nemajú jednoznačne určenú náplň svojej „práce“ v organizme.

Kmeňové bunky majú vzácnu vlastnosť: dokážu sa premeniť na najrôznejšie špecializované bunky v tkanivách tela. Ich použitie vítajú aj tí, ktorým sa principiálne nepáči liečebné klonovanie, pri ktorom by sa na rovnaký účel využívali embryonálne kmeňové bunky s DNA, získanou z pacienta.

Castillová vďaka novému postupu nemusí brať po zvyšok života silné lieky – imunosupresíva. Po transplantáciách potláčajú odozvu imunitného systému proti cudzorodému tkanivu, no zároveň zvyšujú náchylnosť organizmu na niektoré závažné choroby, napríklad rakovinu.

Po zložitej operácii sa pacientka zotavila veľmi rýchlo, stačil jej desaťdňový pobyt v barcelonskej nemocnici. Po mesiaci lekári zistili, že priedušnica sa v tele ujala.

Päť mesiacov bez problémov

Po piatich mesiacoch už Castillová žije normálnym životom bez akýchkoľvek známok, že by jej organizms nový orgán odmietal. Stará sa o deti ako pred chorobou a lekárom sa dokonca priznala, že bez následkov pretancovala celú noc.

„Možnosť, že táto dáma zažije odmietavú reakciu organizmu, je takmer nulová,“ povedal Pao­lo Macchiarini z kliniky v Barcelone, vedúci operačného tímu.

„Nebola to iba otázka jej prežitia, ale tiež otázka kvality života,“ hovorí Martin Birchall, chirurg z Bristolskej univerzity. Jeho tím vypestoval kmeňové bunky Castillovej vo svojom laboratóriu. Britské médiá to označili za prielom v medicíne.

Bunky na lešení

Lekári najskôr museli nájsť vhodného darcu priedušnice. Potom odstránili jeho bunky a zo zostávajúceho chrupkovitého tkaniva vzniklo čosi ako lešenie. Vložili doň kmeňové bunky pacientky, vypestované z jej kostnej drene. Rovnakým postupom vytvorili aj epitelové bunky, ktoré priedušnicu vystieľajú.

Bristolskí lekári boli pripravení urobiť podobnú operáciu – s močovým mechúrom – už pred dvomi rokmi, no vhodnejšie a menej rizikové sa podľa Birchalla zatiaľ ukázalo nepestovať v laboratóriu celý nový mechúr, ale iba ho zaplátať. Medzinárodný tím, ktorý transplantáciu uskutočnil, dúfa, že do piatich rokov ju zopakuje.

Obličky, pečeň aj srdce?

Keď vedci a lekári postup overia a zdokonalia, umožní to, aby sa prevratná medicínska technológia začala bežne používať, napríklad pri vytváraní a výmene obličiek, pečene, močového mechúra či srdca z kmeňových buniek pacientov.

Predpovedajú, že v dohľadnej budúcnosti sa chirurgovia naučia rutinne nahrádzať napríklad srdce transplantátom, ktorý vyrástol s použitím metódy tkaninového inžinierstva v laboratóriu. Môže to znamenať revolúciu v medicíne a záchranu tisícok ľudských životov.

„O dvadsať rokov to bude najbežnejšia operácia. Úplne sa zmení spôsob, akým uvažujeme o chirurgii a medicíne,“ predpokladá Birchall.

Barcelonská transplantácia si ešte vyžiadala, aby časť priedušnice poskytol darca. Lekári však predpokladajú, že časom sa naučia vyrábať v laboratóriu aj umelé „lešenie“ na pestovanie rôznych častí tela.

Až to by bolo skutočné riešenie doterajšieho nedostatku orgánov na transplantácie, pre ktorý sa mnohí chorí operácie nedočkajú.

Hlavné zdroje: Telegraph, čtk

Príjemná hudba rozširuje cievy

Možno už čoskoro budeme chodiť namiesto k lekárovi na koncert. Alebo si aspoň nasadíme slúchadlás obľúbenou hudbou. Liečivý vplyv hudbyna cievy naznačil výskum amerických vedcovz Marylandskej univerzity.

BRATISLAVA. Príjemná hudba, ktorá poteší ucho, prospieva aj srdcu – k takému záveru dospeli americkí vedci.

Zistili, že keď ľudia počúvajú svoju obľúbenú hudbu, ich cievy sa rozšíria obdobne, ako keď sa smejú alebo užívajú lieky podporujúce krvný obeh.

„Hudba má veľmi pôsobivý efekt. Rozťažnosť ciev sa zlepšila obdobne ako pri cvičení,“ povedal podľa agentúry Reuters Michael Miller, riaditeľ preventívnej kardiológie medicínskeho centra Marylandskej univerzity v Baltimore.

Podobný vplyv majú niektoré lieky, napríklad statíny, ktoré znižujú obsah škodlivého cholesterolu v krvi.

Keď sa cievy rozšíria, krv v nich tečie plynulejšie a je menej pravdepodobné, že by sa vytvorili zrazeniny, ktoré môžu spôsobiť infarkt alebo porážku. Pružné cievy tiež lepšie odolávajú artérioskleróze.

Millerov tím testoval desať zdravých nefajčiarov, mužov a žien, ktorí si priniesli obľúbenú hudbu. Strávili pri nej pol hodiny, ďalšiu polhodinu počúvali hudbu, ktorá v nich vyvolávala pocit úzkosti. Vedci im súčasne robili ultrazvukové testy, ktorými zisťovali, ako sa správajú ich cievy.

Keď ľudia počúvali príjemnú hudbu, priemer ich ciev sa zväčšil asi o štvrtinu. Pod vplyvom tónov, ktoré sa im nepáčili - väčšinou to bol heavy metal - sa priemer ciev zmenšil o šesť percent.

Väčšina dobrovoľníkov zvolila ako príjemnú hudbu country, no podľa Millera nerozhoduje žáner, ale individuálny vkus. Liečivý vplyv nie je vylúčený pri žiadnom hudobnom štýle.

Mnohí však napriek tomu stavia na klasiku. Americký neurológ Oliver Sacks raz nadšene spomínal, ako mu počúvanie Mendelssonovho husľového koncertu pomohlo vyliečiť nehybnú nohu.

(ač, čtk)