Prechod na digitálne televízne vysielanie je spravidla tým komplikovanejší, čím väčšiu silu má televízna anténa. V krajinách so silnou tradíciou káblovej či satelitnej televízie vysielatelia bez väčších problémov odovzdajú svoje analógové frekvencie v prospech digitálnemu štandardu. Nemajú čo stratiť. Konkurenčná hra prebieha v takmer neobmedzenom satelitnom či káblovom priestore, kam sa spravidla dostane každá televízia, ktorá divákom ponúkne čosi viac ako veštice a pochybné telefonické súťaže.
S významom terestriálnej televízie rastie aj záujem vysielateľov o nastavenie podmienok prechodu na DVB-T. Aktuálni hráči chcú mať čo najväčší vplyv na základné parametre: kto, kedy a za koľko. Odpovede sú z pohľadu existujúcich televízií jednoduché: iba my, čo najneskôr a za čo najmenej.
Na druhej strane, ak sa štát rozhodol nanútiť svojim občanom prechod na digitálnu televíziu, záujmy by mal vyvážiť práve opačným smerom: čo najviac nových televízií, čo najskôr po štarte digitalizácie a so silnou účasťou súkromného sektora.
Slovensko, kde anténu používa okolo 40 až 50 percent domácností, sa s prechodom na digitálne vysielanie nikdy veľmi neponáhľalo. Kým v Česku, Rakúsku či Maďarsku prechod na digitálnu TV už naplno prebieha, alebo mu aspoň nič vážne nestojí v ceste, slovenský digitál od roku 2004 stagnuje v pozícii pilotných projektov.
Svetlo nádeje rýchlo zhaslo
Šanca na posun vpred nastala koncom leta, keď Telekomunikačný úrad vypísal výberové konanie na prevádzkovanie DVB-T. A svetlo nádeje veľmi rýchlo aj zhaslo, keď Okresný súd Bratislava I v októbri celý tender na návrh Telecom Corp.-u, jedného z uchádzačov o DVB-T, zablokoval.
Následne vyslovené konštrukcie predsedu úradu Branislava Máčaja o finančnej skupine J&T ako spoločnom menovateli TV Joj, bývalých Rádiokomunikácií, ako aj Telecom Corp.-u, ktorí sa údajne snažia zablokovať prechod na poslednej méte, sa čítali dobre. Šéf úradu nahlas vyslovil, čo si brandža a novinárska obec už dva roky mysleli.
Ešte zaujímavejšie, ako zaoberať sa ťažko dokázateľným prepojením, však boli súvisiace vyjadrenia ministra dopravy Ľubomíra Vážneho, ktoré názorne demonštrovali postoj súčasnej koalície k otázke digitalizácie. Doterajšia stratégia sa niesla v jedinom duchu – bude, ako poviete.
Keď sudkyňa okresného súdu zablokovala tender pre budúcich operátorov DVB-T, minister dopravy okamžite navrhol vypísanie nového výberového konania s úpravou podmienok. V čom boli podmienky tendra nesprávne nastavené, šéf rezortu nespresnil. A súdiac podľa stručného vyjadrenia ho nezaujímali ani argumenty Telekomunikačného úradu, podľa ktorých bratislavský súd nikdy nemal v kompetencii vydať akékoľvek predbežné opatrenie týkajúce sa činnosti regulátora. Jeho postupmi sa totiž podľa úradu, a najmä zákona, zaoberá len Najvyšší súd bez kompetencie vydávať predbežné opatrenia.
Keď Telekomunikačný úrad ani len nepomyslel na vypísanie nového tendra a proti rozhodnutiu sa odvolal, minister dopravy priznal úvahy o odvolaní Branislava Máčaja. Dôvod? „Viaceré časové, vecné a procesné pochybenia pri tendri,“ pre ktoré prechod na digitál na Slovensku mešká.
Ak sa z ministrových vyjadrení o novom vypísaní tendra dala vyčítať, istá „náklonnosť“ k subjektom, ktoré tender zablokovali, minulé kroky koaličných politikov sa nedali označiť ináč ako ich jednoznačné presadzovanie záujmov.
Prechod na DVB-T sa odsunul na hraničné roky 2011 – 2012 ešte vlani v rámci schvaľovania zákona o digitálnom vysielaní, možnosť, aby komerčné digitálne vysielanie prevádzkovala viac než len jedna spoločnosť, sa zo zákona vytratila. Prostredníctvom pozmeňovacích návrhov predložených poslancami, ktorí o digitalizácii dovtedy ani len nešípili.
Nechali to na ministra
Tlak na šéfa Telekomunikačného úradu vyeskaloval práve teraz, lebo nastavenie kritérií v tendri na DVB-T začalo zneisťovať domácich hráčov. Napríklad rakúsky účastník tendra ORS už v čase uzávierky prihlášok vyhlásil, že digitálne vysielanie spustí v marci 2009 a v septembri dosiahne celoplošné pokrytie. Zo strany slovenských firiem bolo dosiaľ počuť aj sťažnosti, ako im nebude stačiť ani rok na spustenie digitálu.
Spolu s povinne stanoveným štandardom MPEG-4, ktorý na frekvencie vpustí aj dvojnásobne viac televízií ako „pilotný“ štandard MPEG-2, sa súčasným pánom nad slovenským TV trhom začali rúcať možnosti ovplyvniť dve najdôležitejšie kritériá pre budúcnosť TV trhu – kto a kedy. Pomenovanie vinníka nechali na ministra, ktorý ho do funkcie sám navrhol.
Autor: Tomáš Czwitkovics (Autor je vedúci redaktor týždenníka TREND)
