j opice - teda iné primáty. Dosiaľ sa myslelo, že to robia iba známejšie šimpanzy učenlivé, v skupinách ktorých dominujú samce.
Dva šimpanzy. Alebo tri?
Dnes žijúce šimpanzy patria do dvoch druhov. Väčší a známejší je šimpanz učenlivý (Pan troglodytes). Delí sa na štyri poddruhy a obýva pralesy a ich prechod do saván vo východnej, strednej i západnej Afrike - od Veľkých jazier po Senegal.
Šimpanz bonobo (Pan paniscus) je menší a štíhlejší a obýva iba nížinné pralesy v Kongu južne od rovnomennej rieky a severne od jej prítoku Kasai. Práve rieka Kongo je podľa všetkého v pozadí genézy dvoch šimpanzích druhov. Vznikla pred 1,5 až 2 miliónmi rokov. Šimpanzy neplávajú, muselo ich to oddeliť populácie severne a južne od jej toku. Tie sa potom vyvíjali odlišne, až na dva samostatné druhy.
Tento dátum rozchodu šimpanzov učenlivých a bonobov podporilo zmapovanie šimpanzej DNA, z ktorého vyplýva, že k nemu došlo asi pred miliónom rokov.
Od ľudskej línie sa šimpanzia, opäť podľa porovnania obidvoch genómov, oddelila pred 5 - 8 miliónmi rokov, najpravdepodobnejšie pri hornej hranici rozpätia. Ktorý šimpanzí druh má bližšie k spoločnému predkovi, nevedno.
Šimpanzy sú však naši najbližší biologickí príbuzní, v tom či onom nás pripomínajú obidva druhy. Veru to nebol iba marketingový ťah, ak americký vedec Jared Diamond, nositeľ Pulitzerovej ceny za literatúru faktu, nazval jeden zo svojich knižných bestsellerov - o ľudskej evolúcii - „Tretí šimpanz".
Bonobo v oblasti LuiKotale Národného parku Salongo v Kongu požiera mäso uloveného opičieho mláďaťa.
Foto:Caroline Deimel, Max-Planck-Institut für evolutionäre Anthropol
Bonobovia nocujú v hniezdach, ktoré si tak ako šimpanzy učenlivé stavajú na stromoch z konárov a lístia.
Foto: Eleanor Hart
Šimpanzí peacenikovia...
Slovo peacenik je zloženina s pôvodom v angličtine, jidiš a ruštine. Vzniklo v ére hippies a označuje protivojnového aktivistu, mierumilovného človeka či všeobecne tvora.
Keď si primatológovia po desaťročiach pozorovaní v teréne zhrnuli správanie oboch šimpanzích druhov, prischlo bonobom. Ich skupiny sa javia mierumilovnejšie ako skupiny šimpanzov učenlivých, v ktorých dominujú agresívne samce, aj spoločne loviace.
Šimpanzy učenlivé konzumujú mäso častejšie, ako si myslíme. O mäso ulovenej koristi sa delia, poskytovateľ si tým zvyšuje prestíž. Korisťou zväčša bývajú lesné antilopy, najmä mláďatá či iné drobné zvieratá typu veveričiek a hlodavcov. Neraz však aj opice, primáty ako šimpanzy. Opäť najmä mláďatá.
Mladý bonobo.
Foto: Eleanor Hart
Vedci pri šimpanzoch učenlivých zaznamenali dokonca vražedné vojny skupín. Samce patrolujú na hraniciach územia skupiny a zabíjajú cudzie samce. Sprvoti sa zdalo, že samice šimpanzov učenlivých sú agresívne a vraždia iba vtedy, ak ide o psychopatické jedince.
Slávna bádateľka Jane Goodallová opísala dvojicu matka - dcéra (matka zanedbávala výchovu dcéry, keď bola maličká), zabíjajúcu a kanibalizujúcu mláďatá iných samíc. No nedávno sa zistilo, že samice šimpanza učenlivého vraždia aj kolektívne: nové členky skupiny.
Samce ani výrazným úsilím nedokázali príchodzie samice ochrániť. Oproti tomu vyzerajú pomery v skupinách bonobov idylicky.
...a „nemravníci"
Dominujú v nich naopak samice. Agresivita a konflikty málokedy nadobúdajú vážnejšiu podobu. Pri bonoboch možno hovoriť o láskavosti, trpezlivosti, citlivosti, empatii a súcite, či dokonca o altruizme.
Bonobovia navyše horlivo napĺňajú aj druhú časť hesla hippies „make not war, make love" (nevenuj sa vojne, ale láske).
Všetky šimpanzy sú promiskuitné, no v skupinách bonobov má sex - aj rekreačný - absolútny prím. Nesporne sa kľúčovo podieľa na predchádzaní vzniku neúnosného napätia medzi jedincami a na riešení či náprave dôsledkov konfliktov, ku ktorým aj medzi bonobami predsa len dochádza.
Veď všetky skupinové zvieratá spolu súperia. Na rozdiel od šimpanzov učenlivých však dosiaľ pri bonoboch nikto nezaznamenal smrteľné vyústenie súperenia či sporu.
Bonobovia sa zmierujú sexom. Sex u nich prebieha medzi pohlaviami i vnútri pohlaví, vrátane mladých, ktorí sa ešte nepária. Zdravia sa ním.
Sexujú aj s cudzími samcami i samicami. Práve pre sex vedci bonobov považujú za nám bližší druh ako šimpanzy učenlivé.
Uvádza sa, že „misionárska poloha" pri sexe, tvárou v tvár, je unikátne ľudská. Nie je to pravda. Bonobovia si ju tiež zjavne vychutnávajú. A popri tom poznajú „francúzske bozky" i orálny sex.
„Grupákom" oslavujú nález bohatého zdroja potravy, také vybitie vzrušenia a energie asi prechádza sporom.
Bonobí sex v "misionárskej polohe".
Foto: Panpaniscus.org
Matriarchát v džungli
Samice bonobov sú iba o čosi menšie ako samce. Obe pohlavia majú jemnejšie stavanú lebku a menej výrazné nadočnicové oblúky ako šimpanzy učenlivé. Samice bonobov majú vyvinutejšie prsníky ako samice šimpanza učenlivého a ostatných ľudoopov.
Zaujímavý je pohyb bonobov. Štvrtinu času chodia vzpriamene. Ak sa pri chôdzi opierajú rukami, tak dlaňami ako orangutany, nie kĺbmi skrčených prstov ako šimpanzy učenlivé a gorily. Človeka pripomínajú rozmanitejšími črtami tváre, dajú sa rozpoznať oveľa lepšie ako šimpanzy učenlivé.
„Civilizovanejšie" správanie bonobov sa vysvetľuje tým, že južne od rieky Kongo majú viac potravy a vytvárajú väčšie skupiny, ktorých členovia musia koexistovať.
V skupinách dominujú samice. A ony medzi sebou vytvárajú aliancie. Postavenie samcov vyplýva z postavenia ich matky. Hierarchia skupín bonobov je však voľnejšia ako pri iných primátoch. Bonobovia komunikujú najmä hlasovo, význam zvukov nie je známy. Väčšine grimás a giest ale rozumejú aj ľudia.
Bonobo Kanzi v zajatí zvládol symbolicky vyjadriť vyše 500 slov a rozumie až 3000 počutým.
Príčiny lovu primátov
Toľko faktov o bonoboch azda pôsobí obšírne. No treba načrtnúť kontext. Aj bonobovia lovia malé stavovce a bezstavovce, hoci nie tak často, ako šimpanzy učenlivé. A lovia jednotlivo, korisť býva príležitostná, nie plodom cieleného úsilia.
Za rozdiel medzi nimi a šimpanzami učenlivými sa považovala skutočnosť, že ich nikto nevidel pri love iných primátov, najmä skupinovo žijúcich opíc. Lovecké partie šimpanzov učenlivých tvoria samce a tak sa myslelo, že pri love sú najdôležitejšie samčia agresívnosť, ochota k fyzickému násiliu, dominancia samcov v skupinách a vytváranie aliancií medzi príbuznými i nepríbuznými samcami. A možnosť získať za mäso výhody pri párení sa.
Lenže pozorovanie opäť prevážilo nad teóriami. Martin Surbeck a Gottfried Hohmann z Ústavu Maxa Plancka pre evolučnú antropológiu v Lipsku (Nemecko) už päť rokov skúmajú bonobov v Národnom parku Salonga v Kongu, ktorý patrí do Svetového dedičstva UNESCO. Dve časti parku sú dokopy väčšie ako Belgicko a je to najrozsiahlejší úsek chráneného tropického dažďového pralesa v Afrike.
Aktuálne mimoriadne ohrozený občianskou vojnou a sprievodným rozmachom klčovania a pytliactva. V súvislosti s lovom sa títo bádatelia zamerali na skupinu bonobov v oblasti LuiKotale na juhozápade parku. Výsledky opísali v časopise Current Biology.
Letecký pohľad na úsek Národného parku Salonga v Kongu.
Foto: Greenpeace/Kim Gjerstad
Poloha Národného parku Salonga v Kongu - jeho dve oddelené časti sú vyznačené v strede červene.
Ilustrácia: Max-Planck-Institut für evolutionäre Anthropologie
Aj vy, samice?
Náznaky, že bonobovia predsa len lovia aj primáty, mali dávnejšie - napríklad v bonobiom truse našli prst opice mangabeja. Lenže to nedokazovalo lov, mohlo ísť o zdochlinu. Vďaka tomu, že si na nich pozorovaná skupina bonobov - deväť dospelých samcov, dvanásť dospelých samíc a dvanásť nedospelých jedincov - počas dlhého výskumu zvykla, však napokon získali dôkazy o piatich bonobích lovoch na primáty.
Zúčastnili sa na nich rôzne kombinácie členov skupiny, okrem jedného však vždy vrátane koalície dospelých samíc. Bonobovia ticho sledovali opice, pohybujúce sa nad ich hlavami, koordinovane obsadili možné únikové cesty a rýchlo zaútočili. Lovili mačiakov, mangabejov a guerézy. Tri lovy boli úspešné, korisť tvorili mláďatá: dve z jedného druhu mačiaka, jedno z iného.
Bonobovia zo skupiny, ktorú pri lovoch sledovali nemeckí vedci. Do objektívu sa pozerá samica.
Foto: Caroline Deimel, Max-Planck-Institut für evolutionäre Anthropologie
Vo všetkých prípadoch sa koristi prvá zmocnila dospelá samica. V dvoch od nej žiadali mäso všetci ostatní členovia loveckej partie a dostali ho. Osamotená loviaca dospelá samica sa nepodelila, hoci ju o mäso s výnimkou jedného dospelého samca tiež žiadali všetci ostatní.
Opičie mäso bonobovia konzumovali pomaly, akoby symbolicky. To, že bonobie lovy na primáty viedli samice, ukazuje, že iba agresívnosťou a násilnosťou samcov sa také správanie nedá vysvetliť. Významnejšie sú koalície dospelých jedincov, oboch pohlaví, potrebné pre koordinovaný lov takých vrtkých tvorov, ako sú opice (bežne bonobovia lovia sólo). Pri šimpanzoch učenlivých samcov, pri bonoboch najmä samíc.
Polohy oblasti výskumu a ďalších v texte spomenutých lokalít. 1 - LuiKotale, 2 - Lilungu, 3 - Wamba.
Ilustrácia: Current Biology
Na druhej strane stále poznáme málo prípadov bonobieho lovu. V jednej loveckej partii bola jediná dospelá samica, ktorá kooperovala s dvomi samcami - ale o mäso sa s nikým nepodelila.
Tiež je možné, že lovecké správanie bonobov odráža miestne environmentálne pomery v LuiKotale, lebo prales tam neposkytuje toľko pravidelnej typickej rastlinnej i živočíšnej potravy bonobov ako inde. A vyzerá to, že schopnosť chytiť opicu ešte sama osebe nevedie bonobov k mäsožravosti. V lokalite Lilungu mimo parku totiž vedci pozorovali, že bonobovia chytili mačiaky i guerézy, ale nezožrali ich. Ba v lokalite Wamba, takisto mimo parku, sa bonobovia a guerézy vzájomne ískali, čo je všeobecne primátia zdvorilosť a dôležitá forma nadväzovania a udržiavania sociálnych vzťahov.
Hlavný zdroj: Current Biology zo 14. októbra 2008.
